Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204232
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615204232.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávnenéhoRapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomGarbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,
proti povinnému C. L., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX K., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ladislavom Szabóom, Exekútorský úrad so sídlom Palatínova 41, 945 05 Komárno, zaniknutý

dňa 02. februára 2016 (nástupca zaniknutého súdneho exekútora od 02. februára 2016: JUDr. Alena
Szalayová, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 1, 934 01 Levice), pod sp. zn. EX XXX/XXXX, pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 127,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 11Er/202/2015-19 zo dňa 22. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/3722/2012 z 19. januára 2012 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný osobou na
to oprávnenou. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
08. decembra 2007 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V bode

XV. Všeobecných poistných podmienok poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd
Košice. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci 2C/3722/2012 od existujúcej, ale neplatnej
rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má za následok, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého ako exekučného titulu by mohla byť vedená exekúcia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený dňa 23. júla 2015 odvolanie, ktoré doplnil
dňa 31. júla 2015. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) - f) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“). S postupom súdu prvej inštancie v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nesúhlasil. Tvrdil, že súd prvej inštancie svojím konaním odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho ústavného práva uvedeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z tohto zákonného ustanovenia
je zrejmé, že pri preskúmavaní dôkazov uplatňuje exekučný súd zásadu oficiality a vyšetrovaciu
zásadu. Zákon taxatívne určuje, ktoré dôkazy exekučný súd preskúmava. Súd prvej inštancie podľa
dôvodovuzneseniaozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie

nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral dôkazy a vykonal dôkazy bez účasti oprávneného,
tým prekročil svoju právomoc a porušil Ústavu SR. Takto vykonané dôkazy hodnotil, na ich základesformuloval skutkový a právny záver, ku ktorému sa neumožnil oprávnenému vyjadriť, čím mu odňal
právo konať pred súdom. Ak exekučný súd vykonal dôkazy listinou, konkrétne všeobecnými poistnými
podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej zásady umožniť

oprávnenému sa k takto vykonaným dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadriť. Tento záver vyjadril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna vo veci pod sp. zn. PLz ÚS
1/2014. Ak v prípade oprávneného exekučný súd vykonáva vlastné dokazovanie tým, že dopĺňa a
hodnotí listiny, je požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania uplatniť ich procesné oprávnenia
podľa § 122 a nasl. O.s.p. plne v súlade s právom na spravodlivý proces. Súd tak porušil ústavné

práva oprávneného uvedené v čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Následkom
odňatia základných práv postupom súdu bola stranám odňatá možnosť konať podľa § 237 f) O.s.p.
Exekučný súd taktiež postupoval v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, pretože nevyzval
účastníkovkonania,abysavyjadrilikexoffoprijatémuzáverusúduoneprijateľnostizmluvnejpodmienky
v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu
exekučný súd formuloval aj nesprávne právne závery a zároveň aplikoval nesprávny judikát Súdneho

dvora Európskej únie a neaplikoval tak relevantnú vnútroštátnu právnu normu, pričom zdôraznil, že
v judikáte S. D. U. išlo o odlišný skutkový stav. Ďalej namietal, že ak by exekučný súd chcel vysloviť
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
musí skutkovo odôvodniť naplnenie všetkých predpokladov hypotézy právnej normy. Musí zdôvodniť,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktoré konkrétne ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, ďalej aké právo resp. povinnosť je dotknuté príslušným ustanovením
právneho predpisu a na akom skutkovom základe je možné tvrdiť, že nejde len o bežnú nerovnováhu
ale až o hrubú nerovnováhu. Zákon o rozhodcovskom konaní nikde neustanovuje žiadne obmedzenia,
podľa ktorých by si strany mali vyberať rozhodcovský súd podľa miesta bydliska spotrebiteľa alebo
sídla dodávateľa, a teda tu nemôže vzniknúť žiadna nerovnováha v právach a povinnostiach. Exekučný

súd podľa názoru oprávneného neaplikoval správnu právnu normu (zákon o rozhodcovskom konaní)
a namiesto nej aplikoval judikát súdneho dvora, ktorý vychádzal z iného skutkového stavu. Keďže
neaplikoval správnu právnu normu, porušil tým právo na súdnu ochranu. Poukázal ďalej na to, že
exekučný súd formuloval závery o tom, že v predmetnom prípade sa spotrebiteľ nemal možnosť
relevantnebrániťažetakátopodmienkamohlamaťzanásledokzabráneniespotrebiteľovipodaťžalobu,

toto však nebolo podložené žiadnymi skutkovými zisteniami. Súd nevyzval strany, aby sa vyjadrili k
neprijateľnosti podmienky, a tým mu ako oprávnenému bolo znemožnené predložiť rokovací poriadok
Arbitrážneho súdu, podľa ktorého sa rozhodcovské konanie viedlo. Súd teda v rozpore s článkom 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky o demokratickom právnom štáte navodil právnu domnienku, že oprávnený
koná nedobromyseľne, pričom tieto úvahy súdu nie sú podložené žiadnymi skutkovými zisteniami.

Podľa jeho názoru potom exekučný súd postupoval v rozpore s Európskym právom, pretože nevyzval
oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru v súlade s O.s.p.
vyjadril, a porušil tým zásadu kontradiktórnosti konania. Oprávnený poukázal na to, že napriek úsudku
súdu o tom, že povinný nemusel Osobitné zmluvné dojednania podpísať, dospel súd k záveru, že
rozhodcovská doložka nebola v danom prípade individuálne dojednaná. Nie je podstatné, ktorá strana

podmienku formulovala, ide len o existenciu práva oboch strán podmienku individuálne odmietnuť,
prijať alebo zmeniť v dôsledku ich osobitného dojednania. V súlade s európskymi princípmi zmluvného
práva však platí, že k individuálnemu dojednaniu dôjde, ak bola rozhodcovská doložka predmetom
rokovania a k jej podpisu došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke. Síce boli osobitné
zmluvné dojednania vopred pripravené na predtlačenom formulári, ale boli osobitne oddelené od

ostatného textu, označené hrubým nápisom a nemuseli byť stranami podpísané. K individuálnemu
dojednaniu zmluvnej podmienky došlo tým, že zmluvné strany prejavili vôľu ich uzavrieť. Oprávnený
ešte uviedol, že predkladá listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý písomne
zachytil činnosť povinnej pred uzavretím zmluvy a poukázal na to, že poistná zmluva ako výnimka
medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Táto fáza

sprostredkovania poistenia je v danom prípade normovaná zákonom č. 340/2005 Z. z. a to ako dôsledok
transpozície Smernice EÚ č. 2002/92/ES, ide teda o skutkovú okolnosť, ktorá je v danom prípade
významná. Samotný postup pri uzatváraní zmluvy pozostáva z niekoľkých fáz. Prvé je kontaktovanie
občana sprostredkovateľom za účelom podrobného informovania o poistení a o všetkých s tými
súvisiacichokolnostiach,akoajomožnostiachpriuzavretízmluvyovplyvniťjejobsah.Záveromtejtofázy

je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, okrem iného aj výber poistného produktu ale aj samotné
slobodné rozhodnutie občana v tom zmysle, či už má dostatok informácií o produkte, čo nepotrebuje
ďalšie informácie od sprostredkovateľa a že všetkému porozumel a slobodné rozhodnutie občana,
kedy chce samotnú poistnú zmluvu uzavrieť, pričom termín uzavretia bol výsostne v jeho kompetencii.K týmto otázkam sa povinný mal možnosť vyjadriť. Súčasťou záznamu o potrebách klienta je aj
otázka : „Chcete ešte niečo k produktu, ktorý Vám navrhol sprostredkovateľ poistenia vysvetliť, doplniť,
dojednať?“. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinnosť sprostredkovateľa poistenia poskytovať

úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné informácie a zároveň zákaz zamlčovania informácií súvisiacich
so sprostredkovaným poistením vyplýva z ustanovení zákona č. 340/2005 Z. z. Poisťovňa nemala inú
možnosť ako akceptovať uvedený záznam bona fidae ako pravý, verne odrážajúci skutočný priebeh
predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje
skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia citovaného zákona č. 340/2005

Z.z. Uvedené preukazuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska ku Záznamu o potrebách klienta.
Rozhodcovská doložka bola teda podľa názoru oprávneného dojednaná individuálne, o čom svedčia aj
možnosti povinnej pri uzatváraní poistnej zmluvy. Listinný dôkaz (Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta) v súvislosti so zákonom č. 340/2005 Z. z. dokazuje, že povinný bol s odbornou starostlivosťou
poučený o všetkých okolnostiach uzatvorenia poistnej zmluvy, teda aj o rozhodcovskej doložke a bol jej
poskytnutý dostatočný priestor na rozhodnutie, ktoré bolo výsostne v jej kompetencii. Ďalej oprávnený

namietal porušenie zákona, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi,
ktorý vydal predmetné uznesenie a jeho postup je v tomto prípade nielen neeurokonformný ale bol
aj protiústavný. Konanie v danej veci totiž viedol a dokazovanie vykonával nie sudca ale vyšší súdny
úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z preskúmania podkladov podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku ale aj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy a konštruoval tak skutkový stav na základe

vykonaného dokazovania. Vyšší súdny úradník podľa zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu. Medzi jeho kompetenciami uvedenými v zákone sa však
nikde neuvádza, že vykonáva aj dokazovanie, čo prináleží len sudcovi podľa zákona č. 385/2000 Z.
z. o sudcoch a prísediacich. Takýmto postupom došlo k porušeniu práva oprávnenému na zákonného
sudcu. Vyšší súdny úradník, ktorý predmetné uznesenie vydal tak prekročil rámec svojej právomoci,

ktoré mu ukladá zákon č. 549/2033 Z. z. o súdnych úradníkoch a dopustil sa tým aj porušenia čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený
ešte poukázal na 19. recitál Smernice 93/13/EHS, podľa ktorého sú poistné zmluvy za istých podmienok
vyňaté spod posudzovania či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo môže
nastať vtedy ,ak dojednanie nejakej podmienky v poistnej zmluve vchádza do kalkulácií poistného pre

klienta. V tejto súvislosti poukázal na list Národnej banky Slovenska zo dňa 22.11.2013, kde je uvedené,
že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama inkasné náklady a že: „Dohoda o
rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle
od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.“ Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve (ako
výnimočnej spotrebiteľskej zmluve ovládanej pravidlami poistnej matematiky) teda v dôsledku priameho

účinku smernice (z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku a následne
nesprávnej aplikácie Smernice na poistné zmluvy) nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom
rozpore so zámerom smernice. Na záver uviedol, že rozhodcovská doložka sa mala v konaní správne
posudzovať podľa čl. 4 Smernice 93/13 EHS, a to vykonaním testu primeranosti podmienky, ktorý
vymedzuje okolnosti potrebné vziať do úvahy pri prijatí záveru o neprijateľnosti skúmanej podmienky. Ide

o posudzovanie okolnosti známych v čase uzavretia zmluvy. Z daného ustanovenia teda nepochybne
vyplýva, že ak je spôsobená neprimeranosť podmienky až neskôr, nie je možné túto, pre spotrebiteľa
síce negatívnu okolnosť, pri samotnom vyhodnocovaní neprimeranosti podmienky podľa čl. 4 Smernice
použiť. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a
vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“).

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované7. S účinnosťou od 01. apríla 2017 vstúpila do platnosti novela zákona č. 233/1995 Z. z. Národnej
rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“). Podľa ustanovenia § 243h ods. 1

Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.Pravidlápreprideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017. Exekučné konanie sa začalo dňa 25. marca 2015, dokončí sa tak podľa
ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít.

9. Exekučným titulom podľa návrhu na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 2C/3722/2012 z 19. januára 2012, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že pred
meritom veci skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej. K záveru o právomoci

rozhodcovského súdu prejednať spor medzi účastníkmi dospel na základe zistenia, že v článku XV.
Všeobecných poistných podmienok oprávneného je na prejednanie všetkých sporov účastníkov poistnej
zmluvy určený Arbitrážny súd Košice a z „osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy
ako celku podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy

spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať
v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez
toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných
podmienok úplne vylúčiť.“

10. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby predložil súdu poistnú zmluvu uzavretú medzi
oprávneným a povinným spolu s rozhodcovskou zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou. Na výzvu
súduoprávnenýdňa08.júna2015doručilsúduprvejinštanciekópiunávrhunauzavretiepoistnejzmluvy
č. XXXXXXXXXX vyhotovenú sprostredkovateľom poistenia oprávneného na dojednávanie poistenia.
Povinný v návrhu zmluvy vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre

životné poistenie prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s., ktoré sú súčasťou ním podpísanej
poistnej zmluvy. Oprávnený v odvolaní tvrdí, že podpisom týchto dokumentov vznikol dňa 08. decembra
2007 poistný vzťah. Oprávnený tvrdí, že súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky
(21-05-07) a rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sú
samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy graficky aj technicky,

na ktoré sa vyžadoval druhý a samostatný podpis poistníka. Vo všeobecných poistných podmienkach
je v článku XV. uvedené, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskému
konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom a rozhodne rozhodcovského súdu v

spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským
súdom.“ Tieto všeobecné poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy podpísal povinný 19. decembra
2007. Za podpisom povinného na všeobecných poistných podmienkach nasleduje text označený ako
osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde v bode 2 poistník
(poistený) a poisťovňa „vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju

vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa namiesto súdneho
konania rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV. týchto všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Za tým nasleduje opätovne podpis
povinného a sprostredkovateľa poistenia.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhom na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulom so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Pod prieskum súladu návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spadá aj skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda je oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd
nemohol spor prejednať ani vydať rozhodcovský rozsudok.

13. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. decembra 2007 v § 53 ods. 1 výslovne zakazoval

dojednávať v spotrebiteľských zmluvách také ustanovenia, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné podmienky zákon
označoval za neprijateľnú podmienku, ktorá sa podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. decembra 2007 považovala za neplatnú.

14. Exekučný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská
doložka začlenená do rámca všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. (XV.) spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Podpisom všeobecných poistných podmienok povinný uzavrel rozhodcovskú
doložku, ktorou sa vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu

v spore malo byť podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok konečným rozhodnutím bez
možnosti jeho preskúmania iným rozhodcom alebo súdom.

15. Platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku XV. Všeobecných poistných podmienok pod
označením (21-05-07) všeobecné súdy, vrátene Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného

súdu Slovenskej republiky posudzovali už viackrát. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 k takto uzavretej rozhodcovskej doložke uviedol: „V preskúmavanej
veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver

umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič
nemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovaniepredtlačeného

formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu
prešlo aj testom ústavnosti; Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z
30. septembra 2014 vyslovil výrokom rozhodnutia, že základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life
životná poisťovňa, a. s. podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1CoE/418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5Cdo/112/2012
z 22. novembra 2015 porušené neboli.

15.1 K rovnakému záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných
poistných podmienok zo dňa 21. 05. 2007 (21-05-07) dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13. októbra 2011, v uznesení sp. zn. 6Cdo/228/2011 z 25. januára
2012 a mnohých ďalších uvedených v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3ECdo/149/2014 zo 14. mája 2015.

16. Pokiaľ oprávnený osobitne namietal, že konanie pred okresným súdom nebolo vedené
kontradiktórne, odvolací súd uvádza, že postup okresného súdu, ktorý vyhodnotil dojednanie o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neukrátil oprávneného o právo tvrdiťskutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Z úradnej činnosti
odvolacieho súdu je totiž zrejmé, že oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré
iniciuje na základe rozhodcovských rozsudkov (vydaných totožným rozhodcovským súdom na základe

rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach adhéznej poistnej
zmluvy) ako exekučných titulov je nepochybne dostatočne informovaný o názore okresného súdu i
súdu odvolacieho ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v obdobných
prípadoch. V tejto súvislosti odvolací súd len príkladmo poukazuje na uznesenia Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 17Er/1101/2010, sp. zn. 14Er/1125/2010, sp. zn. 14Er/211/2015, sp. zn. 12Er/201/2015

akoajnauzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.1CoE/171/2011, 13CoE/155/2015, sp.zn.
15CoE/15/2016, sp. zn. 16CoE/29/2012. Uvedený názor okresného súdu preto v žiadnom prípade nebol
pre oprávneného prekvapujúci a preto mal možnosť sa k nemu vyjadriť (prípadne predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení), a to priamo v návrhu na vykonanie exekúcie (viď § 39 ods. 1 Exekučného
poriadku), v reakcii na výzvu, na základe ktorej zaslal okresnému súdu Poistnú zmluvu a Všeobecné
poistné podmienky, alebo kedykoľvek do rozhodnutia okresného súdu. Právo tvrdiť skutočnosti vo

svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení pritom nemožno vykladať tak, že
by bolo povinnosťou súdu upovedomiť účastníka na možnosť toto svoje právo využiť, ale zahŕňa
len povinnosť súdu vytvoriť podmienky, aby tak účastník konania mohol bez zbytočných obmedzení
urobiť a pokiaľ svoje právo využije, s účastníkom predloženými tvrdeniami, či dôkazmi sa procesným
spôsobom vysporiadať. Nakoľko v prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne

na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil samotný oprávnený (a nie na listinách poskytnutých od
tretích osôb, ako na to v odvolaní poukazoval oprávnený), stabilná rozhodovacia činnosť okresného
i odvolacieho súdu je oprávnenému dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené
žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, možno záverovať, že zo strany
okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na

súdnu ochranu. Navyše v súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a o porušení zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje
aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30. septembra
2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy

odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu

vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov

právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je rozhodcovský rozsudok ako celok vydaný v
rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému

voči povinnému vznikol nárok, vymoženia ktorého by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Súd prvej
inštancie postupoval správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).