Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200707
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5612200707.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka
Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore
žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008,
zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, Z., zastúpenému

splnomocneným zástupcom Mgr. Petrom Egrym, advokátom so sídlom D. Z. XX/XX, R., 2/ R. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. A. XXX, o zaplatenie 195,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/58/2012-130 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 133,46
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 195,09 eur od 06.09.2010 do 09.01.2014
a zo sumy 133,46 eur od 10.01.2014 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a

žalovaným 1/ zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného 1/, čo do výrokov, ktorými súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a žalovanej 2/
náhradu trov konania nepriznal, odmieta.

Vo zvyšnej časti (čo do výroku o čiastočnom zastavení konania) zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 10C/58/2012-130 zo dňa 30.06.2016 uložil
žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 133,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 195,09 eur od 06.09.2010 do 09.01.2014 a zo sumy 133,46 eur od 10.01.2014 do zaplatenia,
trovy konania vo výške 5,94 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 22,19 eur, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 61,63 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 61,63 eur od 10.01.2014 do zaplatenia zastavil. Žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a žalovanej 2/
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou dňa 25.01.2012 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/,
2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 195,09 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 06.04.2010 do zaplatenia ako ceny za dodanú energiu. Podaním doručeným súdu dňa

04.04.2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 61,63 eur späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy
v tejto časti po podaní návrhu, preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.") zastavil.
Okresný súd o žalobe žalobcu rozhodol podľa § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania.
Citujúc ust. § 489, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 8 vety prvej, § 17 ods. 1 písm. a/

zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd žalobe, zohľadniac
čiastočné späťvzatie žaloby, vo vzťahu k žalovanému 1/ v celom rozsahu vyhovel. Mal za preukázané,že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existoval zmluvný vzťah zo zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny,
predmetom ktorého bola dodávka elektriny žalobcom žalovanému 1/ do odberného miesta U. A. XXX.
Nakoľko žalobca do uvedeného odberného miesta elektrinu dodával, čo mal súd preukázané faktúrou

č. 3036457029, bol žalovaný 1/ ako odberateľ povinný za dodávku elektriny zaplatiť cenu vyúčtovanú
faktúrou. Súd preto uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,46 eura, predstavujúcu
nezaplatený zostatok faktúry za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 12.07.2009 do 16.03.2010,
zohľadniac vykonanú čiastočnú úhradu vo výške 61,63 eura. Nakoľko žalovaný 1/ sa dostal s plnením
svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd podľa § 517 Občianskeho zákonníka

priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonom určenej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúry, t. j. od 06.4.2010 zo sumy 195,09 eur do 09.01.2014 a následne, zohľadniac čiastočnú úhradu,
zo sumy 133,46 eur od 10.01.2014 do zaplatenia.
Vočižalovanej2/súdžalobuzamietol,nakoľkonemalpreukázanújejpasívnuvecnúlegitimáciuvkonaní.
Súd nemal preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/, z ktorého by žalobcovi
vyplývalo voči žalovanej právo na zaplatenie žalovaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnej
strane konania vo vzťahu k žalovanému 1/ priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v
konaní predstavoval 133,46 eur (nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o zaplatení sumy 61,63 eur
žalovanými po podaní žaloby, a teda v tejto časti nebol úspešný), čo predstavuje 68 %, jeho neúspech
32 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavuje 36 % (68 % - 32 %). Súd preto priznal

žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konaniavovýške16,50eur,čopredstavuje5,94euranáhradutrovprávnehozastúpeniavovýške36%z
celkovýchtrovprávnehozastúpeniavovýške61,63eur,čopredstavuje22,19eur.Súdpriurčenínáhrady
trov právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 a priznal náhradu trov

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd -žaloba po 18,26 eur, režijný paušál vo výške 7,21 eur (rok 2011) a vo výške 7,63 eur (rok 2012)
a DPH 20 %. Žalovanej 2/, ktorá bola v konaní vo vzťahu k žalobcovi úspešná, súd náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku, citujúc výrok, ktorým súd žalobe vyhovel a výrok, ktorým žalobu voči žalovanej
2/ zamietol, podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvej inštancie svojim postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci nenariaďoval pojednávanie z dôvodu, že ide o drobný spor a

o žalobe žalobcu rozhodol len na základe vyjadrení žalobcu. Poukázal na to, že kontaktoval právneho
zástupcu, ktorý súdu zaslal vyjadrenie, súd však už vo veci rozhodol, a to bez toho, aby bol oboznámený
s podstatnými skutkovými okolnosťami z jeho strany. Súd tak zároveň postupoval aj napriek tomu, že
na strane žalovaných vystupujú spotrebitelia ako slabšie zmluvné strany.
Namietal tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na to, že predmetná faktúra za dodávku

elektriny mala byť vystavená na odberné miesto nachádzajúce sa na adrese U. A. XXX. Uvedená
nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaných, v dôsledku rozvodu
a následného vyporiadania BSM však pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej 2/, čo bolo
preukazované rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/114/08 zo dňa 27.10.2008 a dohodou o
vyporiadaní BSM zo dňa 12.11.2008. Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v čase vystavenia

faktúry a aj v čase dodávky elektriny zo strany žalobcu bola teda žalovaná 2/.
V ďalšom žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia, keď súd sa obmedzil na konštatovanie, že
zmluvný vzťah o dodávke elektriny medzi žalobcom a ním existoval, a to na základe jeho žiadosti o
ukončenie zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny, hoci existenciu tejto zmluvy žalobca nepreukázal.
Faktúra, z ktorej súd vychádzal, nepreukazuje reálne dodanie tovaru, či služby, preto z tohto dôkazu

nie je možné jednoznačne prijať záver, že žalobca v uvedenom období dodával elektrickú energiu, resp.
ju dodával v takom množstve ako mal. Ako adresát uvedenej faktúry je zároveň uvedená žalovaná
2/, nie on. Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie faktúry jemu ako
žalovanému. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom vo vzťahu
k vymáhaniu dlhu voči žalovanej 2/, len konštatoval, že nemal za preukázaný vznik zmluvného vzťahu

medzi žalobcom a žalovanou 2/. Žalobca pritom v konaní predložil návrh splátkového kalendára zo
dňa 29.04.2010, ktorý adresovala žalovaná 2/ žalobcovi, z ktorého je zrejmé, že žalovaná 2/ uznala
svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry. Súd však uvedený listinný dôkaz pri svojom rozhodovaní
nebral do úvahy.Žalovaný napokon namietal aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš, keď jeho
všeobecným súdom je Okresný súd Zvolen.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p."). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, v časti
týkajúcej sa žalovaného 1/ oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, prihliadajúc i na vady týkajúce sa procesných podmienok
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd žalobe
vyhovel a v závislom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 389 ods. 1 písm. a/,

b/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.Žalovanýmalvodvolanízato,žepostupomsúduprvejinštancie,ktorývovecirozhodolbeznariadenia
pojednávania, len na základe tvrdení žalobcu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd
popreskúmanínapadnutéhorozhodnutiadospelkzáveru,žeuvedenánámietkažalovanéhojedôvodná.

7. Odňatím možnosti konať pred súdom je treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu
znemožňujúci realizáciu procesných oprávnení strany/účastníka konania, ktoré mu do 30.06.2016
poskytoval Občiansky súdny poriadok, v súčasnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle § 18 O. s. p. mali
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených
zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115
O. s. p.), na doručenie rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.) a pod. V súčasnosti sú zásada
rovnosti strán konania a zásada kontradiktórnosti ako základné zásady civilného konania vyjadrené v

čl. 6 a čl. 9 Civilného sporového poriadku a nachádzajú svoje vyjadrenie i v ust. § 123, § 124, § 97, §
178, § 223 ods. 1 a ďalších C. s. p. upravujúcich jednotlivé práva strán konania.

8. Zásada kontradiktórnosti, ktorá je jednou zo všeobecných zásad občianskeho súdneho konania
a jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti strán/

účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne možnosť
nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať
i možnosť zoznámiť sa s takým dokladom a pripomienkou predloženým súdu za účelom ovplyvniť jeho
rozhodnutieavyjadriťsaknim(rozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképrávavoveciMantovanelliproti
Francúzsku z 18.03.1997). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/2001

zo dňa 19.12.2001 je zásada kontradiktórnosti porušená tam, kde súd odníme účastníkovi/strane
konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho
rozhodnutie, a vytvorí tak dotknutému účastníkovi/strane konania podstatne nevýhodnejšie podmienky
na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník/strana konania, prípadne tam, kde
účastník/strana konania nemá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Podstatou kontradiktórnosti a s

ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní" je, aby všetci účastníci/strany konania mali reálnu možnosť využiť
svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty" protistrany. Osobitne to platí v
sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje
kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04). Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je
zároveň nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012

zo dňa 10.07.2013), preto právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má strana konania aj tam, kde sa
formálne pojednávanie nevykonáva. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti strany
konania vyjadriť sa k úkonu protistrany je poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie súdom tak, abystranakonaniamalanielenmožnosťoboznámiťsasobsahompodaniaprotistrany,aleajmožnosťúčinne
sa vyjadriť ešte v čase pred rozhodnutím súdu.

9. V prejednávanom spore z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalovanému 1/ síce
doručil žalobu spolu s prílohami prostredníctvom polície dňa 25.06.2016, vo veci však rozhodol bez toho,
aby žalovanému reálne umožnil k žalobe sa vyjadriť. Z obsahu spisu vyplýva, že po oprave označenia
žalovaného 1/ a po doručení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd doručoval žalovanému žalobu
spolu s poučením o možnosti vyjadriť sa k žalobe v lehote 7 dní a k čiastočnému späťvzatiu žaloby

v lehote 10 dní od ich doručenia. Po neúspešnom pokuse o doručenie sa uvedenú zásielku podarilo
doručiť žalovanému až dňa 25.06.2016 (doručenka na č. l. 110 p. v. spisu). Vychádzajúc z poučenia
o možnosti vyjadriť sa k žalobe v lehote 7 dní od doručenia tak mal žalovaný 1/ možnosť vyjadriť sa
k žalobe do 04.07.2016 (posledný deň lehoty pripadol na sobotu 02.07.2016, z ktorého dôvodu tento
pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň). Súd prvej inštancie však vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom už dňa 30.06.2016, t. j. pred uplynutím lehoty na vyjadrenie k žalobe. Z uvedeného je zrejmé,

že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby žalovanému reálne umožnil so žalobou žalobcu
sa oboznámiť, k tejto sa účinne vyjadriť a produkovať tvrdenia a dôkazy vo svoj prospech, a to všetko
pred rozhodnutím súdu. Okresný súd tak svojim postupom založil procesnú vadu konania znemožňujúcu
realizáciu procesných práv žalovaného.

10. Nakoľko odvolateľovi nebola vytvorená účinná možnosť vyjadriť sa k žalobe, čím došlo k odňatiu
možnosti žalovanému 1/ konať pred súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v naň nadväzujúcom výroku o trovách konania vo vzťahu k
žalovanému 1/ podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ C. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých napadnuté rozhodnutie

spočíva. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc
ustanovenia Civilného sporového poriadku. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne
i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/ čo do výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a

naň nadväzujúceho výroku o trovách konania žalovanej 2/, odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ v tejto
časti podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

13. Okresný súd napadnutým rozsudkom v tejto časti nerozhodoval o právach a povinnostiach
žalovaného, jeho rozhodnutím nebolo do práv žalovaného 1/ zasiahnuté, preto žalovaný 1/ nie je osobou
oprávnenou podať odvolanie v tejto časti.

14. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd konanie v časti zastavil), ktorá nebola napadnutá odvolaním
žiadnej zo strán konania (uvedený výrok okresného súdu žalovaný v odvolaní necitoval), zostáva
rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)