Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112232204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: B. U., bytom S. XXX, zast.
JUDr. René Hudzovič, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, proti žalovanej: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. marca 2016, č. k. 25C/141/2012-243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
7.309,80 eura p o t v r d z u j e .

V ostatnej vyhovujúcej časti, v časti o zaplatenie súdneho poplatku, v časti trov štátu a náhrady trov
konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 34.112,40
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť
Okresnému súdu Nitra súdny poplatok v sume 2.046,50 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
trovy štátu v sume 1.143,90 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a náhradu trov konania
k rukám jej právneho zástupcu v sume 8.277,79 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 36.549 eur na to

skutkovom základe, že dňa 27. 09. 2009 sa stala účastníčkou dopravnej nehody, ktorú zavinil JUDr.
S. Z., ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkom
krajského súdu. Obžalovaný jej bol povinný zaplatiť sumu 48.086,36 eura z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia z fyzických zranení a náhrady škody. Lekárskym posudkom zo dňa 25. 09.
2012 psychiatra MUDr. Juraja Mrázika boli konštatované dve diagnózy, postraumatická a stresová
porucha chronifikovaná stredne ťažkého až ťažkého stupňa s progredujúcou devalváciou osobnosti a
depresívna porucha stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Toto poškodenie bolo ohodnotené 1550 bodmi,

čo pri hodnote bodu 15,72 eura predstavuje 24.366 eur. Z dôvodu poškodenia zdravia žiadala priznať
aj 50 % zvýšenie SSÚ, čo predstavuje sumu 12.183 eur. Medzi účastníkmi bol tento nárok sporný, keď
žalovaná nárok žalobkyne spochybňovala. Súd preto vykonal opakované znalecké dokazovanie a dal
vyhotoviť znalecký posudok MUDr. Kuzmom, ktorý tiež určil bodové ohodnotenie SSÚ počtom bodov
1550. Následne bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok a MUDr. Kabátová sa zhodla so závermi
posudku MUDr. Kuzmu. Konštatovala v rámci SSU u žalobkyne postraumatickú stresovú poruchu s
chronickým priebehom a recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, spolu ohodnotené

počtom bodov 1550. Obaja znalci konštatovali, že liečba žalobkyne nie je ukončená, pretrvávajú dôvody
prejejpokračovanieapreudržanierelatívneustálenéhozdravotnéhostavujepotrebnástálaambulantná
psychiatrická starostlivosť s potrebou psychoterapeutickej a medikamentóznej liečby. Súd sa stotožnil
s nárokom žalobkyne na zaplatenie náhrady škody v rozsahu 24.366 eur z titulu SSU za psychiatrickénásledky nehody. Žalovaná žiadala, aby bola zohľadnená spoluvina žalobkyne v rozsahu 30 % z
predmetnej výšky SSU, keďže sa žalobkyňa u psychiatrov začala liečiť skoro 3 roky po nehode. Súd sa s
týmto právnym záverom nestotožnil majúc za to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa preto,

aby súd náhradu primerane znížil. Ohľadne samotnej nehody nemala žalobkyňa žiadnu zodpovednosť
za jej vznik. Znalkyňa MUDr. Kabátová konštatovala, že nie je možné určiť, aký by bol stav žalobkyne,
ak by sa u psychiatra liečila aj hneď po nehode. V tom čase, ako sama žalobkyňa uvádzala, skôr
vnímala a riešila fyzické následky nehody a psychiatrické začala vnímať potom, ako sa fyzické následky
stabilizovali. Podľa súdu sa aj z morálneho hľadiska zdá neprijateľné, aby bolo dávané žalobkyni za

vinu, odkedy sa začala liečiť u psychiatra. Žalobkyňa sa tiež domáhala zvýšenia SSU o 50 % v celkovej
sume 12.183 eur. Súd sa v dokazovaní zameral na porovnanie zdravotného stavu poškodenej pred
nehodou a po nehode a ich vplyvom na život žalobkyne po psychiatrickej stránke. Žalobkyňa podrobne
popísala obmedzenia v bežnom živote z dôvodu psychiatrických následkov nehody. Poukázal pritom
aj na výpoveď žalobkyne, ako aj skutkový stav veci. Tieto vyjadrenia boli potvrdené v konaní pod sp.
zn. 25C/140/2012 svedkyňou B. U. a svedkyňou Mgr. E. I.. Žalobkyňa má ťažké fyzické zdravotné

postihnutia, ktoré už samo o sebe nepriaznivo pôsobia na psychiku postihnutej osoby. Znalci samotní
konštatovali, že psychické ťažkosti žalobkyne sú v priamom súvise s úrazom a sú pretrvávajúcou
odozvou na trvalé zdravotné následky i trvalé zmeny v rodinnom a sociálnom fungovaní. Na duševný
stav žalobkyne nepriaznivo pôsobil aj rozpad rodiny - rozvod. Vo sfére kultúrneho a spoločenského
života je limitovaná depresívnou symptomatikou, nezáujmom, poklesom vôľových funkcií, poruchami

sústredenosti, neschopnosťou prežívať radosť. Je prakticky vyradená z adekvátneho fungovania v práci
a v rodine. Je invalidnou dôchodkyňou. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosťvpercentáchje 75%.Súdmalzato,žejedanýdôvodovpre40%zvýšenieSSUsúdom.Rozsah
40 % súd určil podľa vlastnej úvahy, vychádzajúc však z objektívnych podkladov ako sú 75 % miera
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, čo by z logického hľadiska malo predstavovať 37,5 % zvýšenie

SSU. Tento matematický prepočet však nepovažoval za podstatný pre svoj záver, ale len potvrdzujúci
správnosť určenia zvýšenia. Porovnávaním predpokladov pred a po úraze vyvodil záver, že utrpeným
úrazom boli značne zúžené možnosti uplatnenia sa žalobkyne nielen v jej osobnom a rodinnom živote,
ale aj pracovnom. Z uvedených dôvodov z titulu zvýšenia SSU jej priznal sumu 9.746,40 eura ako 40 %
zvýšenie SSU v sume 24.366 eur. Keďže sa žalobkyňa domáhala 50 % zvýšenia SSU, súd vo zvyšku

jej návrh zamietol. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 OSP, o zaplatení súdneho poplatku podľa § 2
ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a o trovách konania v zmysle § 142 ods. 3 OSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a to vo vyhovujúcej
časti nad priznanú sumu 18.761,82 eura, teda v časti 15.350,58 eura a žiadala v tejto časti žalobný

návrh zamietnuť a v tej súvislosti prehodnotiť aj výroky týkajúce sa trov konania štátu a trov konania
strán sporu. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/
v spojení s § 205 ods. 2 písm. d/ a s § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Z istiny, na ktorú súd zaviazal žalovanú
v rozsudku akceptovala povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 18.761,82 eura, keď vychádzali zo
základného počtu bodov 1550 pri hodnote 15,72 eura za bod. Základné odškodnenie SSU za psychické

následky 24.366 eur krátila o 30 % na sumu 17.056,62 eura a zvýšenie SSU považuje za primerané v
rozsahu 10 % zo základu t. j. 1.705,62 eura (17.056,62 + 1.705,62 = 18.761,82 eura). V ostatnej časti
prisúdenej sumy (15.350,58 eura) považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V konaní
navrhovali zohľadniť účasť žalobkyne na rozsahu škody na zdraví, keď zo znaleckých posudkov bolo
konštatované, že psychiatrickej liečbe sa žalobkyňa podrobila až po 3 rokoch od dopravnej nehody,

čím sa stav značne chronifikoval a príznaky značne fixovali. Pretrvávanie reziduálnych príznakov
postraumatickej stresovej poruchy a depresívnych príznakov ovplyvnilo výšku SSU. Keby žalobkyňa
bola od začiatku liečená odborníkom, ktorý by mohol účinne zasiahnuť do psychických problémov
priamo súvisiacich s úrazom, v súčasnosti by nemuselo ísť o chronický prebiehajúcu rozvinutú psychickú
poruchu. V konaní samotná žalobkyňa uvádzala, že pociťovala psychické problémy od dopravnej

nehody, návštevu u psychiatra odkladala, odmietala ju spočiatku kvôli rečiam v dedine. Takýto postoj
žalobkyni k svojmu zdravotného stavu rozhodne nemôže zaťažovať žalovanú. Pokiaľ ide o zvýšenie
SSU, žalobkyňa sa domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.
v maximálnej výške 50 % v sume 12.183 eur. Súd za primerané považoval zvýšenie SSU o 40 %,
pričom z odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na výpoveď žalobkyne a jej popis v obmedzení

v živote z dôvodu psychiatrických následkov a nehody. Osobitne odkazuje aj na výpoveď svedkýň B.
U. a E. I. z iného konania sp. zn. 25C/140/2012, v ktorom sa však prejednáva zvýšenie SSU titulom
fyzických následkov a teda nebol zameraný na psychické problémy žalobkyne. Nepovažuje za správne,
že súd pri odôvodnení rozhodnutia o 40 % zvýšení SSU poukazuje na svoje neprávoplatné rozhodnutiev konaní 25C/140/2012, kde priznal 40 % zvýšenie SSU za fyzické následky. Súdom priznané zvýšenie
SSU považuje za neprimerane vysoké, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyňa je
síce aktuálne invalidná, avšak rozhodujúcim zdravotným postihnutím je nervové poškodenie hornej

končatiny u nedominantnej ruky, ktoré sa na invalidite podieľa 65 % a psychické ochorenie je medzi inými
zdravotnými postihnutiami, ktoré zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10
%. Okrem invalidity žalobkyňa nepreukázala v konaní iné prípady hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
jej mala byť náhrada za SSU zvýšená v tak vysokom rozsahu. Poukázala na to, že základné hodnotenie
SSU bolo obodované v strede bodového rozpätia a obaja znalci nevyužili možnosť zvýšenia bodového

hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. Žalobkyňa nie je v každodennom živote odkázaná
na pomoc iných osôb v tom zmysle, že by nebola schopná vykonávať bežné životné úkony. Na jednej
strane sú konštatované v posudkoch poruchy pamäti, koncentrácie, na druhej strane tieto neboli doteraz
objektivizované odborných psychodiagnostickým vyšetrením, a preto sú len v rovine subjektívnych
tvrdení žalobkyne a rozsah týchto porúch neobjasnilo ani znalecké dokazovanie. Žalobkyňa naďalej
využíva motorové vozidlo, funguje v rodinných vzťahoch s deťmi, so sestrou a mamou. Žalobkyňa titulom

SSU už obdržala čiastku 29.634 eur na základe rozhodnutia v trestnom konaní a sumu 18.761,82 eura,
ktorú poukázala po doručení rozsudku v tomto konaní, čo je podľa jej názoru odškodnenie primerané
rozsahu následkov a reálneho obmedzenia žalobkyni v pracovnom a spoločenskom živote vzhľadom k
zisteným skutočnostiam.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že odškodnenie, ktoré jej bolo priznané a to i titulom SSU v
trestnom konaní jej bolo priznané za iné poškodenie zdravia, týkalo sa traumatologických diagnóz a nie
psychiatrických diagnóz. Nemožno súhlasiť s námietkou žalovanej, že by z dokazovania vyplynula jej
účasť na vzniku škody na zdraví. Ak by aj bolo pravdou, že začala s liečbou u psychiatra neskoro, tak toto

jej konanie, prípadne nekonanie bolo spôsobené práve duševných ochorením, ktorým v tom čase trpela
a tieto skutočnosti nie je možné pripísať na jej vrub, a už vonkoncom ustáliť, že by k nim došlo v dôsledku
jej zavinenia, tak ako to má na mysli ust. § 441 OZ. Z lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave MUDr.
N. zo dňa 07. 12. 2012 vyplýva, že o svojich psychických problémoch informovala ošetrujúcu lekárku
už v októbri 2010, boli jej ordinované lieky. V konečnom dôsledku i znalec MUDr. František Kuzma vo

svojom doplnku k znaleckému posudku ordináciu antidepresív obvodným lekárom v máji 2011 hodnotí
ako začiatok jej psychiatrickej liečby. Tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenie žalovanej o tom, že pri
včasnom začatí psychiatrickej liečby by nedošlo k chronifikácii stavu a fixácii príznakov a jej vyhliadky
na zlepšenie zdravotného stavu v tomto smere by boli lepšie. Toto tvrdenie žalovanej je vyvrátené
i znalkyňou MUDr. Kabátovou, keď uviedla, že na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať. Z

uvedených dôvodov nie je možné ustálil jej zavinenie na vzniknutej škode a teda v danom prípade je
vylúčená aplikácia ust. § 441 OZ. Zo znaleckých posudkov je zrejmé, že prvotnou príčinou poškodenia
jej psychického zdravia je predmetná dopravná nehoda, pričom všetky poškodenia jej zdravia sú v
priamej príčinnej súvislosti s ňou, zlej finančnej situácie, k rozvodu došlo pravdepodobne práve a jedine
v dôsledku dopravnej nehody. Tiež námietky žalovanej o nedôvodnosti zvýšenia SSU o 40 % neobstoja.

Tak ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/212/2010, už samotná invalidita poškodeného je
jedným z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Mimo samotnej invalidity je následkami predmetnej
dopravnej nehody obmedzená nad rámec postihnutia a bola zasiahnutá vo všetkých sférach života.
Zo znaleckého posudku MUDr. Františka Kuzmu vyplýva, že trvalé zdravotné následky i trvalé zmeny
v rodinnom a sociálnom fungovaní ju výrazne hendikepujú, zasahujúc prakticky do všetkých sfér života

a spoločenského uplatnenia. I znalkyňa MUDr. Kabátová konštatovala, že následkom pretrvávajúcich
psychických problémov je prakticky vyradená z adekvátneho fungovania v práci, rodine ako i z možnosti
kultúrnej a spoločenskej realizácie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam neobstojí tvrdenie žalovanej,
že okrem invalidity v konaní nepreukázala iné prípady osobitného zreteľa, pre ktoré by jej mala byť
náhrada za SSU zvýšená v tak vysokom rozsahu. Poukaz žalovanej na skutočnosť, že je síce aktuálne

invalidná, avšak rozhodujúcim zdravotným postihnutím je nervové poškodenie hornej končatiny a
psychické ochorenie je medzi zdravotnými postihnutiami, ktoré zvyšujú mieru poklesu v schopnosti
vykonávať činnosť o 10 % je vyslovene účelový a neobstojí. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.
sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú. Preto
neobstojí tvrdenie žalovanej, že jej psychické ochorenie je len v rozsahu miery poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti 10 %. Tiež neobstojí tvrdenie žalovanej, že keď posudzujúci lekár nevyužil možnosť
danú ust. § 10 ods. 4 zákona, tak 40 % zvýšenie SSU ustálené súdom prvej inštancie v súlade s ust. §
5 ods. 5 zákona je zjavne neprimerané. Znalecké posudky, ktoré boli v konaní predložené preukazujú
rozsah poškodenia jej zdravia jednotlivé diagnózy, ktorými trpí a v neposlednom rade z toho plynúceobmedzenia v živote. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že rozhodnutie je vecne
správne a to vo všetkých výrokoch, ktoré žalovaná odvolaním napáda. Je správne i v časti náhrady trov
konania, pretože k nárastu ich výšky evidentne prispela i žalovaná neustálym bezdôvodným a účelovým

spochybňovaním skutkových okolností, vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, právneho posúdenia a
najmä svojimi opakovanými a nedôvodnými námietkami voči zisteniam a záverom znalcov.

4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to,
že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a
teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového
poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodné.

6. Predmetom tohtokonaniaježalobažalobkynedoručenásúduprvejinštanciedňa26.09.2012,ktorou
sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 24.366 eur a taktiež zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 12.183 eur ako náhrady škody z ublíženia na zdraví.

7. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

8. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia (§ 444 OZ).

9. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

10. V § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú

škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej
povinnosti. Občiansky zákonník však nevymedzuje pojem bolesť a pojem sťaženie spoločenského
uplatnenia ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky s
účinnosťou od 01. 08. 2004 sú upravené v zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý ustanovuje podmienky priznania poskytovania náhrady za bolesť

a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) vydávanie lekárskeho posudku o
bolestnomaSSUakoizásadynahodnoteniebolestiaSSU.NáhradazabolesťanáhradazaSSUsúdve
relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, sú náhrady tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť
na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení,
strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných poškodením zdravia. Ide o nároky rýdzo

osobnej povahy. Zákon upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a
zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a osobitne stanovuje zásady pre
vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené
priznaním nároku na SSU a naopak.

11. Zákon č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia označuje stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2
ods. 2 zákona). Aj náhrada za SSU sa poskytuje jednorazovo a musí byť primeraná povahe, následkom
a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť

sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona), na základe lekárskeho posudku, ktorého náležitosti sú
upravené v § 7 a § 8 zákona a pri vydávaní ktorého posudzujúci lekár postupuje v zmysle zásad na
hodnotenie SSU upravených v § 10 zákona a podľa sadzieb bodového hodnotenia, ktoré sú ustanovené
v prílohe č. 1, II. a IV časti (§ 4 ods. 2 zákona).12. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za SSU
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo SSU ohodnotilo v lekárskom posudku.

13. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za SSU sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1 za 1 bod a
výsledná suma za zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor (§ 5 ods. 2 zákona).

14. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné
najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred
vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov
možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti
uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za SSU má vo svojej podstate predstavovať

náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného a životné
úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenskýchúloh. Sťaženímspoločenskéhouplatneniajepretopotrebnérozumieťjednakvylúčenieči
obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom
a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu

životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

15. V platnom právnom režime o výške náhrady za bolesť a SSU rozhodujú dve skutočnosti - celkový
počet bodov uvedených v lekárskom posudku (§ 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.) a v prípade SSU aj
zvýšenie náhrady ohodnotenej v lekárskom posudku súdom (§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.). Pre

každýztýchtokrokovzákonlimitujepriestorprevoľnúúvahu.Vprípademimoriadnehozvýšenianáhrady
za zvýšenie SSU je súd viazaný v zákonom stanovenou maximálnou hranicou zvýšenia vyjadrenou v
50 % základného bodového ohodnotenia. Táto možnosť je daná len v prípadoch osobitného zreteľa,
keď súdna prax dospela k záveru, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. je
jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa (pozri aj sp. zn. 5Cdo/212/2010 z 29. 11. 2011).

Zároveň sa súdmi akceptovalo, že pri zvýšení základného bodového hodnotenia a teda určenia, či ide o
prípad hodný osobitného zreteľa nie je podstatným, či lekár využil možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie.
Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia
súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o
nároku na náhradu SSU treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality.

Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou
ujmou (rozsudok sp. zn. 3Cdo/464/2015 z 25. 02. 2016).

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckých posudkov, ako aj kontrolného
znaleckého posudku, kde sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyni bolo ohodnotené súčtom

bodov 1550, čo pri hodnote bodu 15,72 eura predstavuje sumu 24.366 eur a túto aj žalobkyni v celom
rozsahu priznal. Keďže odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi,
preskúmaval túto časť rozsudku z dôvodov žalovanou v odvolaní obmedzených. Žalovaná napadla
vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie len nad priznanú sumu 18.761,82 eura, keď v tejto časti
odvolanie nepodala, vychádzajúc zo základného počtu bodov 1550 pri hodnote bodu 15,72 eura, keď

základné odškodnenie SSU za psychické následky, ktoré bolo vyčíslené v sume 24.366 krátila o 30
% na sumu 7.056,62 eura + považovala za primerané zvýšenie SSU v rozsahu 10 % zo základu, t. j.
sumu 1.705,62 eura, teda odvolanie podala len v časti nad sumu 18.761,82 eura (17.056,62 + 1.705,62).
Rozhodnutie preto v tejto časti v dôsledku absencie odvolania nadobudlo právoplatnosť. Zo základného
počtu bodov priznaného v sume 24.366 eur žiadala, aby odvolací súd krátil toto priznané odškodnenie

o 30 % z dôvodu zohľadnenia účasti žalobkyne na rozsahu škody na zdraví majúc za to, že žalobkyňa
sa psychiatricky začala liečiť až v septembri 2012 v čase, keď podávala na súd žalobný návrh a keby
žalobkyňa od začiatku bola liečená odborníkom, v súčasnosti by nemuselo ísť o chronický prebiehajúcu
rozvinutú psychickú poruchu.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 441 OZ berie do úvahy účasť poškodeného
na spôsobenej škode, a pre takéto situácie predpokladá dva varianty: 1/ poškodený znáša celú škodu
sám, 2/ poškodený znáša pomernú časť škody, ak svojim pričinením prispel k vzniku škody. Najvyšší
súd ČR k povahe ust. § 441 OZ konštatoval, že patrí k normám z relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak prenecháva
súdu, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy
zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností (napr. rozsudok NS ČR 22Cdo/1618/2007). Pri

úvahe o pomernom rozdelení medzi škodcom a poškodeným ide teda o určenie vzájomného vzťahu
medzi konaním poškodeného a škodcom a o zváženie všetkých skutočností, ktoré prispeli ku vzniku
škody. Posudzujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku vzniku škody a rovnako ako pri škodcovi, aj pri
poškodenom treba prihliadať len na také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody.
Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľa sám poškodený a teda v akom rozsahu znáša

škodu sám závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu, po porovnaní všetkých príčin vzniku škody
ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného. Konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku
škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu musí mať povahu protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou vzniku
škody alebo jej zväčšenia. Protiprávne konanie poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej
prevencie podľa § 415 OZ. Vzhľadom na námietky žalovanej treba upriamiť pozornosť aj na potrebu
preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a jeho následkom a teda aj protiprávnym

správaním sa poškodeného majúcim za následok vznik jeho povinnosti, čiastočne znášať pomernú časť
vzniknutej škody (§ 441 OZ). Z judikatúry vyplýva, že atribútom príčinnej súvislosti je priamo spôsobenie
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah
príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/292/2006).

18. Súd prvej inštancie pri zohľadňovaní spoluviny žalobkyne na vzniku škody dospel k záveru, že
žalobkyňa nemala žiadnu zodpovednosť za jej vznik. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku MUDr.
Kabátovej,ktorýkonštatoval,ženiejemožnéurčiť,akýbybolstavžalobkyne,akbysaupsychiatraliečila
aj hneď po nehode. Odvolací súd s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie sa stotožňuje.

Bolo nesporným, že žalobkyňa sa začala liečiť u psychiatra až 18. 09. 2012, takmer 3 roky po nehode,
avšak zo znaleckého posudku MUDr. Kabátovej jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako laik nemala
možnosť sama určiť, že má duševné problémy, ktoré vyžadujú psychiatrickú intervenciu. Za takéhoto
stavu odvolací súd skonštatoval, že zo strany žalobkyne nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a
k takému protiprávnemu konaniu, ktoré by malo za následok, aby výška priznanej náhrady za sťaženie

SSU jej bola krátená. Preto odvolací súd v časti, v ktorej bola žalovaná zaviazaná zaplatiť celkovú
výšku bodového ohodnotenia v sume 24.366 eur po odrátaní sumy, ktorú žalovaná dobrovoľne plnila
a ktorá napadnutá odvolaním nebola, (t. j. sumy 24.366 - 17.056,22 = 7.309,80 eura). Uvedená suma
predstavuje základné bodové ohodnotenie vo výške 24.366 eur bez krátenia o 30 % (t. j. 7.309,80
eura). Keďže žalovaná dobrovoľne plnila základné bodové hodnotenie krátené o 3 0 % (17.056,20 eura),

napadnutá odvolaním zostal len suma 7.309,80 eura, v ktorej časti odvolací súd z vyššie uvedených
dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. V ďalšej časti pokiaľ ide o zvýšenie SSU žalobkyňa sa domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU v
maximálnej výške 50 % v sume 12.183 eur a súd prvej inštancie považoval zvýšenie SSU za primerané

o 40 %. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala takéto zvýšenie a považovala za primerané zvýšenie
maximálne o 10 %. Súd prvej inštancie pri zvyšovaní SSU vychádzal zo samotnej výpovede žalobkyne
a odkázal na výpoveď svedkýň B. U. a E. I. z konania pod sp. zn. 25C/140/2012.

20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne rozhodoval ešte podľa zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo svojom rozhodnutí odkázal na výpoveď svedkýň z konania
pod sp. zn. 25C/140/2012. S takýmto postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a
považuje ho za nesprávny. Výsluch svedkov bol upravený v § 126 OSP, v súčasnosti v § 196 - § 198
CSP. Podľa Občianskeho súdneho poriadku platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj
novéhoCivilnéhosporovéhoporiadkusamôževykonaťvýsluchsvedka,avšaknietakýmspôsobom,ako

učinil súd prvej inštancie, že odkáže na výpoveď svedkýň z iného konania pod inou spisovou značkou.
V danom prípade nejde o dôkaz listinou, ktorú by bolo možné prečítať v zmysle ust. § 129 OSP, teraz
§ 204 CSP, a pre taký postup neboli splnené podmienky, pretože z obsahu celého spisu nevyplýva,
že by takýto spis spisovej značky bol vôbec v konaní pripojený a v spise riadne oboznámený, resp.
niektoré jeho listiny zo spisu. Avšak ako už bolo uvedené, výpoveď svedkov nie je možné zamieňať

za dokazovanie prečítaním listiny, výpoveď svedkýň sa môže uskutočniť len tak, že súd nariadi ich
výsluch na pojednávaní. Strany sporu bolo poučené podľa § 120 ods. 4 CSP, čo je zrejmé zo zápisnice
z pojednávania konaného dňa 10. 03. 2016, pričom žalobkyňa ani jej právny zástupca takýto dôkaz
nenavrhli vykonať, a preto súd prvej inštancie nahrádzal procesnú aktivitu žalobkyne samotným svojimkonaním. Takýto postup je neprípustný. Preto v žiadnom prípade pri rozhodovaní o zvýšení SSU
nemohol vychádzať z výpovedí svedkýň z iného konania, pod inou spisovou značkou. V predmetnom
konaní môže vychádzať len zo samotnej výpovede žalobkyne, keďže ďalšie dôkazy v konaní nenavrhla

vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že tak ako zvýšil súd prvej inštancie SSU u
žalobkyni o 40 % považuje toto rozhodnutie za predčasné, bez dostatočne vykonaného dokazovania a
riadne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že na zvýšenie o maximálne
možnú hranicu o 50 % nárok má každý občan Slovenskej republiky, medzi ktorými nemôžu byť rozdiely
z pohľadu toho, či ide napr. o vrcholového športovca alebo nie, a ďalej, že z ľudského hľadiska si súd

nevie predstaviť osobu, ktorá by na mieste žalobkyne nemala nárok na 50 % zvýšenie SSU. S takýmto
právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne.

21. V prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy v zmysle platného zákona môže
súd priznať navýšenie náhrady SSU až do výšky 50 %. Znenie zákona tak pripúšťa rozpätie navýšenia
náhrady od 0 % do 50 %, čo umožňuje súdu rozhodnúť o primeranom navýšení, podľa spôsobených

následkov, ktoré nechala nehoda na poškodenom v oblasti jeho spoločenského, kultúrneho, pracovného
a súkromného života. Následky SSU pritom súd musí vyhodnocovať u každého poškodeného
individuálne, s prihliadnutím na všetky zmeny, ktoré nastali v jeho živote po úraze. Maximálne navýšenie
o 50 %, ktoré požadovala žalobkyňa, a ktoré jej súd prvej inštancie priznal vo výške 40 % považuje
odvolací súd za neprimerané. Takéto navýšenie je možné priznať len poškodeným s najťažšími

následkami, kedy zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať
ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo
kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života. Žalobkyňa z týchto činností vylúčená nie
je, preto v tejto časti považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Doposiaľ
nebolo nijakým spôsobom preukázané reálne uplatňovanie sa, resp. angažovanie sa žalobkyne na

poli športovom (aktívny športovec) alebo politickom či verejnom (funkcionárka politickej strany alebo
spoločenskej organizácie) alebo verejného života, poslankyňa alebo v kultúrnom (aktívna účasť ako
členka nejakého súboru alebo aktívnej diváčky - návštevníčky divadelných, filmových predstavení,
výstav, múzeí, galérií, koncertných podujatí, festivalov a pod.). Ak súd prvej inštancie posúdil zvýšenie
odškodnenia na 40-násobok, odvolací súd to považuje za neprimerané, pretože v podstate podľa

názoru súdu prvej inštancie, takéto zvýšenie mal dostať každý človek, bez ohľadu ako sa angažoval
pred a po úraze, čo by bolo popretím zmyslu zák. č. 437/2004 Z. z. (ust. § 5 ods. 5). Keďže súd prvej
inštancie doposiaľ v konaní takto nepostupoval, jeho rozhodnutie nie je správne, a preto bol dôvod na
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vrátenie veci na nové konanie. V ďalšom konaní je
prvoinštančný súd právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie

bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného, opätovne posúdi návrh žalobkyne na zvýšenie SSU v
zmysle vyššie uvedených zásad a opätovne vo veci rozhodne, pričom opätovne rozhodne aj o náhrade
trov strán sporu, ako aj o zaplatení súdneho poplatku a o trovách štátu, ako aj o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňac/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).