Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200117
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu F. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX/XX, E., zastúpenej JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, 040 01
Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807
598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 224,10 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/3/2014-96 zo dňa 07.09.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
224,10 Eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 224,10 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia, to
všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom vyslovil, že žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 39, § 52 ods.1,3 a 4, § 53 ods.1 a 5, §

107 ods.1 a § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto
zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalobca je označený identifikačnými znakmi
typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom).
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, žeby sa jednalo o poskytnutie úverových prostriedkov žalobcovi, či
už na podnikanie, povolanie alebo jej zamestnanie. Zároveň uviedol, že uvedený zmluvný vzťah je
treba posudzovať i podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V zmysle uvedeného je preto
nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím
na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (uvedený názor vyplýva i z uznesenia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 08.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011).4. Pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom,
pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny úkon by bol v

konečnom dôsledku neplatný aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle
vyššie uvedeného preto súd má za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a
bezpoplatkov.Navyšepoplatokvtejtovýškesúdpovažujeprejehovýškuzarozpornýsdobrýmimravmi.

5. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena,

ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve alebo
podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.

6. Odplata za poskytnutý úver predstavuje 95,43 % ročne, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v obdobných
prípadoch. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo

bezdôvodné obohatenie, musí ho žalovaný vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je v sume
224,10 Eur. Na základe uvedeného, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 224,10
Eur titulom bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262
odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že zmluvu uzatvoril dňa 26.09.2008
žalovaný ako veriteľ s dlžníkom ako fyzickou osobou - podnikateľom pod IČOm 43 976 247 zmluvu
o úvere č. 8700093 so žalobcom. Preto na túto zmluvu nie sú aplikovateľné ustanovenia o Zmluve
o úvere. Zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi
podnikateľskými subjektami. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Podľa judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci
mimo rámca svojho podnikania (rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.1991 vo veci 361/89 (Di Pinto). Žalovaný
nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti žalobca použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opiera len o tvrdenie, že žalobca použil financie na spotrebný

účel. Žalovaný má preto za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevyporiadal s predmetnou otázkou, len
povrchne, bez vykonania dokazovania sa priklonil k tvrdeniu žalobcu. Poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 10CoE/70/2010, z ktorého vyplýva, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá
do postavenia odberateľa (konzumenta) tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumnej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti). Obdobný

výklad by sa vzťahoval pre spornú zmluvu. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý
z pod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal
úver na osobnú potrebu a teda nie na účely podnikania, povolania, či zamestnania. Ak zmluva určuje,
že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov
iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. Tu poukázal žalovaný na ust.§

501 ods.2 Obchodného zákonníka. Žalovaný s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku
úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru uzatvoril zmluvu o úvere a oboznámil žalobcu
s jej jednotlivými ustanoveniami (tu sa jedná o rozpor tvrdenia žalovaného, keď žalobcu označuje
za spotrebiteľa a zároveň uvedené vyvracia, poznámka odvolacieho súdu). V čase uzavretia zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver,

či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ, teda žalovaný môže požadovať
v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie. Rovnako má
právo na zabezpečení svojej pohľadávky, či už zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Všeobecné určenie
neplatnosti zmluvy, tak ako určil súd prvej inštancie, je v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré mu
priznáva platná legislatíva. Rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak došlo k odopretiu možnosti

konať pred súdom a dokumentáciou súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok
považuje žalovaný za nepostačujúcu. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedná
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnakotak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal
žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Navyše ide o splátky, ktoré boli poskytnuté z exekučného konania a to v rozsahu 388,81 Eur.

Zároveň žalovaný tvrdil, že došlo k premlčaniu v objektívnej i subjektívnej lehote a to dňa 31.12.2015.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/557/2015 zo
dňa 22.09.2015, 13Co/567/2015 tiež z 22.09.2015 a 13C/90/2015 z 15.03.2016. Zároveň čo sa týka
naliehavého právneho záujmu poukázal na ust.§ 137 písm.c/ C.s.p. V zmysle uvedeného žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo

práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.08.2015 sp.zn. 13C/424/2016 a zároveň uviedol, že
rovnako posudzoval naliehavý právny záujem Okresný súd Bratislava II., ktorý zamietol návrh na začatie
konaniavkonanívedenompodsp.zn.52C/132/2014rozhodnutímzodňa25.05.2016,ktorýmsažalobca
domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca má v
predmetnom spore postavenie podnikateľa. Poukázal na to, že ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú
mandatárom žalovaného, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so
spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť niektoré

jej ustanovenia. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nepovažuje
žalobca vzhľadom na uvedené a na početnú judikatúru súdov v skutkovo a právne totožných veciach za
sporný. V snahe o zachovanie právnej istoty žalobcu však uviedol, že každý odsek zmluvy je nápadne až
krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca ustanoveniam zmluvy
o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade skúsenosti nemohol rozumieť a vyčítať z nich všetky pre

neho plynúce následky. Predmetnú zmluvu je nutné posúdiť v závislosti od jej obsahu a objektívneho
posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili. Naopak posúdenie zmluvy z čisto formálneho
hľadiska, tak ako to požaduje žalovaný, by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany,
ktorá uzatvára takéto formulárové zmluvy so spotrebiteľmi pravidelne a svojim nepoctivým konaním
sa snaží využiť nevedomosť spotrebiteľa, resp. slabšie postavenie druhej zmluvnej strany na to,

aby docielila vyňatie uvedených zmlúv z pod ochrany ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel podnikania
je zavádzajúce a účelové. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv
snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt (napríklad IČO), a ak to nie je možné (v prípade
ak povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia

finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie
právnychpredpisovurčenýchnaochranuspotrebiteľa.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalnarozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica vo veci vedenej pod sp.zn. 4CoE/100/2013. Pokiaľ ide o osobitný
podpis žalobcu, ktorý má vyjadriť jeho súhlas so žalovaným uvedeným účelom použitia finančných
prostriedkov, je potrebné povedať, že ako spotrebiteľ absolútne nemá ani nemôže mať vedomosť o

tom aké právne následky pre ňho môže mať podpísanie žalovaným predformulovaného vyhlásenia
týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov, ktoré sa navyše nachádza v časti, kde
vyžadovaný podpis spotrebiteľa evokuje jeho súhlas s výškou poskytnutého úveru a výškou jednotlivých
splátok. Teda nemôže ani predpokladať ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je nevyhnutné
účel poskytnutia finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Vzhľadom na uvedené je

nutné objektívne posúdenie využitia prijatých finančných prostriedkov. Súdy pri posudzovaní týchto
zmlúv posúdili obdobné úverové vzťahy ako spotrebiteľské a tak nevyhnutne aplikovali ustanovenia
právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Žalobca samotný prehlasuje, že poskytnutý
úver použil výlučne na súkromné účely, pričom takto zamýšľal už pri podpise samotnej zmluvy, pritom
upozorňuje, že uvedené objektívne vyplýva aj z tej skutočnosti, že vo svojom účtovníctve viažucom

sa k jeho podnikaniu neeviduje predmetný úver. Zároveň poukazuje na ust.§ 54 ods.2 Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorého v pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Nutnosť aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa
na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom a to aj v tom prípade, ak by
malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku

zo dňa 21.04.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014. K dvojakému označeniu žalobcu, ktorý je v zmluvách
označený rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým bydliskom a zároveň IČOm poukázal
žalobca na judikatúru Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/100/2013, uznesenie Krajského
súdu Bratislava sp.zn. 8NcC/25/2014, uznesenie Krajského súdu Košice 4CoE/58/2013, Krajskéhosúdu Trnava 10CoE/70/2010, Krajského súdu Banská Bystrica 15CoE/497/2014 a 13CoE/165/2013.
Zároveň žalobca poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a jej rozpor s dobrými mravmi
kvôli neprimerane vysokému úroku predstavujúcemu 95,43 % ročne. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28.09.2011, ale aj rozhodnutie
Krajského súdu v Ostrave č.k. 16ICm/944/2010 zo dňa 23.08.2011. Žalovaný tvrdí, že k premlčaniu
v subjektívnej i objektívnej lehote došlo 31.12.2015. Žalobca uvádza, že k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného došlo dňa 30.11.2011 a následnými zrážkami až do 31.12.2012. Keďže zmluva o
úvere je bezúročná a bezpoplatková, žalovaný mal nárok na vrátenie len ním poskytnutej istiny vo výške

464,71 Eur, avšak hneď prvou zrážkou vo výške 490,- Eur dňa 30.11.2011 došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu a takisto následnými zrážkami až do 31.12.2012. Nárok žalobcu nemôže byť
premlčanývobjektívnejlehote,keďžemedzidňomvznikubezdôvodnéhoobohatenia30.11.2011adňom
podania návrhu 08.01.2014 márne neuplynula objektívna 3-ročná premlčacia lehota. Žalobca má za to,
ženeuplynulaanisubjektívnapremlčacialehota. Žalobcasadozvedel,žesanajehoúkorniektoobohatil
od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval zmluvu,

ktorú mu predložil žalobca a informoval ho o možnostiach uplatneniach si jeho práva. Žalobca následne
udelil v ten istý deň, t.j. 06.01.2014 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v predmetnej
veci, pričom od tohto dátumu do podania žaloby na začatie konania dňa 08.01.2014 ubehli len dva dni.
Žalobca má preto za preukázané, že si svoje právo voči žalovanému v 2-ročnej subjektívnej dobe. Skorší
dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane žalovaného nebol žalovaným

nijako preukázaný. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. V tejto súvislosti dal do
pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.03.2007 sp.zn. 33Odo/306/2005 i rozsudok zo
dňa 31.08.2000 25Cdo/2581/98 a 33Odo/766/2002 zo dňa 27.03.2003 a ďalšie, i rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo/121/2009 zo dňa 23.02.2011, i uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 413/2013-9.

Preto zotrval na podanom návrhu podľa obsahu, teda navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy
odvolacieho konania.
10. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 23.11.2016.

11. Vyjadrenie k vyjadreniu podané nebolo.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné.

14. Dňa 26.09.2008 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 8700093, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 Eur). Spolu mal vrátiť žalovanému sumu 27.360,-
Sk (908,19 Eur). Odplata za poskytnutý úver predstavovala 95,43 % ročné navýšenie úveru, čo
niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v danom období a v obdobných prípadoch. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v

predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou
zmluvou o úvere pod č. 8700093 zo dňa 26.09.2008 je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by poskytol žalobkyni úver za účelom podnikania. S prihliadnutím na možný
výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, tak ako je tomu v danom prípade, keď v zmluve
je uvedené IČO, má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru zmluvy dodávateľ spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobkyňa poprela,
aby jej bol úver poskytnutý za účelom podnikania. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu jednoznačne
prehlásila, že poskytnutý úver použila výlučne na súkromné účely, pričom takto zamýšľala už pri
podpise samotnej zmluvy. Zároveň upozornila, že objektívne to vyplýva aj z tej skutočnosti, že vosvojom účtovníctve viažucom sa jej podnikaniu neeviduje predmetný úver. Odvolací súd, tak ako aj
súd prvej inštancie o tom nemá pochybnosť, pretože sú mu známe praktiky žalovaného, ktorými z
obyčajných spotrebiteľov, dôchodcov, nezamestnaných, invalidov alebo bežných zamestnancov robí

podnikateľov alebo im poskytnutie úvery na povolanie a zamestnanie. Nie je tajomstvom, že obchodní
zástupcovia žalovaného sú inštruovaní, aby všetkým spotrebiteľom, bez rozdielu križikovali taký účel,
aby sa obišiel Zákon o spotrebiteľských úveroch, aj celá právna úprava na ochranu spotrebiteľa
aby sa dosiahlo neposkytnutie právnej ochrany zo strany súdov. I odvolací súd má za to zhodne s
názorom súdu prvej inštancie, že spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov,

lebo odplata za poskytnutý úver skutočne predstavuje 95,43 % ročne, čo niekoľkonásobne prevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v obdobných
prípadoch. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur a v rámci exekúcie vedenej Okresným
súdom Bardejov pod sp.zn. 5Er/374/2009 bola jej zrazená suma 688,81 Eur. Rozdiel teda činí výšku
bezdôvodného obohatenia tak ako priznaná súdom prvej inštancie 224,10 Eur. Z obsahu spisu dokonca
vyplýva, že vymožených bolo 697,29 Eur spolu s trovami exekúcie s tým, že z vymoženej čiastky bola

na účet oprávneného poukázaná čiastka vo výške 688,81 Eur a zostatok vo výške 278,48 Eur bol
započítaný na trovy exekúcie (č.l.4 spisu poznámka odvolacieho súdu).

15. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal i s námietkou premlčania. Dňa 30.11.2011, tak ako to
vyplýva z prehľadu splátok na č.l. 52 spisu, ktorý predložil žalovaný zo dňa 16.06.2015 vyplýva, bola

zrazená suma 490,- Eur a následne 26.01.2012 29,06 Eur, 31.01.2012 24,- Eur, 12.03.2012 40,- Eur,
10.05.2012 39,34 Eur, 31.07.2012 26,98 Eur, 28.09.2012 21,56 a 31.12.2012 17,87 Eur, teda spolu bolo
zrazených do 31.12.2012 688,81 Eur. Až od tohto dátumu je možné počítať začiatok plynutia premlčacej
doby, pretože z tejto sumy bolo oprávnenie zrazených žalobkyni 464,71 Eur a neoprávnene potom suma
224,10 Eur. Žaloba bola podaná 13.01.2014, subjektívna lehota na podanie žaloby teda by bola uplynula

až 31.12.2014 a v priebehu plynutia tejto lehoty dňa 13.01.2014 podala žalobkyňa žalobu. Žaloba bola
podaná včas, lebo neuplynula ani objektívna lehota na jej podanie.

16. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, preto odvolací súd postupom podľa ust.§
387 ods.1 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust. §
255 ods.1 C.s.p. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O ich výške
rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.§ 262 ods.2 C.s.p.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.