Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715203336
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3715203336.8

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci navrhovateľa: K. T.,
L.. XX. X. XXXX, J. J., A.. Ľ.. Š. XX/XX, v konaní zastúpený matkou C. T., L.. XX. XX. XXXX, J. J., A..
Ľ.. Š. XX/XX a otca navrhovateľa I. C., L.. X. X. XXXX, P. J. K. L. E., T.. L. XXX/X, P.. Č.. L., X..X, T., v
konaní o zvýšenie výživného, pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otcovi na navrhovateľa K. T., L.. XX. X. XXXX, zo sumy 100 Eur mesačne na

150 Eur mesačne od 15. 4. 2015, ktoré zvýšené výživné je otec navrhovateľa p o v i n n ý poukazovať
k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zameškané výživné za obdobie od 15. 4. 2015 do 31. 10. 2016 vo výške 925 Eur je otec navrhovateľa
p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľa do 31. 12. 2016.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Týmto rozsudkom súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 6P/48/2012-29
zo dňa 23. 8. 2012.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľsa akoplnoletýsyn podanýmnávrhom proti svojmuotcovidomáhalzvýšeniavýživného.
V návrhu uviedol, že je študentom 2. ročníka D. A. Š. E. P.L.. Býva s matkou a ďalšími tromi súrodencami
v dvojizbovom byte, ktorého majiteľom je mamin brat. Náklady na štúdium sa neustále zvyšujú a nestačí
mu výživné, ktoré mu posiela jeho otec. Iný príjem nemá. Preto žiadal súd o zvýšenie výživného zo sumy
100,- € na sumu 200,- €.

2. Otec sa k návrhu vyjadril dňa 28.10.2015. Uviedol, že nemá peniaze na cestu z Nemecka na
Slovensko a nazad, a preto nemôže prísť na súdne pojednávanie. V Nemecku pracuje za minimálnu
mzdu, náklady sú tam vysoké, je rád, že stíha platiť výživné na syna a dcéru v Českej republike. Je
bezdomovec už 15 rokov a so zvýšením výživného nesúhlasí, pretože nemá z čoho zvýšené výživné
platiť, ale tiež z dôvodu, že syn je už plnoletý.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.10.2016 za prítomnosti oboch účastníkov, vykonal
dokazovanie oboznámením návrhu, výpovede žalovaného vykonanej prostredníctvom dožiadaného
súdu, spisu 6P/48/2012, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenie o príjme matky navrhovateľa,
výsluchom navrhovateľa, otca navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Naposledy bolo výživné na navrhovateľa upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/48/2012-29 zo
dňa 23.08.2012. Uvedeným rozsudkom súd zvýšil výživné na vtedy maloletého navrhovateľa zo sumy49,76€nasumu100,-€aodvtedyneboloupravenévýživnénanavrhovateľa.Vtomčasebolnavrhovateľ
žiakom 9. ročníka základnej školy. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že hoci súd nemohol
zistiť pomery na strane otca, pretože otec sa nachádza na neznámom mieste, súd konštatoval, že k

podstatnej zmene pomerov došlo na strane vtedy maloletého dieťaťa, a to je dôvod na to, aby bolo
výživné otca na maloletého K. od 01. 09. 2012 zvýšené na 100,- € mesačne. Týmto rozsudkom bol
zmenený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11P/393/2004-54 z 19.12.2005. V tomto rozsudku je uvedené,
že otec bol zamestnaný od 20.09.2002, jeho príjem bol od januára 2003 do mája 2005 v rozmedzí od
2.388,- Sk (79,27 €) do 5.814,- Sk (192,99 €).

5. Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie o štúdiu, z ktorého vyplýva, že je žiakom D. A. Š. E. P., v čase
rozhodovania je žiakom maturitného ročníka.

6. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľa, matka dosahovala v období od 1/2015 do
12/2015 čistú mesačnú mzdu vo výške 515,42 € .

7. Otec navrhovateľa bol vypočutý cestou príslušného nemeckého súdu. Potvrdil, že už 4 roky pracuje
na B. E. C.. Podľa vlastného vyjadrenia jeho príjem jej cca 1.450,- € mesačne netto. Predtým (keď ešte
pracoval prostredníctvom agentúrnych zamestnávateľov) bol jeho príjem asi 1.100,- € netto. Uviedol,
že má vysoké výdavky: platí mesačné nájomné 400,- €, výživné na dcéru 60 € a súkromnému domovu

dôchodcov 50,- €.

8. Na pojednávaní dňa 17.10.2016 vypovedal navrhovateľ, že je žiakom 4. ročníka strednej umeleckej
školy, a hoci sú vlaky zadarmo, nie vždy ich môže využiť, lebo má veľa nultých hodín, často je v škole aj
do 17:00 hod, kedy by musel na vlakové spojenie dlhšie čakať, preto využíva aj autobusy; na cestovnom

mesačne zaplatí asi 20,- €. Na umeleckej škole robia rôzne projekty a modely, mesačne na to minie
20-30 €. Musí si kúpiť aj maturitný oblek. Skladajú sa aj na stužkovú, zatiaľ zaplatil 100,- €, no musí
doplatiť ešte 116,- € . Jeho maturitná práca bude model - invalidný vozík v životnej veľkosti, s čím sú
spojené ďalšie výrazné výdavky. Venuje sa športu, neskôr chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole,
bude si podávať prihlášky, čo je tiež finančne náročné. Otec platí výživné po 100,- € mesačne, no nie

vždy ho zaplatí včas, niekedy ho doplatí nasledujúci mesiac. Okrem toho mu ničím iným neprispieva,
naposledy mu dal darček k birmovke v 9. triede, inak mu darčeky nekupuje k narodeninám ani k
Vianociam. Navrhovateľ nemá zvýšené výdavky zo zdravotných dôvodov. Náklady na byt, v ktorom
bývajú spolu s matkou, starou matkou a 3 súrodencami sú 307,- € mesačne. Náklady na stravu všetkých
6 členov domácnosti platí jeho matka. Popri škole chodieva aj na hasičské súťaže.

9. Na pojednávaní v uvedený deň, otec vypovedal, že nemôže predložiť potvrdenie o príjme, chodia
mu síce výplatné pásky, ale keďže vypovedal v L. na súde, považoval svoju výpoveď ohľadom príjmu,
za dostatočnú. Jeho čistý príjem je cca 1.350 - 1.450 Eur. Má v prenájme 1-izbový byt, za ktorý platí
mesačne 500 Eur, mesačne spláca pôžičku na auto 160 Eur, okrem vyživovacej povinnosti k synovi K.,

na ktorého platí výživné vo výške 100,- €, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére E., L.. XX. XX. XXXX,
na ktorú platí výživné vo výške 60 Eur. V súčasnosti na súde v Pelhřimove prebieha súdne konanie o
zvýšenie uvedeného výživného, ktorý návrh podala matka mal. E.. Býva 40 km od práce, pričom do
práce musí dochádzať autom, pretože nemá pravidelnú pracovnú dobu, raz robí ráno od 6,00 hod, raz
poobede, z dediny kde býva, nemá priamy spoj. Do tejto dediny chodí cca 2x za deň autobus, čo mu

nevyhovuje, preto si musel kúpiť auto, s ktorým dochádza do práce, niekedy aj 2x, keď chodí ráno aj
večer na smeny. Za naftu mesačne vynakladá cca 150 Eur, za telefón 40 eur, čo je normálny najnižší
mesačný paušál v L., platí dôchodkové poistenie 60 Eur. Na stravu mu zostáva cca 250 - 300 eur. Má
priateľku, ktorá býva 5 km od neho, nebývajú však v spoločnej domácnosti. Na dovolenky nechodieva.
Chodieva len na Slovensko domov 2-3x do roka a spravidla keď príde na Slovensko, synovi dáva

peniaze aj v hotovosti. Naposledy to bolo pred rokom. Zdravotne je na tom zle, hrozí mu operácia
chrbtice. Zatiaľ v spojitosti s tým nemá zvýšené náklady, len za lieky od bolesti. Uviedol, že pokiaľ vo
výpovedi pred dožiadaným súdom uvádzal, že je bezdomovec, tak mal na mysli to, že na Slovensku
nemá byt. Poukázal tiež na to, že syn môže aj brigádovať, no nemá o to záujem, lebo odmietol brigádu,
ktorú mu vybavila jeho setra (teta navrhovateľa) v Bratislave.

10.Navrhovateľ potvrdil, že keď je otec na Slovensku, dá mu asi 40-50 €, čo je asi dvakrát do
roka. Uviedol, že ponúkanú brigádu odmietol, pretože by musel bývať v Bratislave, ale kvôli hasičskýmsúťažiam, ktoré sú cez víkendy, by musel vždy chodiť domov. Tiež by mu potom nezostal čas pre
priateľku. Absolvoval preto vždy len krátkodobé brigády.

11. Podľa ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ustanovení § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

15. Navrhovateľ sa preukázateľne pripravuje na svoje budúce povolanie, je teda odkázaný výživou na
svojich rodičov. Aj keď je plnoletý, je nutné ho považovať za plnoleté nezaopatrené dieťa. Výživné
bolo jeho otcovi naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/48/2012-29 zo dňa 23.08.2012

vo výške 100,- €, teda 4 roky nebolo už zvýšené. Je nepochybné, že od uvedenej doby sa zmenili
pomery na strane oboch účastníkov konania. Navrhovateľ je podstatne starší, s čím sú spojené zvýšené
výdavky tak na ošatenie, ako aj stravu. Okrem toho jeho štúdium je umeleckého smeru, ktoré vyžaduje
zvýšené náklady spojené s projektmi a umeleckými prácami. Taktiež náklady na mimoškolské vyžitie
sú oveľa vyššie, než boli u 15-ročného chlapca, čo súvisí z jeho záujmami (šport, hasičské súťaže,

kultúra a pod.). Skutočnosť, že navrhovateľ je v maturitnom ročníku taktiež svedčí zvýšeným nákladom,
ktoréopísalnapojednávanídňa17.10.2016- zaplateniestužkovej,maturitnýoblek, prihláškynavysokú
školu . Nepochybne preto od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu jeho bežných výdavkov, a
teda došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. Ako vyplýva z výpovede navrhovateľa, žije
v jednej domácnosti s matkou, starou matkou a 3 súrodencami, pričom matka hradí všetky náklady

na stravu a ošatenie, čo pri jej priemernom mesačnom príjme cca 514,- € je veľmi náročné. Matka
pri poslednej úprave výživného zarábala 340,- €, teda došlo k zmene pomerov aj na jej strane čo do
príjmu, no súd poukazuje na to, že zvýšenie príjmu nie je adekvátne k nárastu nákladov na život v
súčasnosti a z tohto pohľadu reálne nezarába viac, skôr menej.

16. Súd nemá preukázanú zmenu pomerov na strane otca, resp. len zmenu pomerom od roku 2005,
kedy naposledy bol zistený jeho príjem v konaní sp. Zn. 11P/393/2004, a to vo výške 2.388,- Sk (79,27
€) resp. 5.814,- Sk (192,99 €), keďže v rozsudku č.k. 6P/48/2012-29 súd konštatoval, že majetkové
pomeryotcanebolizistené,pretosúdvychádzallenztoho,žesazmenilipomerynastranenavrhovateľa.
V súčasnosti otec navrhovateľa dlhodobo žije a pracuje v Nemecku s netto príjmom podľa vlastného

vyjadrenia vo výške od 1.350,- do 1.450,- €. Aj keď je nepochybné, že deklarované náklady otca sú
vysoké, napriek tomu je súd toho názoru, že zo svojho príjmu určené zvýšenie výživného o 50,- €
mesačne nie je „likvidačné“ pre otca a otec je schopný zo svojho príjmu platiť o uvedenú sumu viac,
než doposiaľ. Zvýšenie vyživovacej povinnosti jednoznačne odôvodňujú potreby syna. Za situácie,
kedy otec navrhovateľa tvrdí, že nemá prostriedky na platenie vyššieho výživného navrhovateľovi, súd

poukazuje na to, že otec nepreukázal splátky za auto a pokiaľ ich skutočne platí, tak mal zvážiť kúpu
auta, pretože výživné má prednosť pred týmito výdavkami , resp. mohol si zabezpečiť auto v cene
podľa svojich reálnych možností a zárobku s prihliadnutím na svoje povinnosti k deťom. Pozornosti
súdu neuniklo, že pred dožiadaným súdom vypovedal, že nájomné za byt platí vo výške 400,- € a na
pojednávaní uviedol platbu z tohto titulu vo výške 500,- Eur, pričom zvýšenie nepreukázal.

17. Po zhodnotení pomerov navrhovateľa a jeho otca dospel súd k záveru, že majetkové a príjmové
pomery otca umožňujú súdu, aby zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi o 50,- €, teda
na sumu 150,- €, čo pokryje aj zvýšené výdavky navrhovateľa. Z dôvodu, že navrhovateľ žiadal zvýšiť
výživné na sumu 200,- € mesačne od 1.4.2015 a súd jeho návrhu vyhovel len čiastočne (150,- €

od podania návrhu 15.4.2015 k jeho rukám), vo zvyšku súd návrh zamietol, a to nielen čo do sumy,
ale aj doby, od ktorej zvýšenie súd priznal, pretože zvýšiť výživné na plnoleté dieťa (na rozdiel od
maloletého dieťaťa) nie je možné spätne pred podaním návrhu, ale len od podania návrhu.18. Pretože výživné bolo zvýšené odo dňa podania návrhu, otcovi vzniklo zameškané výživné, ktoré
je povinný navrhovateľovi zaplatiť. Zameškané výživné, na ktoré navrhovateľovi vznikol nárok od
15.04.2015 (deň podania návrhu) do 31.10.2016 (o výživnom súd rozhodoval 17.10.2016, pričom

výživné splatné v mesiaci október už bolo splatné), spolu je to 18 a pol mesiaca. Keďže došlo k
zvýšeniu výživného o 50,- €, spolu je zameškané výživné 925,- €. Súd v súlade s ust. § 232 ods. 3
C.s.p. určil otcovi lehotu na zaplatenie zameškaného výživného do 31.12.2016, teda lehotu dlhšiu,
než je lehota 3 dní, a to vzhľadom na výšku zameškaného výživného, aby otec mal dostatok času danú
sumu si zabezpečiť bez svojho finančného ohrozenia .

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p. tak, že žiadnem z účastníkov súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia

vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).