Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114206056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114206056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: X. V., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, K. - F., zastúpený spoločnosťou UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: J. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, K., a v 2. rade: T. B., rodená I., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. X, K., obaja žalovaní zastúpení JUDr. X. A., narodeným XX.XX.XXXX, bytom M. A. XX, K., o
určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/47/2014-170
zo dňa 23. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobužalobcuzamietol,žalovanýmnáhradutrovkonania
nepriznal a vyslovil, že štátu sa právo na náhradu trov konania vo výške 687,44 eura nepriznáva.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 34, § 35,
§ 37, § 38, § 39, § 49, § 588, § 151n, § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 - ďalej aj OZ). Vecne
argumentoval tým, že žaloba žalobcu o určenie, že je vlastníkom nehnuteľností v obci K., k.ú. F.,

parc. č. 220 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, parc. č. 221 - záhrady o výmere 782
m2, stavba rodinného domu so súpisným číslom XXXX, parc. č. 220 zapísané v LV č. XXXX a
spoluvlastnícky podiel v polovici k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po poručiteľke
M. V., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. ulica XXXX/XX,
K. - F. nie je dôvodná a nie je možné jej ani len čiastočne vyhovieť. Súd prvej inštancie nemal v
konaní preukázané, že by kúpna zmluva s vecným bremenom uzavretá medzi žalobcom a M. V. ako
predávajúcimi a oprávnenými z vecného bremena a žalovanými ako kupujúcimi a povinnými z vecného

bremena zo dňa 10.03.2010, ktorou predávajúci previedli predmetné nehnuteľnosti v ich vlastníctve
na kupujúcich, trpela vadami namietanými žalobcom, ktoré by robili túto zmluvu neplatnou. Je síce
pravdou, že dohodnutá kúpna cena 1.000,- eur sa môže zdať nízka (čo bolo hlavným dôvodom,
ktorý uvádza žalobca pre neplatnosť zmluvy), pri hodnotení tohto faktu však treba brať do úvahy
všetky okolnosti a súvislosti prípadu, hlavne skutočnosť, že žalovaní (kupujúci) sa zároveň s kúpnou
zmluvou zaviazali predávajúcim umožniť predávané nehnuteľnosti bezplatne doživotne užívať, žalovaní
sa zasa zaviazali riadne zabezpečovať a umožniť predávajúcim výkon práva vyplývajúci z vecného

bremena. Svoj záväzok žalovaní v prípade M. V. bezpochyby splnili, keď táto v nehnuteľnosti bývala
a užívala ju do svojej smrti. Žalovaní aj prostredníctvom svojich blízkych príbuzných jej poskytovali
pomoc pri jej zdravotných problémoch, hospitalizácii v nemocnici, postarali sa o jej pohreb (na ktorý
sa žalobca ani len nedostavil). Žalobca doposiaľ v nehnuteľnosti býva a užíva ju, žalovaní mu tiežposkytovali starostlivosť a pomoc, z neznámych dôvodov túto pomoc a starostlivosť však samotný
žalobca odmieta, žalovaní sa nemôžu o nehnuteľnosť starať, odmieta ponúkanú pomoc zo strany
žalovaných. Žalobca doposiaľ v nehnuteľnosti býva, užíva ju, žalovaní mu tiež poskytovali starostlivosť

a pomoc, avšak aktuálne túto pomoc a starostlivosť začal odmietať, nedovolil žalovaným starať sa
o nehnuteľnosť, odmietol aj pomoc poskytovanú jemu osobne. Preto sa nemôže žalobca dovolávať
neplatnosti zmluvy z údajného rozporu s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Žalobca namietal ako dôvod
neplatnosti to, že žalovaní vôbec nezaplatili kúpnu zmluvu, i keď v článku 2, tretí odsek, predávajúci
potvrdili, že kúpna cena má byť vyplatená pri podpise zmluvy. Žalovaní tvrdili, že túto povinnosť si splnili,

žalobca dôkaz o opaku nepredložil, teda tvrdenie žalovaných nevyvrátil a ak by aj však dohodnutá cena
nebola zaplatená, nerobilo by to samo osebe uzavretú zmluvu neplatnou. Žalobca ako ďalší dôvod
neplatnosti zmluvy uviedol, že obaja predávajúci v čase podpisu zmluvy konali v duševnej poruche,
ktorá ich robila na tento úkon neschopnými. Duševná porucha u M. V. však preukázaná nebola a
znaleckým posudkom MUDr. Mária Straku bolo bezpečne preukázané, že zdravotný, psychický stav
ani M. V., ani žalobcu nevylučoval vykonanie predmetného úkonu. M. V. ku dňu uzavretia zmluvy

10.03.2010 netrpela duševnou poruchou či chorobou, ktorá by ju robila neschopnou na vykonanie tohto
úkonu. Čo sa týka žalobcu, tento síce trpel v čase podpisu zmluvy duševnou poruchou (depresívnou a
somatoformnou poruchou, alkoholovou závislosťou v štádiu viacročnej absencie), tieto duševné poruchy
však z hľadiska psychiatrického neovplyvňovali jeho schopnosť konania a správania do tej miery a do
takého rozsahu, že by nebol schopný vykonávať právne úkony a rozpoznať ich následky. Zdravotný

stav žalobcu ku dňu 10.03.2010 nevylučoval, že by nebol právny úkon ním vykonaný slobodný a vážny,
že by mu nerozumel, že by nebol pre neho zrozumiteľný a nevedel by posúdiť jeho následky, jeho
zdravotný stav teda taký nebol, že by konal v duševnej poruche. Ani z tohto žalobcom uvádzaného
dôvodu preto nemohla byť zmluva vyhlásená za neplatnú. Žalobca tiež poukazoval na skutočnosť,
že zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýchodných podmienok. Obe uvedené podmienky

musia kumulatívne nastať odrazu. V konaní však nebola preukázaná ani jedna z nich, keďže neboli
zistené nevýhodné podmienky uzavretia zmluvy a ani tieseň. Zmluva bola uzavretá na Notárskom úrade
JUDr. Ľubice Zaťkovej a vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra dňa 21.06.2010, teda
mesiac po podpise zmluvy. Aj keby teoreticky bolo možné dospieť k záveru, že zmluva bola uzavretá v
tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, mal žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy, ktoré právo je

možné uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 10.03.2013, pričom žaloba bola
podaná 04.03.2014. Preto súd žalobu zamietol. Keďže žalovaní boli plne úspešní, náhradu trov konania
nežiadali, súd im túto nepriznal. Súčasne rozhodol, že štátu náhradu trov konania vo výške 687,44 eura
za trovy znaleckého dokazovania nepriznal z dôvodu, že povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu
nebola súdom uložená, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku navrhol výlučne žalobca a žalobcovi

bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci Hlohovec zo dňa 04.02.2014 priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci, čím sa považuje za oslobodeného od platenia súdnych poplatkov. Preto sumu 687,44
eura,ktorábolapriznanáznalcovizapodanieznaleckéhoposudkuznášaštátvzmysle§148ods.1OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s rozsudkom nesúhlasil a

žiadal, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a určí žalobcu za vlastníka
sporných nehnuteľností v polovici a polovica spoluvlastníckeho podielu bude patriť do dedičstva po jeho
nebohej matke M. V., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom L.
XXXX/XX, K. - F.. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil kúpnu cenu v sume
1.000,- eur ako kúpnu cenu, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom však cena nehnuteľnosti v

danej lokalite by vychádzala v súčasnosti na sumu 122.800,- eur a to aj vzhľadom na nepriaznivú životnú
situáciu žalobcu (v tom čase bez príjmu), ktorý bol ekonomicky odkázaný na žalovaných v 1. a
2. rade a zároveň závislý aj na plneniach, ktoré mu žalovaní poskytovali. Kúpna zmluva bola uzatvorená
v rozpore s dobrými mravmi, bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Treba brať
zreteľ aj na zlý zdravotný stav žalobcu, závislosť od alkoholu, pričom súd mal posudzovať, či došlo zo

strany žalovaných k zneužitiu týchto životných okolností ako tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť, pričom žalobca si dal sľúbiť a poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenia v hrubom nepomere. Neobstojí
tvrdenie súdu, že žalobca nekonal v duševnej poruche, je dôležité brať na zreteľ celý skutkový stav,
životnú situáciu žalobcu a jeho matky M. V. vo vzájomných súvislostiach. Žalobcove tvrdenia, že mu

nebola odovzdaná ani kúpna cena vo výške 1.000,- eur neboli vyvrátené listinnými podkladmi, činmi,
skutočnosťami okrem tvrdenia žalovaného. Výsluchmi účastníkov konania sa podarilo preukázať, že
záujem žalovaných skôr smeroval k predmetu kúpy (teda k nehnuteľnosti ako takej), ako k žalobcovi ajeho matke M. V.. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok sám zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli ako vecne
správny potvrdiť. Poukázali na to, že kúpna cena bola určená na základe zmluvnej voľnosti a dohody
oboch zmluvných strán na sumu 1.000,- eur a to v súvislosti s vecným bremenom, na základe ktorého
si predávajúci vymienili právo užívať vyššie uvedenú nehnuteľnosť bezplatne a to na bývanie a užívanie
celej nehnuteľnosti. Účelom predaja nehnuteľnosti bolo zabezpečenie nehnuteľnosti a jej užívanie ako

matkou žalobcu M. V., tak i samotným žalobcom a i to, aby po smrti M. V. z dôvodu nezodpovedného
prístupu k životu jej syna X. V., ako aj jeho veľmi kladného vzťahu k alkoholu, neprišiel tento o
strechu nad hlavou, aby mal kde bývať. Na základe dlhoročných dobrých vzťahov s rodinou žalovaných
ich žalobcovia oslovili, aby za nastavených podmienok odkúpili nehnuteľnosť s vecným bremenom
bezplatného doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti. Žalovaní žalobcovi platili náklady
spojené s bývaním, faktúry, nosili mu jedlo a celý dom upratali a vymaľovali. Oba znalecké posudky

jednoznačne preukázali, že spôsobilosť na právne úkony nebola v akomkoľvek smere obmedzená a to
ani u M. V., ani u X. V.. Ich konanie bolo urobené slobodne a vážne, bez akýchkoľvek vád. Kúpna cena
bola predávajúcim riadne vyplatená. Preto žiadali odvolanie vyhodnotiť ako nedôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP,
akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v

zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP alebo Civilný sporový poriadok). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30.

júni 2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa

§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného

práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37C/47/2014 je
nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca sa podanou žalobou

domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v polovici, keď druhá polovica patrí do
dedičstva po jeho nebohej matke, uviedol, že podľa jeho názoru je táto kúpna cena v rozpore s dobrými
mravmi. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď žalobca sa v odvolacom konaní domáha
vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.

8. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, vec posúdil správne i po právnej stránke a preto bolo dôvodné v zmysle § 387
ods. 1, 2 CSP toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, osvojujúc si i jeho dôvody.

9. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, v jeho rozhodnutí a zistení rozhodných
skutočností pre posúdenie veci žiadne relevantné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žil v jednej domácnosti so svojou matkou M. V. (narodenou
XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX) v rodinnom dome v F., ulica L. XXXX/XX a každý z nich
bol vlastníkom rodinného domu a priľahlých nehnuteľností v polovici. Dňa 10.03.2010 obaja uzavreli so

žalovanými kúpnu zmluvu o prevode uvedených nehnuteľností za kúpnu cenu 1.000,- eur, ktorá bola
(mala byť) vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy.

11. Kúpna zmluva bola predložená Správe katastra Trnava dňa 27.05.2010 na vklad vlastníckeho práva,
pričom v kúpnej zmluve, článok VI., sa predávajúci zaviazali do 30 dní od zaplatenia

kúpnej ceny podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

12. V kúpnej zmluve bolo ďalej dohodnuté (článok IV.) zriadenie vecného bremena, v dôsledku čoho sú
predávajúci oprávnení sporné nehnuteľnosti bezplatne doživotne užívať a kupujúci sa zaviazali riadne
zabezpečovať a umožniť predávajúcim výkon práva vyplývajúceho z vecného bremena. K uzavretiu tejto

zmluvy došlo preto, že predávajúci už neboli vzhľadom na svoje aktuálne dispozície (matka žalobcu M.
V. vzhľadom na svoj zdravotný stav a vek a žalobca vzhľadom na neschopnosť postarať sa o potreby
domácnosti jeho a jeho matky, o starostlivosť o matku, o domáce práce a práce okolo domu) schopní
sami sa postarať o domácnosť, preto potrebovali pomoc, na ktorej sa dohodli so žalovanými. Žalovaní
prevzali v kúpnej zmluve na seba záväzok formou zriadenia vecného bremena, na základe ktorého

predávajúci a oprávnení z vecného bremena M. V. a X. V. si vymienili v predávaných nehnuteľnostiach
bezplatnédoživotnébývanieaužívaniecelejnehnuteľnosti.Kupujúcisazaviazalitotoprávooprávneným
z vecného bremena riadne zabezpečovať a umožniť im nerušený výkon práva vyplývajúci z tohto
vecného bremena.

13. Z vyjadrenia účastníkov ďalej vyplýva to, že okrem vecného bremena spočívajúceho v práve
predávajúcich bezplatné doživotné bývanie a užívanie celej nehnuteľnosti, medzi účastníkmi zmluvy
bol taký faktický stav, že kupujúci predávajúcim výrazne pomáhali v ich domácnosti, zabezpečovali im
stravu, hygienu, ošatenie, údržbu domácnosti, pomoc s lekárskou starostlivosťou a iné.

14. Nebohá M. V. dožila v nehnuteľnosti za pomoci žalovaných 1. a 2. , ktorí sa o ňu (a aj o žalobcu)
v chorobe starali a zabezpečovali jej potrebnú pomoc a opateru. Tieto skutočnosti neboli popreté ani
samotným žalobcom.

15. Potom, ako M. V. zomrela, vzťahy medzi účastníkmi sa naštrbili, žalobca prejavil nespokojnosť s

dohodnutou kúpnou cenou a na dôvažok tvrdil, že ani táto nebola vyplatená. V odvolaní poukázal na to,
že cena tejto nehnuteľnosti je aktuálne 122.800,- eur, pričom v kúpnej zmluve je uvedená cena 1.000,-
eur. Ide o jednoznačný nepomer a pokiaľ bola v kúpnej zmluve určená takáto cena, je to v rozpore so
zákonom. Pokiaľ nebola v kúpnej zmluve dohodnutá reálna cena, mal súd prvej inštancie prihliadnuť na
situáciu žalobcu, ktorý bol v tom čase bez príjmu, bol ekonomicky odkázaný na žalovaných v 1. a 2. rade

a zároveň aj závislým na plneniach, ktoré mu poskytovali. Kúpna zmluva bola preto uzavretá v rozpore
s dobrými mravmi a to v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok.16. V danom prípade niet pochybností o tom, že kúpna cena 1.000,- eur neodzrkadľovala reálnu -
predajnú hodnotu nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy, čo bolo v roku 2010. Cena, ktorú
uvádza žalobca vo svojom odvolaní, je aktuálnou cenou a nie je možné z nej vychádzať, keďže zmluva

nebola uzavretá v roku 2016-17, ale v roku 2010, pričom pred súdom prvej inštancie, resp. v odvolaní
neargumentoval žiadnou reálnou porovnateľnou cenou v aktuálnom čase.

17. Na druhej strane z ustanovenia § 588 OZ vyplýva, že kupujúci má povinnosť zaplatiť predávajúcemu
dohodnutú cenu. Dohoda o cene odkazuje na ustanovenie § 589, keďže cenu je potrebné dojednať v

súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi pod následkom neplatnosti takejto zmluvy v zmysle
§ 40a OZ.

18. Z ustanovenia § 40a OZ štvrtej vety vyplýva, že ak dohodnutá kúpna cena je nižšia alebo vyššia, ako
cena stanovená cenovým predpisom, kúpna zmluva je v rozsahu, v akom odporuje tomuto predpisu,
relatívneneplatná.Pravda,podmienkouuplatneniatejtoneplatnostije,žedotknutástranasamimosúdne

alebo na súde dovolá neplatnosti kúpnej ceny z dôvodu rozporu s právnym predpisom o cenách. Ak k
tomu dôjde, nastáva čiastočná neplatnosť kúpnej zmluvy, ale len v časti dotýkajúcej sa kúpnej ceny. To
znamená, že kúpna zmluva sa bude považovať za platne uzavretú od začiatku, avšak v časti o kúpnej
cene je zmenená tak, ako keby bola uzavretá v súlade so zákonom o cenách. Z toho vyplýva, že zmluvné
ustanovenie o kúpnej cene sa stane neplatným len v rozsahu, v akom nedosahuje alebo prevyšuje

regulovanú kúpnu cenu.

19. Ak sa dotknutý subjekt neplatnosti kúpnej zmluvy nedovolá, dohovorená cena sa bude od
začiatku považovať za platnú, a to i napriek tomu, že je v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách. Na kúpnu zmluvu sa potom hľadí, ako keby bola od začiatku (momentu vzniku

kúpnej zmluvy) platná. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa premlčuje v 3-ročnej
premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy (§ 101 OZ). Žalobca takýto nárok
neuplatnil, resp. nepreukázal, že sa jednostranne dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy pre nízku cenu
nehnuteľnosti, resp. pre dohodnutú cenu nehnuteľnosti, ktorá nie je v súlade s cenovým predpisom
(ktorým, v akej výške cenu nehnuteľnosti stanovuje a podobne). Pritom treba zdôrazniť, že na relatívnu

neplatnosť súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale len na návrh dotknutého subjektu. Pritom nie je
zanedbateľnou ani tá skutočnosť, že relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolať ten účastník, ktorý ju sám
spôsobil. Uplatniť toto právo možno len vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, k čomu zo strany
žalobcu neprišlo (čo žalovaní namietali).

20. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú
nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných(§ 39 OZ). Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky

uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny
spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Nemôžu byť
žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoká či naopak nízka cena za nehnuteľnosť, ak je takto
stanovená cena ničím zdôvodnená, je v rozpore s dobrými mravmi.

21. V prejednávanom prípade je potrebné uvedomiť si to, že v predmetnej kúpnej zmluve bolo zriadené
aj vecné bremeno a to v oprávnení dvoch subjektov v nehnuteľnosti bezplatne bývať až do svojej smrti.
Čo sa týka nebohej M. V., voči nej ši žalovaní záväzok bezo zbytku splnili, voči žalobcovi si plnia,
pretože žalobca v predmetnej nehnuteľnosti od uzavretia zmluvy až doposiaľ bez problémov žije a
býva (žalovaným neplatí za užívanie ich nehnuteľností žiadne náhrady, žiadne platby, keďže využíva

doživotnéprávobezplatnéhobývaniavpredmetnýchnehnuteľnostiach).Jepotrebnézohľadniť,ževýkon
tohto práva na strane žalobcu môže trvať viacero desaťročí a zohľadniac uvedený fakt, námietky žalobcu
vzťahujúce sa k cene nehnuteľnosti, ktorá podľa neho bola v rozpore s § 39 OZ nie sú dôvodné, pretože
odplatu, ktorú poskytujú žalobcovi žalovaní v 1. a 2. rade, nie je možné pominúť.

22. V konaní nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že okrem zmluvne dohodnutého vecného bremena
žalovaní fakticky nebohej matke i samotnému žalobcovi pomáhali. Žalobcovi pomohli usporiadať
jeho záležitosti, pomohli mu vybaviť dôchodok, zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pomáhali mu vdomácnosti so stravou, hygienou, údržbou domu a pod. Účastníci pri uzatváraní zmluvy predpokladali,
že takto sa budú žalovaní pol žalobcu starať, no žalobca túto starostlivosť aktuálne odmieta.

23. Preto pokiaľ žalobca odvolaní namieta to, že žalovaní zneužili jeho tieseň, neskúsenosť, rozumovú
vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a pod., (§ 39a OZ, účinné od
1.6.2014), domáha sa vlastne aplikácie ustanovenia paragrafu 39a Občianskeho zákonníka. Podľa §
879r veta prvá OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom
2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov

účinných do 1.6.2014. Z toho vyplýva, že v zmysle tohto prechodného ustanovenia sa nároky žalobcu
posudzujú podľa doterajších predpisov, nemožno na nepoužiť § 39a OZ a preto nie je možné uvedené
ustanovenie na prejednávaný prípad aplikovať.

24. Pritom tieseň a nápadne nevýhodné podmienky nespôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy, nie
sú dôvodom neplatnosti zmluvy, ale dávajú tomu, kto bol postihnutý uvedeným konaním, možnosť od

zmluvy odstúpiť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo (§ 49 OZ).

25. Poukaz žalobcu na jeho zlý zdravotný stav, závislosť od alkoholu, ťažké životné okolnosti, rozumová
vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a iné, na ktoré žalobca v
odvolaní poukazuje, je preto nenáležitý a takéto závery z ničoho nevyplývajú. Na tomto mieste je teda

opätovne potrebné zdôrazniť, že právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností bolo
právom, na ktoré je potrebné v konaní prihliadnuť, keďže nie je to bezplatná protihodnota, ktorej sa
predávajúcim od kupujúcich v takomto rozsahu dostalo. I sám žalobca aktuálne napriek tomu, že nie
je vlastníkom sporných nehnuteľností, má právo v nich bývať, má právo ich doživotne užívať a to bez
toho, aby za výkon tohto práva hradil žalovaným úhrady, keďže ide o právo bezplatné, avšak oceniteľné

peniazmi. Tieto skutočnosti mali vplyv i na kúpnu cenu, ktorá bola účastníkmi v kúpnej zmluve dohodnutá
a keďže i výkon práva vyplývajúci z vecného bremena je hodnotou, oceniteľnou peniazmi, nie je teda
bezplatný, strany sa dohodli na takejto cene a nemožno preto mať pochybnosti o tom, že to bola ich
vôľa, že zmluva bola obojstranne výhodná a preto je súladná so zákonom (§ 39 OZ). Kúpna zmluva
zabezpečila nebohej M. V. od žalovaných pomoc v starobe a v chorobe, títo sa o ňu postarali, dochovali

aj pochovali ju, ktoré úkony žalobca sám nezvládal.

26. Pretože obdobné práva, ako nebohá M. V. vyplývajú z predmetnej zmluvy i samotnému žalobcovi a
nejdeopráva,ktorésúbezmajetkovejhodnoty,alesúoceniteľnépeniazmiavýkontohtoprávanastrane
žalobcu má charakter dlhodobý, časovo neobmedzený, možno konštatovať, že cena bola dohodnutá v

súlade s dobrými mravmi, pretože žalobcovi sa dostalo stability v právnych vzťahoch, skutočnej pomoci,
ktorú nevyhnutne potreboval, za pomoci ktorej vyriešil svoje životné problémy, ktorej nedokázal dovtedy
sám vyriešiť a bezplatného práva bývania a užívania nehnuteľností. Žalovaní sú okrem iného stále
pripravení žalobcovi vypomáhať a postarať sa o neho.

27. Nemožno preto hovoriť o tom, že by majetková hodnota vzhľadom na vzájomné plnenia bola v
hrubom nepomere, bola v rozpore s dobrými mravmi.

28.Takakouviedolvosvojomrozsudkusúdprvejinštancieskutočnosť,čibolačinebolazaplatenákúpna
cena nie je predmetom tohto konania, i keď žalobca túto skutočnosť opakovane namieta. Tu je potrebné

zohľadniť článok VI. kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2010, v zmysle ktorého návrh na vklad vlastníckeho
práva podá predávajúci a to v lehote 30 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny. Pretože vklad vlastníckeho
práva z predmetnej kúpnej zmluvy bol vykonaný, znamená to, že kúpna cena mala byť zaplatená,
dôkazom čoho je ukončené vkladové konanie a vlastníctvo žalovaných k sporným nehnuteľnostiam. Ak
by žalobca ale túto skutočnosť považoval stále za spornú, nič mu nebránilo včas si uplatniť takéto svoje

právo voči žalovaným na súde, no nezaplatenie kúpnej ceny nerobí zmluvu neplatnou.

29.Pretoaksúdprvejinštancie žalobužalobcunepovažovalzadôvodnúatútozamietol,rozhodolvecne
správne a preto odvolací súd toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne a to
vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré neboli odvolaním osobitne napadnuté, potvrdil.

30. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní úspešní a neboli
tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trovkonania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).