Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210660
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114210660.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX
L., štátnej občianke U. G., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/147/2014-40 (predtým
č.l. 38) zo dňa 13.11.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žalobného
nároku v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu 1.stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 98,-
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Napokon vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 3 ods.1, § 53 ods.1 a 6 a § 451 ods.1,2
Občianskeho zákonníka a ust.§ 11 ods.1 písm.b/ v spojení s § 9 ods.2 písm.a/ zákona č. 129/2010 Z.z.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému zaplatila sumu 448,- Eur. O pravdivosti tvrdenia svedčia záznamy o
hotovostných výberoch. Ak jej žalovaný poskytol úver 350,- Eur a ide o úver bezúročný a bez poplatkov,
má žalobkyňa nárok na to, aby jej žalovaný vrátil rozdiel - sumu, ktorú žalobou uplatnila, 98,- Eur. V tejto
časti bol jej nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia žalovaného dôvodný.

Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol je úžerný, keďže úroky a poplatky sú
niekoľkonásobne vyššie, súd sa zaoberal aj týmto jej tvrdením.

Žalobkyňa taktiež tvrdila, že poplatok, ktorý bol v zmluve dojednaný, predstavuje 61,33 % úveru,
je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľný, poukázala na to, že administratívny poplatok má
za neprijateľný podľa žalobkyne aj nemecký súd, ktorý potvrdil „rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie...“.

Podľa názoru súdu, vo všeobecnosti nie je administratívny poplatok nárokom, ktorý by veriteľ poskytujúci
peňažné prostriedky ako úver vo vzťahu k dlžníkovi nemohol požadovať. Vyplýva to aj zo Smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008, účelom ktorej je harmonizácia určitých

aspektov právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Smernicou
bola Komisia splnomocnená na prijatie dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN, v záujme čo
najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk.

Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka úroku z úveru, dohodnutý bol vo výške 39,15 % ročne.

Z prehľadu úrokových mier úverov (www.nbs.sk ) vyplýva, že u spotrebiteľských
úverov poskytovaných bankami bola ročná úroková sadzba úverov splatných od 1 - 5 rokov v marci 2013
vo výške 14,89 %, t. j. ak by bol dohodnutý úrok z úveru 39,15 % ročne jedinou odplatou za poskytnutie
úveru, osciloval by na hranici jeho súladnosti s dobrými mravmi.

Žalovaný dohodol so žalobkyňou aj ďalšiu zložku odplaty - poplatok za administráciu. Žalobkyňa k
vlastnému tvrdeniu o jeho neprimeranej výške nepredložila žiadne konkrétne komparatívne dôkazy.
Napriek nečinnosti žalobkyne je potrebné uviesť, že v úradnej činnosti sa súd ešte nestretol s tým, že
by banky za administráciu úveru požadovali tak vysoké poplatky ako žalovaný. Neúplné vyhodnotenie
miery rozporu so zásadou poctivosti ohľadne sumy zjavne vysokého administratívneho poplatku pre
absenciu predloženia konkrétnych podkladov žalobkyňou nemení však nič na už konštatovanom závere
súdu o tom, že úver, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni, je úverom bez úroku, bez poplatkov, a to už z
toho dôvodu, ktorý uviedol v úvodnej časti odôvodnenia rozsudku - úverová zmluva neobsahuje údaj
o tom, o aký úver sa jedná.

Žalovaný sa prijatím plnenia od žalobkyne, ktoré mu zaplatila obohatil, vydanie sumy bezdôvodného
obohatenia mu preto uložil súd, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Žalobkyňa žalobným návrhom žiadala taktiež, aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2013, číslo zmluvy XXXXXXXXX, bod 10, o tej časti poplatku, ktorá
zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

K dôvodom uviedla okrem jeho výšky len to, že žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok
a pre tento dôvod je poplatok neprijateľný. Je tiež neurčitý, nedá sa zo zmluvy zistiť, o aké plnenie sa
jedná, poukázala na rozhodnutie nemeckého súdu.

Tento návrh žalobkyne súd prvého stupňa zamietol z dôvodu, že si osvojil názory vyplývajúce z
judikatúry a právnej teórie, ktoré v dôvodoch tohto rozsudku citoval a na ktoré odkazuje a dospel k
záveru, že v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovalo žiadne
zákonné obmedzenie zakazujúce veriteľom poskytujúcim úvery spotrebiteľom požadovať v súvislosti s
poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie, administráciu, resp. správu.
Pritom, ak by súd v časti určenia neprijateľnosti poplatku podľa návrhu žalobkyne žalobe vyhovel,
dôsledkom s tým spojeným v zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka by bolo
to, že žalovaný by sa musel zdržať používania takého poplatku alebo poplatku s rovnakým významom
vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi.

Dojednanie poplatku za úver preto vo všeobecnosti nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako
žalobkyňa mienila. Iným aspektom však je, a súd to aj uviedol, suma, ktorou je v konkrétnou zmluvnom
vzťahu kvantifikovaný v tom zmysle či je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie súladnosti
výšky konkrétneho poplatku v jednotlivých zmluvných vzťahoch s dobrými mravmi je však vecou
posúdenia individuálnych skutkových zistení a zhodnotenia dôkazných prostriedkov, ak sú predložené,
súdom.

Súd prvého stupňa konštatuje, že sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012 -
46 zo dňa 13.09.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Co/219/2013 - 91
zo dňa 21.08.2014, na ktorý žalobkyňa poukázala. Konštatoval, že s týmto, t. j. s názorom v inom súdnom
rozhodnutí sa argumentačne vyporiadal v rozsudku a uviedol z akého dôvodu dospel k záveru o tom, že
administratívny poplatok sám o sebe, t. j. vo všeobecnosti nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a

k záveru o tom, že inou otázkou je to, či môže alebo nemôže byť relevantne veriteľom, v tomto prípade
žalovaným voči spotrebiteľovi nárokovaný v akejkoľvek výške.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Pomer úspechu
k neúspechu vo veci bol u oboch účastníkov konania rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli.

Proti tomuto rozsudku a to iba proti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a proti výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Poukázala na
rozhodnutia iných senátov Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Humenné a Okresného súdu
Svidník, zároveň na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.08.2014. Pre
súdnu vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje zmluvnú
podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Podľa článku 2 ods.3 Ústavy SR každý môže
konať čo nie je zákonom zakázané. Ak z článku ods.3 Ústavy SR vyplýva, že každý môže konať čo
nie je zákonom zakázané, tak z toho vyplýva aj to, že čo je zakázané je, to konať nemôže. Žalovaná
má zakázané používať predmetnú zmluvnú podmienku. Na skutočnosť, že súd v Slovenskej republiky
už judikoval, že zmluvná podmienka, ktorú v súdenej veci uplatňuje žalovaná je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná, súd prvého stupňa neprihliadol, aj keď je to jeho úradná povinnosť.
Súd prvého stupňa sa nezaoberal ust.§ 53a Občianskeho zákonníka, a preto dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu hodnoteniu veci. Podľa ust.§ 53a ods.1 Občianskeho
zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej podmienky
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Žalovaná nesmie podľa ust.§
53a Občianskeho zákonníka používať zakázanú zmluvnú podmienku, avšak tento zákaz nerešpektuje
a naďalej si na všetkých súdoch Slovenskej republiky túto zmluvnú podmienku uplatňuje. Naviac
podľa ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, teda
neprijateľnú podmienku. Neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky je viac než zjavná. Z uvedených
dôvodov preto žalobkyňa navrhla v napadnutej časti zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov
konania, ktoré vyčíslila na 566,28 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom období, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti.

Žalobkyňa so žalovaným 18.03.2013 vstúpila do záväzkového vzťahu na základe právneho úkonu
označeného ako „Zmluva o úvere“, podľa ktorého sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť jej peňažné
prostriedky ako úver vo výške 350 Eur, ktoré mu mala vrátiť, zvýšené o zmluvne kvantifikovaný poplatok

pozostávajúci z úroku 39,15 % ročne - 137,03 Eur a administratívnych nákladov - 184,97 Eur, do
27.04.2013.

V ten istý deň bola medzi účastníkmi konania k predmetnej zmluve o úvere podpísaná dohoda o plnení v
splátkach, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala sumu úveru zvýšenú o poplatok vrátiť nie ako sa pôvodne
dohodli - cca do 6 týždňov, ale v 12 mesačných splátkach.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému zaplatila sumu 448,- Eur. O pravdivosti tvrdenia svedčia záznamy o
hotovostných výberoch. Ak jej žalovaný poskytol úver 350,- Eur a ide o úver bezúročný a bez poplatkov,
má žalobkyňa nárok na to, aby jej žalovaný vrátil rozdiel - sumu, ktorú žalobou uplatnila, 98,- Eur. V tejto
časti bol jej nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia žalovaného dôvodný.

Žalobkyňa tvrdila, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol je úžerný, keďže úroky a poplatky sú
niekoľkonásobne vyššie, súd prvého stupňa sa zaoberal aj týmto jej tvrdením.

Žalobkyňa taktiež tvrdila, že poplatok, ktorý bol v zmluve dojednaný, predstavuje 61,33 % úveru,
je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľný, poukázala na to, že administratívny poplatok má
za neprijateľný podľa žalobkyne aj nemecký súd, ktorý potvrdil „rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie...“.

Súd prvého stupňa vyslovil názor, že vo všeobecnosti nie je administratívny poplatok nárokom,
ktorý by veriteľ poskytujúci peňažné prostriedky ako úver vo vzťahu k dlžníkovi nemohol požadovať.
Vyplýva to aj zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008, účelom
ktorej je harmonizácia určitých aspektov právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zmlúv o
spotrebiteľskom úvere. Smernicou bola Komisia splnomocnená na prijatie dodatočných predpokladov
pre výpočet RPMN, v záujme čo najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk.

Predmetom odvolacieho konania je zamietnutie návrhu žalobkyne, ktorým žiadala, aby súd určil, že
zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 18.03.2013, číslo zmluvy
XXXXXXXXX, bod 10, o tej časti poplatku, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu v tejto časti odôvodnil odkazom na judikatúru a právnu teóriu a
dospel k záveru, že v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovalo
žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce veriteľom poskytujúcim úvery spotrebiteľom požadovať v
súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie, administráciu,
resp. správu. Pritom ak by súd v časti určenia neprijateľnosti poplatku podľa návrhu žalobkyne žalobe
vyhovel, dôsledkom tým spojených v zmysle ust.§ 53a ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka by bolo,
že žalovaný by sa musel zdržať používania takéhoto poplatku alebo poplatku s rovnakým významom
vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi. Dojednanie poplatku za úveru preto vo všeobecnosti nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako žalobkyňa mienila. Iným aspektom však je a súd aj to uviedol,
že suma, ktorou je v konkrétnom zmluvnom vzťahu kvalifikovaný v tom zmysle či je alebo nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Posúdenie súladnosti výšky konkrétneho poplatku v jednotlivých zmluvných vzťahoch
s dobrými mravmi je však vecou posúdenia individuálnych skutkových zistení a zhodnotenia dôkazných
prostriedkov, ak sú predložené súdom. Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že sa argumentačne
vysporiadal s názorom Okresného súdu Prešov vysloveným v rozsudku č.k. 11C/42/2012-46 zo dňa
13.09.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa
21.08.2014, na ktorý žalobkyňa poukázala.

Odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od svojho názoru vyjadreného v rozhodnutí sp.zn. 5Co/219/2013
zo dňa 21.08.2014. Aj v danom prípade sa javí administratívny poplatok za uzavretie zmluvy za
neprijateľný. Predstavuje 92 % ročne. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 350,- Eur za poplatok
mala žalobkyňa uhradiť 322,- Eur. Celkovú čiastku vo výške 672,- Eur mala uhradiť v 12 splátkach
po 56,- Eur. Preto sa odvolaciemu súdu javí v danej veci, že požadovanie úhrady administratívneho
poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie
finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri

poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi
v jeho záujme.

Odvolacia námietka žalobkyne, že už existuje jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú a súd prvého stupňa na uvedené
neprihliadol, aj keď je to jeho úradná povinnosť je dôvodná. Súd prvého stupňa sa v napadnutom
rozsudku nezaoberal ust.§ 53a O.s.p., a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žalobného nároku v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa ust.§ 221 ods.1 písm.h/
zrušil a podľa ods.2 uvedeného ustanovenia vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude sa riadne zaoberať návrhom žalobkyne, ktorým žiadala určiť,
že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 18.03.2013 č.zmluvy
XXXXXXXXX bod10 o tej časti poplatku, ktorá zahŕňa náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
intenciách naznačených odvolacím súdom vyššie.

Zároveň súd prvého stupňa rozhodne znova o trovách konania, i o trovách odvolacieho konania podľa
ust.§ 224 ods.3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.