Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010065
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010065.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného D. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. X, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. c), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. marca 2017 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom E., M. X,
nezamestnaný,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 09.09.2015 v čase okolo 15.30 h na Ružovej ulici v Stupave, v blízkosti Materskej školy Stupava,
počas toho ako išla poškodená Q. A. z obchodu s nákupnými taškami v rukách, idúc oproti poškodenej
k nej pristúpil a náhle jej strhol z krku zlatú retiazku platničkového tvaru o dĺžke asi 50 cm a hrúbke
asi 1 cm, pričom následne z miesta utiekol, čím spôsobil poškodenej Q. A. škodu vo výške 499 €, a
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/163/13

zo dňa 17.10.2013, právoplatný dňa 17.10.2013, bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný na seba a za taký čin bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods.3 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m), na trest odňatia
slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obvinený zaväzuje uhradiť poškodenej Q. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., A. XXX/X, škodu vo výške 499,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodená Q. A. so zvyškom nároku na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 11.02.2016 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 307/15/1106-9 na obžalovaného D. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne-
poškodenej Q. A., výsluchom svedkov C. R., C. A., F. H., M. H. a F. H., ďalej listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba
z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je

opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný D. G. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný. V prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa skutku, z
ktorého je obvinený, nedopustil a netuší, prečo ho poškodená označila ako páchateľa. Uviedol ďalej,

že s poškodenou sa po prvý krát stretol cca 3 - 4 mesiace po skutku, ktorého sa mal údajne voči nej
dopustiť. Bol vtedy na nákupe v Bille, keď poškodená naňho ukázala prstom „to je on“ a zavolala hliadku,
pričom on vôbec netušil čo sa deje. Taktiež uviedol, že v minulosti mal nejaké prešľapy voči zákonu,
je v podmienke, snaží sa viesť riadny život, pravidelne sa dostavuje k probačnému úradníkovi. Je v
súčasnosti už riadne zamestnaný, stará sa o svoju priateľku a dcéru, nikdy by sa nedopustil toho z čoho

je obvinený, neznížil by sa k takému skutku. V času skutku bol nezamestnaný, avšak brigádne pracoval
pre autodopravcu, čakal na vrátenie vodičského preukazu, aby sa následne riadne zamestnal.

Svedkyňa - poškodená Q. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 09.09.2015 za Billou v Stupave po
prvý krát videla obžalovaného. Išla z nákupu, v oboch rukách niesla tašky s nákupom, keď vyšiel z poza

činžiaka mladý muž, pristúpil k nej a strhol jej z hrdla zlatú retiazku. V tom momente mu pozrela priamo
do tváre. Otočil sa a utekal preč, keď zbadal, že má náskok, tak sa smial. Uviedla, že retiazku držal v
ruke, videla, ako mu konce retiazky visia z dlane. Rozbehla sa za ním, snažila sa ho dobehnúť, utekala
za ním až pred škôlku, tam skolabovala. Nejakí ľudia zavolali políciu. Druhý raz stretla obžalovaného
mesiac po skutku dňa 09.10.2015, zase pred Billou v Stupave. Obžalovaného tam naháňal policajt, bolo

to na parkovisku pri Bille, obžalovaný sa snažil policajtovi utiecť. Uviedla, že zobrala jednej pani nákupný
vozík a s tým vozíkom sa snažila obžalovaného zastaviť. On na ten vozík aj vyskočil a potom ho policajt
spacifikoval. Poškodená uviedla, že policajtovi vtedy povedala, že spoznala obžalovaného ako osobu,
ktorá jej ukradla retiazku. Uviedla, že obžalovaného spoznala podľa vlasov a taktiež podľa spôsobu
behu, pretože má atletický, „bocianí beh“, vysoko dvíha kolená. Keď ho videla bežať pred tým policajtom,

bol to rovnaký beh, ako keď bežal od nej. Poškodená uviedla, že si je absolútne istá, že obžalovaný
je tá osoba, ktorá jej 09.09.2015 strhla retiazku, uviedla, že podnes má zo skutku traumu, preto si tvár
pamätá. Taktiež uviedla, že keď jej strhol retiazku, tak mu automaticky pozrela priamo do tváre.

Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že minulý rok v lete išla s kamarátkou p. A. z obchodu

Billa, bolo to po pol štvrtej poobede, pričom obidve mali v rukách nákupné tašky. Oproti spoza domu
vyšiel obžalovaný, išiel oproti nim, oni dve sa rozprávali, keď obžalovaný z ničoho nič strhol p. A. retiazku
z krku, otočil sa a začal utekať. Mal na sebe tričko šedej farby. Do tváre si ho nevšimla, videla len ako
uteká. Jeho tvár si všimla až druhý raz, keď ho s p. A. videli pri incidente pred Billou, bolo to približne
mesiac po tom, čo strhol p. A. retiazku. Po druhý raz si už všimla jeho tvár, ale spoznala ho podľa

behu, ktorý má veľmi špecifický, vysoko dvíha kolená, dáva dlhé kroky a našľapuje na špičky. Svedkyňa
uviedla, že si je absolútne istá, že sa jednalo o tú istú osobu, ktorá strhla p. A. retiazku. Všimla si ho ako
prvá, keď spozorovala obžalovaného ako uteká od pošty a za ním bežal policajt v uniforme. Spoznala
ho podľa behu a upozornila p. A., či to nie je ten čo jej strhol retiazku. Pani A., povedala že áno, potom
vytrhla jednej pani nákupný vozík aby zatriasla obžalovanému únikovú cestu. On následne vyskočil na

červené odparkované auto a potom ho spacifikovali policajti.Svedok Ing. C. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v mesiacoch september, október 2015 vykonával
služobnú činnosť ako príslušník OO PZ v Stupave. Vošiel do budovy pošty, po chvíli za ním vošiel

obžalovaný, ktorý po čase začal byť nervózny a vulgárny na pracovníčky pošty. Svedok ho vyzval, aby
upustil od tohto konania, na čo on začal byť ešte viac agresívnejší a povedal svedkovi: „Za to, že máš
uniformu, nemusíš byť frajer“. Svedok uviedol, že ho opäť vyzval, aby upustil od konania a upozornil ho
na priestupky, ktorých sa dopúšťa. V priestoroch budovy pošty bolo veľa ľudí, vrátane detí, preto nechcel
situáciu hrotiť, povedal obžalovanému, že ho počká pred poštou za účelom objasnenia priestupkov. Keď

obžalovaný vyšiel z budovy pošty, pristúpil k nemu, obžalovaný sa však dal na útek, smeroval k Bille,
kde sa schovával na parkovisku medzi odstavenými autami. Ľudia na parkovisku mu ukazovali, kde sa
obžalovaný skrýva, medzi nimi bola aj p. A., ktorá kričala a ukazovala na obžalovaného, že to je on,
čo jej ukradol retiazku. Obžalovaného spacifikovali, bol eskortovaný na oddelenie, kde sa s ním riešili
priestupky. Keďže p. A. obžalovaného označila ako osobu, ktorá jej strhla retiazku, túto informáciu predal
kolegovi, ktorý mal pridelený jej prípad.

Svedok F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v septembri 2015 išiel z obchodu, keď cez cestu
na chodníku bola staršia pani, mala v oboch rukách nákupné tašky a začala kričať o pomoc, že ju
okradli. Pri ňom v tej dobe na chodníku stál muž, na ktorého pani ukázala a zakričala: „ to je on, on ma
okradol“.Vtedymužzačalutekať,svedoksarozbeholzaním,utekalitaktocez4ulice,potomsamustratil

niekde medzi garážami. Následne svedok zavolal políciu. Uviedol, že toho muža videl vtedy po prvý krát,
bol vyššej, štíhlej postavy cca 180 cm, mal tmavé vlasy. Ďalej svedok uviedol, že daná osoba musela
podľa jeho názoru Stupavu dobre poznať, evidentne vedel kade má utekať, nejednalo sa o bezhlavý
útek. Po predložení fotografií obžalovaného (obžalovaný nebol prítomný na pojednávaní konanom dňa
01.03.2017) svedok uviedol, že osoba na fotografiách sa mu javí ako osoba, ktorú prenasledoval, ale

úplne istý si nie je.

Svedkyne M. H. (družka obžalovaného) a F. H. (matka družky obžalovaného) na hlavnom pojednávaní
zhodne uviedli, že ku skutku sa vyjadriť nevedia, taktiež nevedia uviesť, kde sa obžalovaný nachádzal
dňa 09.09.2015.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z úradného záznamu OO PZ Stupava zo dňa 09.09.2015 je zrejmé, že na základe oznámenia p. H.
o krádeži, bola vyslaná hliadka o 15.35 hod na ul. Železničná v Stupave na preverenie oznámenia.

Hliadka sa skontaktovala s poškodenou osobou p. Q. A., ktorá uviedla, že v čase cca. 15.15 hod na
ulici Janka Krála, keď išla z obchodu Billa v spoločnosti p. C. R., jej nejaký muž idúci oproti bez slov a
fyzického útoku strhol z krku zlatú retiazku a rýchlim krokom začal kráčať. Medzitým poškodená začala
silno kričať a rozbehla sa za páchateľom, ktorého začal naháňať p. F. H., ten páchateľa naháňal až na
ul. Železničnú, kde sa mu páchateľ stratil. K popisu páchateľa poškodená uviedla, že sa jednalo o muža

vyššej, štíhlej postavy cca 180 cm, krátke tmavé vlasy.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Stupava zo dňa 17.10.2015 a z úradného
záznamu zo dňa 09.10.2015, súd zistil, že dňa 09.10.2015 bol obžalovaný D. G. zaistený príslušníkmi
OO PZ Stupava vo veci týkajúcej sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému

poriadku, ktorých sa mal dopustiť agresívnym a vulgárnym správaním v budove Pošty v Stupave, pričom
od tohto správania neupustil ani po upozornení zo strany príslušníka OO PZ. Po opustení budovy
Pošty sa obžalovaný dal na útek pred príslušníkom OO PZ mjr. A., smerom k OD Billa, kde počas
prenasledovania poškodil na parkovisku motorové vozidlo. Následne bol zaistený hliadkou OO PZ.

Z ďalších listinných dôkazov súd poukazuje na odborné vyjadrenie k hodnote odcudzenej retiazky,
fotodokumentáciu, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov obžalovaného ,
rozsudok trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/162/2013 zo dňa 17.10.2013.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému

záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vykazuje všetky
obligatórne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a že
boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.Podľa 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa ods. 2 Rovnako ako v odseku
1 sa potrestá, kto si

prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri
sebe. Podľa ods. 3 odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
alebo b) hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru,
že vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná. Obžalovaný od počiatku
popieral svoju vinu, uviedol, že sa musí jednať o omyl poškodenej a nechápe, prečo poškodená
označila práve jeho za páchateľa daného trestného činu. Takto postavenú obranu obžalovaného však

súd považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Vykonaným dokazovaním
bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec - zlatú retiazku tým, že sa
jej zmocnil, pričom čin spáchal na veci, ktorú mala poškodená na sebe a naviac bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Vinu obžalovaného dokazuje najmä priama výpoveď poškodenej v konaní pred súdom, ktorá

sa v podstatných okolnostiach nelíšia od skutočností, ktoré uvádzala v priebehu prípravného konania,
pričom poškodená bola priamym svedkom daného skutku, páchateľa zreteľne videla priamo do tváre
a spoznala nielen podľa tváre, ale aj podľa ďalších špecifík - charakteristického behu. Poškodená na
totožnosti páchateľa, za ktorého označila obžalovaného, jednoznačne zotrvala. Ďalej vinu obžalovaného
preukazujú aj výpovede ďalších svedkov C. R., ktorá obžalovaného spoznala podľa veľmi špecifického

spôsobu behu, pričom súdu uviedla, že si je totožnosťou páchateľa absolútne istá, ďalej výpoveď
svedka C. A., ktorý uviedol súdu, že poškodená jednoznačne spoznala a označila páchateľa trestného
činu krádeže, pri udalosti, ktorá sa odohrala v Stupave 09.10.2015. Obžalovaný na svoju obranu
navrhol vypočuť svedkov - svoju družku M. H. a jej matku F. H., avšak ani jedna z ním navrhnutých
svedkýň sa ku skutku nevedela vyjadriť, nevedeli ani potvrdiť či vyvrátiť miesto, kde sa obžalovaný mal

nachádzať dňa 09.09.2015. Ďalej obžalovaným navrhnutý ďalší svedok F. H. súdu popísal okolnosti
spáchania činu, keďže bol svedkom, ako poškodená bezprostredne po čine ukázala na páchateľa, za
ktorým sa svedok aj rozbehol, avšak nepodarilo sa mu ho dostihnúť K totožnosti páchateľa svedok
uviedol, že predložené fotografie obžalovaného, sa mu javia ako osoba, za ktorou po skutku bežal,
aj keď to nepotvrdil s istotou. Súd záverom poznamenáva, že výpovede svedkov boli konzistentné,

mali vnútornú logiku, tvrdenia poškodenej boli podporené aj výpoveďami ďalších svedkov či listinnými
dôkazmi, preukazujúcimi jednotlivé skutkové okolnosti.

Po objektívnej stránke obžalovaný D. G. naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona tým, že si prisvojil cudziu vec iného tým,

že sa jej zmocnil, pričom čin spáchal na veci, ktorú mal iný na seba a naviac, bol za taký čin v
predchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdený. Zhľadiskasubjektívnejstránkyobžalovaný
v uvedenom prípade konal v priamom úmysle, pretože úmyselne konal tak, ako chcel a jednoznačne
aj úmyselne chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane majetku iného.
Svojím konaním teda naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,

že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 4 krát
súdne trestaný, z toho pri dvoch odsúdeniach sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 3T/162/2013 zo dňa 17.10.2013, právoplatným dňa 17.10.2013,
mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne vo výmere 3 (tri) roky so skúšobnou dobou v trvaní
4 (štyri) roky s probačným dohľadom do 17.10.2017.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného
nezistil možnosť použitia poľahčujúcej okolnosti, naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný

čin v minulosti odsúdený. U obžalovaného prevažoval teda pomer priťažujúcich okolností. v zmysle §
38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. zo 6 mesiacov na 16
mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s

poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný druh tzv. alternatívneho trestu. Súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného
trestu odňatia slobody za iný trestný čin majetkového charakteru a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť
dostatočneneuvedomovalamalknejľahostajnýpostoj,bolobyvrozporesúčelomtrestuobžalovanému
uložiťinýdruhtrestu,akonepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoajnapriekobžalovanýmuvádzanými

argumentmi, že je živiteľom maloletého dieťaťa. Súd teda vzhľadom na povahu trestného činu i
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného dospel k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v §
34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody,
nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo účinku, keď obžalovaný sa opätovne
dopustil trestného činu majetkového charakteru, a to v skúšobnej dobe. Pokiaľ páchateľ spácha trestný

čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je
aj v zmysle judikatúry opodstatnené a žiaduce prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom
odňatia slobody za účelom dosiahnutia, resp. naplnenia všetkých funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré
neboli naplnené výkonom predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Tieto závery plne dopadajú
aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen

represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda
vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. V rámci upravenej trestnej sadzby
odňatia slobody uvedenej v § 212 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 16 mesiacov až 3 roky, súd s
prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu a spôsob spáchania
trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, čo je na samej

spodnej hranici trestnej sadzby (upravenej trestnej sadzby). Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje
možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest
odňatiaslobodybudedostatočnourepresioupreobžalovanéhoatiežnaplnenímúčelu,žeobžalovanýsa
v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.
Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom, pričom

trest odňatia slobody v tejto výmere nezasiahne neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty
pracovnýchnávykovamožnostizaradeniasadopráce,anineohrozíplneniejehovyživovacejpovinnosti.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodenej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poškodená si v adhéznom konaní riadne uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej výšku mal súd
preukázanú odborným vyjadrením, preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v takejto výške a

vo zvyšku nároku na náhradu škody odkázal poškodenú na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.