Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/563/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110218093
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110218093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov
senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského ul. č. 18, Bratislava proti žalovanému: C. R., U.. XX.XX.XXXX, G. XX, R.,
o zaplatenie 4.205,37 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
z 26. júna 2013, č. k. 14C/67/2011-77 a proti uzneseniu tohto súdu zo 4. júla 2014, č. k. 14C/67/2011-88,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.205,37
eurs9%úrokomzomeškaniaročneztejtosumyod15.04.2010dozaplatenia,akoajpovinnosťnahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 252,- eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16.12.2008 v čase o 12,10 hod. žalovaný
pri jazde s osobným motorovým vozidlom G. K., Y. R.-XXXMU H. R. po Z.. D. E. na R. T. sa
dostatočne nevenoval riadeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a konal
tak v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z., následkom čoho narazil a poškodil
osobné vozidlo zn. E. E. Y. E.-XXXCA zaparkované pri pravom okraji križovatky ulíc D. K. L., ktoré
bolo následkom nárazu odhodené, čím došlo k poškodeniu ďalšieho osobného vozidla zn. U. G. Y.

R.-XXXJN. Žalovaný sa po dopravnej nehode odmietol podrobiť dychovej skúške tvrdiac, že sa bál o
jej výsledok, pretože deň pred nehodou požil jemu primerané množstvo alkoholu a následne okolo 3.
hodiny ráno požil lieky na upokojenie. Odmietol sa podrobiť aj odberu vzorku krvi na zistenie alkoholu
v krvi, čím závažným spôsobom porušil povinnosť účastníka cestnej premávky definovanú v § 3 ods.
2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. Uvedené vyplýva z obsahu súdom prvej inštancie oboznámeného
priestupkového spisu KRPZ v Bratislave, KDI - odbor dopravných nehôd č. p. L.-D.-XXXX-X-XXXX.
Žalovaný v priestupkovom konaní uznal, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil. Prešetrujúci útvar PZ

SR konštatoval porušenie § 8 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, konkrétne naplnenie
skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože žalovaný sa
dostatočne nevenoval riadeniu svojho motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke.
Žalobkyňa ako poisťovateľ vyplatila za žalovaného Generali Slovensko poisťovni, a.s. poistné plnenie
vo výške 2.394,04 eur, UNIQA poisťovni, a.s. vo výške 1.485,33 eur, spoluúčasť poškodeného č. 2
C. L.O. vo výške 160,03 eur a spoluúčasť poškodeného č. 1 C. L. vo výške 165,97 eur. Spolu išlo o

sumu 4.205,37 eur. Keďže žalovaný sa po dopravnej nehode odmietol podrobiť skúške na prítomnosť
návykovej látky, podľa § 12 ods. 2 písm. h/ zák. č. 381/2001 Z.z. mu vznikla právna povinnosť zaplatiť
žalobcovi čiastku 4.205,37 eur, ako aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc dňom podaniažaloby, t. j. od 15.04.2010 v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na ich zaplatenie procesne úspešnému žalobcovi vo výške 252,-
eur, odkazujúc na § 142 ods. 1 O.s.p. Priznaná náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie spočíva

v súdnom poplatku za návrh.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil. Uviedol, že mu z nezistených dôvodov v deň havárie odletelo koleso z auta, v
dôsledkučohomalkolíziusozaparkovanýmautom,ktoréstálo vzónekrižovatky,kdejeabsolútnyzákaz
státia a parkovania, čo dosvedčujú policajné foto-zábery. Lekárska správa zo dňa 20.08.2008 zaslaná

súdu prvej inštancie dňa 26.10.2010 potvrdzuje fakt, čo bolo príčinou „vertiga“ a následne „nauseu“.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu akcentovala výsledky priestupkového konania vedeného vo veci
dopravnej nehody žalovaného Krajským dopravným inšpektorátom, odbor dopravných nehôd č. p.
L.-D.-XXXX/ODN-X-XXXX. Zo Záznamu o podaní vysvetlenia z 18.12.2008 vyplýva, že žalovaný pri
prešetrovaní predmetnej dopravnej nehody uviedol, že si je vedomý, že sa dopustil priestupku a vinu na
dopravnej nehode si priznal. Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku z 31.12.2008 vyplynulo, že

prešetrujúci útvar PZ SR zistil porušenie § 8 zákona o cestnej premávke na pozemných komunikáciách,
čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Žalovaný sa totiž dostatočne nevenoval riadeniu svojho motorového vozidla a nesledoval situáciu v
cestnej premávke. Vo vzťahu k listinnému dôkazu - Lekárskej správe z 20.08.2008, na ktorú žalovaný
odkazuje v odvolaní, žalobkyňa uviedla, že táto nepotvrdzuje výskyt žiadnych zdravotných ťažkostí

u žalovaného v čase vyšetrenia, a to ani „vertigo“, ani „nauseu“, ani to, či týmito ťažkosťami žalovaný
trpel v čase bezprostredne po dopravnej nehode. Tieto diagnózy žalovaný neuviedol ani príslušníkom
dopravnej polície ako dôvod, pre ktorý odmieta podrobiť sa dychovej skúške. Vzhľadom na to žalobkyňa
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.205,37 eur titulom priameho regresného nároku
žalobkyne (poisťovateľa) voči žalovanému ako poistenému vyplývajúceho z ust. § 12 ods. 2 písm. h)

zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je primárne založený na poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla G. K., Y. R.-XXXMU, ďalej na ustanoveniach zák. č. 381/2001 Z.z. a
subsidiárne na príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Obe poškodené motorové vozidlá

zn. E. E. K. U. G. boli v čase nehody havarijne poistené. Poisťovňa Generali, a.s. uhradila z poistenia
motorového vozidla zn. E. D.oistenej C. L. dňa 02.02.2009 sumu 2.394,- eur a UNIQA poisťovňa, a.s.
z havarijného poistenia vozidla U. G. poistenému C. L. dňa 23.01.2009 sumu 1.485,33 eur. S odkazom
na § 813 ods. 1 Obč. zák. si havarijní poisťovatelia uplatnili voči žalobkyni nárok na náhradu vyplateného
poistného plnenia. Poškodení sa na poistnej udalosti spolupodieľali vo forme spoluúčasti vo výške

160,03 eur a 165,97 eur, ktorej náhradu si na základe § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. obdobne ako
havarijní poisťovatelia uplatniliu žalobkyne. Žalobkyňa na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
uplatnené nároky v celkovej výške 4.205,37 eur za žalovaného (poisteného) poškodeným uhradila, čo
v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné.
7. Žalovaný v odvolaní argumentoval najmä tým, že motorové vozidlo, s ktorým mal kolíziu, bolo v čase

nehody zaparkované v zóne križovatky, kde je zákaz státia a parkovania, čo súd prvej inštancie napriek
existencii policajnej dokumentácie nezohľadnil. V súvislosti s dopravnou nehodou ďalej poukazoval
na svoj zdravotný stav. K tomu odvolací súd uvádza, že z obsahu priestupkového spisu č. p. L.-D.-
XXXX/ODN-X-XXXX C. zrejmé, že obe poškodené motorové vozidlá E. E. K. U. G. boli v čase nehody
zaparkované v úseku križovatky, resp. vo vzdialenosti kratšej ako 5m pred/za hranicou križovatky, čím

došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 24 ods. 1 písm. d/ zák. č. 315/1996 Z.z. sankcionovanej
ako priestupok. Podľa názoru odvolacieho súdu však táto okolnosť nemá vplyv na bezprostrednú príčinu
vzniku škodovej udalosti. Z priebehu dopravnej nehody zaznamenanej v pripojenom priestupkovom
spise totiž možno ustáliť, že ak by sa žalovaný dostatočne venoval riadeniu motorového vozila, sledoval
situáciu v cestnej premávke a najmä bol riadne spôsobilý viesť motorové vozidlo, k vzniku dopravnej

nehodyakpoškodeniu vozidielzn.E.K.U. bynedošlo.Kuškodetakdošlovýlučne vpríčinnejsúvislosti
skonanímžalovaného.Zkonaniažalovaného, ktorýsapodopravnejnehodeodmietolpodrobiťdychovej
skúškeaodberuvzorkukrvi,možnovyvodiťzáver,žesvojejnespôsobilostiviesťmotorovévozidlovčase
vzniku nehody si bol vedomý. Konanie poškodených, ktorí zaparkovali svoje vozidlá v úseku križovatky,síce má znaky protiprávnosti, avšak vznik škody nebol ich dôsledkom. Inak povedané, škodlivý výsledok
nebol objektívne v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poškodených, ale v príčinnej
súvislosti s porušením hneď niekoľkých právnych povinností žalovaným (§ 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods.

2 písm. c/, § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z.). Za vzniknutú škodu tak v zmysle § 427 Obč. zák.
zodpovedá výlučne žalovaný.
8. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý poukazoval na svoj zdravotný stav, odvolací súd dodáva, že
tvrdenia žalovaného o závrati (“vertigo“), nevoľnosti (“nausea“), momentálnej indispozícii koordinácie
pohybu pri vystupovaní z auta, čo malo pôsobiť požitie návykových látok a nekvalifikované posúdenie

zdravotného stavu v čase nehody, sú vzhľadom na charakter objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej z
ust. § 427 Obč. zák. bez právnej relevancie. Naviac, tieto tvrdenia neboli dôkazne preukázané a ich
pravdivosť nie je možné vyvodiť ani z obsahu predloženej listiny „Nález...“ spracovanej G.. D. F., D.. ( čl.
38 ). Z tejto listiny totiž nie je bez pochybností zrejmé ani len to, kedy konkrétne sa žalovaný podrobil
neurologickému vyšetreniu.
9. Keďže žalobkyňa na základe poistnej zmluvy uhradila za žalovaného (poisteného) poistné plnenie,

t. j. uplatnené a preukázané nároky poškodených na náhradu škody v celkovej výške 4.205,37 eur,
žalovaný sa odmietol podrobiť po dopravnej nehode skúške na prítomnosť návykovej látky, žalobkyni
vznikol podľa § 12 ods. 2 písm. h/ zák. č. 381/2001 Z.z. priamy regresný nárok na náhradu vyplateného
poistného plnenia v žalovanej výške, vrátane úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie preto rozhodol
správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4.205,37 eur s 9 % úrokmi z omeškania od

15.4.2010 do zaplatenia (§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).
10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
11. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo
výške 252,- eur za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 14C/67/2011-77.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Namietol, že uvedený poplatok nie je povinný zaplatiť vzhľadom na nesprávnosť napadnutého
rozsudku.
13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Žalovaný ako odvolateľ je poplatníkom poplatkového úkonu - odvolania, poplatková povinnosť mu
vznikla podaním odvolania, kedy sa tiež poplatok za odvolanie stal splatným (§ 2 ods. 1 písm. a/, § 5
ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.). Súd prvej inštancie, preto postupoval správne, keď
napadnutým uznesením žalovanému uložil povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie. Súd prvej inštancie
nepochybil ani pokiaľ ide o výšku tohto poplatku, keď postupoval v zmysle Pol. 1 písm. a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov (základ poplatku = 4.205,- eur; 6 % zo sumy 4.205,- eur = 252,30 eur, takže po
zaokrúhlení v zmysle § 7a písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatok predstavuje sumu 252,- eur). Odvolací
súd dodáva, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie by nemala vplyv na
existenciu zákonnejpoplatkovejpovinnostizapodanieodvolania. Okremtoho,akojetouvedenévyššie,
napadnutý rozsudok je vecne správny.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, aleboe/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).