Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206682
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8414206682.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu v 1. rade: L.

M., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX/XX, XXX XX Ľ., občan SR a žalobcu v 2. rade: R. M., O.. XX.XX.XXXX,
V. V. XXX/XX, XXX XX Ľ., občianka SR, obaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Patakym, advokátom,
so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok proti žalovanému: Obec Ľubica, IČO: 31 942 547, sídlo
Generála Svobodu 248/127, 059 71 Ľubica, právne zastúpený Beňo & Partners, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 9.124,- eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná obec j e p o v i n n á uhradiť v prospech žalobcov sumu 1.030,- eur s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.030,- eur, od podania žaloby do zaplatenia, každému zo žalobcov
po ? dlžnej sumy.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcov trovy konania vo výške 1/9 uplatneného
nároku.

III. Trovy konania súd žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na

základe ktorého by bola žalovaná obec zaviazaná uhradiť v prospech žalobcov v 1. a 2. rade istinu vo
výške 9.124,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.124,- € od podania
žaloby do zaplatenia, každému v podiele 1/2 k celku, ktorý zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu na
nehnuteľnosti zaťaženým vecným bremenom; a nahradiť žalobcom trovy konania za zaplatený súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná obec s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila a v konečnej fáze rozhodovania
uznala žalobný nárok v časti nároku s tým, že uviedla, že je ochotná uhradiť žalobcovi jeho nárok

vo výške 1.030,- € za vecné bremeno v rozsahu 145 m2 na parcele, ktorá je predmetom sporu. Vo
zvyšujúcej časti žiadala obec súd návrh zamietnuť. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový
stav. Podľa žalobcov sú títo podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku E-KN, parcelné
číslo XXXX/X - orná pôda vo výmere 1833 m2 a pozemku E-KN, parcelné číslo XXXX - orná pôda o
výmere 2729 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Ľ., obec Ľ., okres Kežmarok, každý o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

2. Predmetné pozemky sa nachádzajú medzi obcou Ľ. a mestom M.. Na týchto pozemkoch vybudovala
obec Ľubica stavbu - asfaltovú miestnu komunikáciu, ktorá je v jej vlastníctva. Obec Ľubica podala
dňa 24.10.2012 žiadosť o zriadenie vecného bremena na Správu katastra Kežmarok. Predmetom tejto
záležitosti bolo zriadenie vecného bremena na pozemku vo vlastníctve žalobcov a to podľa zákona č.66/2009 Zbierky zákonov. V zmysle tejto žiadosti bolo zapísané v prospech obce Ľubica vecné bremeno
na celé pozemky vo vlastníctve žalobcov. Rozhodnutie Správy katastra Kežmarok, ktorým bolo zapísané
vecné bremeno v prospech žalovanej, nadobudlo právoplatnosť dňom 06.12.2012.

3. Žalobca v 1. rade, tak ako uvádza v žalobe, sa viackrát domáhal vyriešenia vzniknutej situácie
u žalovanej obce, avšak bezúspešne. Vzhľadom na túto skutočnosť, bol žalovanej obci zaslaný,
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaných, právny rozbor prípadu - pokus o mimosúdne riešenie
veci zo dňa 12.05.2014, ktorou sa domáhali zaplatenie odplaty za zriadenie vecného bremena na ich

pozemkoch. Na túto predžalobnú upomienku žalovaná obec reagovala listom zo dňa 15.05.2015, v
ktorom žalobcom oznámila, že ich návrh vzala na vedomie, a že tento bude predložený na najbližšie
riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré malo o tomto návrhu rozhodnúť.

4. Na základe tejto komunikácie žalobcovia počkali na riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva
Obce Ľubica, ktoré sa konalo dňa 30.06.2014, pričom prerokovanie žiadosti žalobcov bolo zaradené

do programu zasadnutia Obecného zastupiteľstva pod bodov 25a/. Ako však vyplýva zo zápisnice
obecného zastupiteľstva, k prejednaniu nárokov žalobcov opätovne nedošlo, nakoľko zasadnutie
obecného zastupiteľstva bolo ukončené predčasne. K prejednaniu ich nároku nedošlo ani na
nasledujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce Ľubica, pričom v tomto prípade nebola ich
žiadosť ani zaradená medzi body programu zasadnutia, a tak žalobcovia nemali a nemajú inú možnosť,

ako sa domáhať ochrany svojich práv práve prostredníctvom podania žaloby na príslušnom súde.

5. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že postavením cesty vo vlastníctve Obce Ľubica a zriadením
vecného bremena na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, je týmto znemožnené užívať
predmetné pozemky v celom rozsahu a na akýkoľvek účel v súlade s ich vlastníckym právom, ktoré je

obmedzené v prospech žalovanej obce, ako oprávnenej z vecného bremena. Čo sa týka určenia výšku
odplaty za zriadenie vecného bremena, žalobcovia vychádzali z výšky obdobných plnení poskytovaných
v danom regióne a túto stanovili vo výške 2,- € za meter štvorcový, čo v danom prípade vyčíslili tak, že
predmetné pozemky, obidve parcely majú rozlohu 4562 m2 krát 2,- € za 1 m2, spolu si uplatnili nárok
na uhradenie sumy vo výške 9.124,- €.

6. Žalobcovia v žalobe poukazujú na článok 20 ods. 4 Ústavy SR z ktorého je zrejmé, že vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej miere a verejnom záujme, a
to na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalobcovia ďalej poukázali na ust. článku 11 ods. 4
ústavného zákona č. 23/91 Zbierky ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd ako ústavný

zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, z ktorého je zrejmé, že
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

7. Žalobcovia ďalej v návrhu uvádzajú, že zo strany žalovanej obce nebola im poskytnutá, ani

primeraná náhrada za nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, ani iná odplata
zodpovedajúca protihodnote zriadenia vecného bremena v prospech obce Ľubica. V tomto prípade
poukázali na vyššie uvedený článok Ústavy SR, podľa ktorej je možné nútene obmedziť vlastnícke
právo, o.i. za primeranú náhradu. Ďalej v žalobe uviedli, že zriadením vecného bremena zo zákona sa
nezbavuje Obec Ľubica povinnosti zaplatiť žalobcom primeranú náhradu za to, že ich nútene obmedzila

vo výkone ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

8. V žalobe ďalej žalobcovia poukazujú na ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),
kde je uvedené, "vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti veci v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať". Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe, a tiež podľa
ods. 3 predmetného ustanovenia platí, "pokiaľ sa účastníci nedohodli inak je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady
na jej zachovanie a opravy, ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania".

9. Žalobcovia poukázali ďalej aj na ust. § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka z ktorého
ustanovenia je zrejmé, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení svýsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo
zo zákona.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaná nesplnila zákonom uloženú povinnosť podľa ust. § 2 ods.
1 Zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný
pozemok, a ani podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Zbierky zákonov nezabezpečila konanie o nariadenie
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, žalobcovia tvrdia, že im vzniklo právo domáhať sa voči
žalovanej obci finančnej náhrady.

11. Žalobcovia v žalobe ďalej poukázali na znenie § 123 a nasl. OZ, kde je uvedené, ako tvrdia, platí, že
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním, pričom všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im
rovnaká právna ochrana. Vlastník má v zmysle ust. § 126 OZ, ako to tvrdia žalobcovia, právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania

veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. V žalobe žalobcovia zároveň poukázali na ust. § 517 OZ s poukazom na to, že dlžník, teda žalovaná
obec, ktorá svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote má právo veriteľ od zmluvy odstúpiť, resp. žiadať úrok z omeškania, ktorý v danom prípade

predstavuje výšku 5,05 % p.a.. Rovnako poukazujú na ust. § 563 OZ v tom zmysle, že ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa potom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na poslednom pojednávaní o.i. uviedla, že nárok žalobcov, tak ako

je uplatňovaný v tomto konaní považujú za nedôvodný, naopak majú zato, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané, že nepochybne došlo k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcov, lenže toto obmedzenie vlastníckeho práva došlo iba na časti pozemku,
presnejšie je to na rozlohe 145 m2, čo vyplýva aj z predložené geometrického plánu. Ďalej žalovaná
poukázala na to, že miera obmedzenia je tam veľmi nízka k celkovej výmere pozemku, ktorá je 4 562 m2.

Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na znenie zákona č. 66/2009, ktorý vlastne špecificky upravuje
túto situáciu, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní a ktorá vo svojom § 3 ods. 1, 2, 3 a § 4 ods. 1, 2, 3, že
náhrada sa poskytuje za skutočne zastavený pozemok, čo v preklade vlastne znemená, že náhrada sa
poskytuje za tú časť pozemku, na ktorej reálne stojí stavba. Stavba stojí na výmere ktorá predstavuje
145 m2 a podľa žalovanej, aj v znaleckom posudku to bolo takto určené, teda že hodnota vecného

bremena predstavuje sumu 1.030,- € za 145 m2. Žalovaná ďalej uviedla na pojednávaní, že zvyšný
nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú považuje za nedôvodný. Tvrdila ďalej, že nie sú žalobcovia žiadnym
spôsobom obmedzovaní v užívaní zvyšného pozemku. Žalovaná zdôraznila, že vecné bremeno vzniklo
na základe zákona. V rámci pojednávania vystúpil aj štatutár obce Ing. Ján Kapolka, ktorý uviedol, že
obec je ochotná uhradiť náhradu za vecné bremeno zriadené na predmetných parcelách, na častiach o

výmere 145 m2, čo je približne suma 1.030,- €. V ostatnej časti návrh neakceptuje.
Na pojednávaní bol opätovne vypočutý aj žalobca v 1. rade pán L. M., ktorý o.i. uviedol, že ak ide o
predmetné parcely, takto situované ich nikdy neužíval. Tieto parcely žiadal vydať ešte na pozemkovom
úrade, no bolo mu vtedy povedané, že to bude až po "komasácii". Uviedol ďalej, že nevie sa nejako
zodpovedne vyjadriť, či mu vznikla nejaká ujma, ale v každom prípade sa cíti ako vlastník obmedzený

tým, že na celé parcely bolo zriadené vecné bremeno. Zdôraznil ďalej, že v priebehu konania chcel
predovšetkým poukázať na to, že postup orgánom obce vníma ako "aroganciu moci" v tom zmysle, že
bol postavený pred vec, alebo sa prispôsobíš, alebo to vyvlastníme. Uviedol ďalej, že nevie kto užíva
zvyšné časti predmetnej parcely, on to nie je.

14. Procesný sú po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
rozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Vpriebehukonaniabolopredovšetkým
jednoznačne preukázané, že je zastavaná časť pozemku o výmere 145 m2, čo je zrejmé aj z
geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto spisu. Žalobcovia spochybňovali túto veľkosť výmery, no v
priebehu konania nepredložili žiaden hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že zastavaná plocha

jeväčšia.Súdďalejzisťuje,ženaobidveparcely,ktorésúpredmetomtohtosporuskutočnebolozriadené
vecné bremeno na celé parcely. Pravdou je však to, že zastavaná je len časť parciel, zvyšok parciel
nevedno kto užíva, jednoznačne mohli by to urobiť aj žalobcovia a súd nepredpokladá, žeby im v tom
niekto bránil. Pokiaľ ide o citovanú náhradu, tá bola priznaná v rozsahu 1.030,- eur, tak ako je to zrejmézo znaleckého posudku, ktorý je rovnako súčasťou spisu a ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Trebuňa, so
sídlom Spišské Hanušovce. V znaleckom posudku č. 174/2016, ktorý bol súdu zaslaný dňa 20.09.2016.
Súd túto náhradu priznal aj s poukazom na vyjadrenie štatutára obce, ktorý jednoznačne uviedol, že

zastavaná výmera je podľa geometrického plánu v rozsahu 145 m2, a že náhrada prislúcha žalobcom
vo výške 1.030,- eur.

15. Procesný súd rozhodol o poskytnutí náhrady žalobcom, ktorých časť parcely bola zastavaná a
ktorých celé parcely boli zaťažené vecným bremenom. Rozsah na ktorých je stavba je daný, zvyšok

parcely je zaťažený vecným bremenom, podľa názoru súdu, zbytočne a bolo by to potrebné v tejto
časti v budúcnosti vyriešiť. Pokiaľ ide vecné bremeno, ktoré vzniklo na predmetných parcelách, bolo
zavkladované na celé parcely z podnetu Obce Ľubica, s poukazom na ust. zákona č. 66/2009 Z.z..

16. Náhrada bola poskytnutá za vecné bremeno s poukazom na to, že z Ústavy Slovenskej republiky je
zrejmé, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere

a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pokiaľ ide o výšku náhrady
za vecné bremeno, táto bola stanovená v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou spisového materiálu,
pričom znalec túto všeobecnú hodnotu vecného bremena pod stavbou miestnej komunikácie v súlade s
geometrickým plánom 52/12, v ktorom bolo z parcely KN E XXXX/X vyčlenený diel 12 o výmere 112 m2
a z parcely KN E XXXX vyčlenený diel 15 o výmere 33 m2 sa rovná všeobecnej hodnote nehnuteľnosti

parciel pod stavbou miestnej komunikácie, t.j. vo výške 1.030,- eur. Táto hodnota je jednorazová odplata
za zriadenie vecného bremena.

17. Procesnú súd teda pri stanovení odplaty vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ďalej z
toho, že v podstate štatutár uznal nárok žalobcu v tejto výške a z toho, že žalobca v priebehu konania

nepreukázal, že bola z jeho pozemkov zobratá vyššia výmera na stavbu v prospech žalovanej obce.
Naopak z geometrického plánu je zrejmé, že zabudovaná bola práve časť parciel o výmere 145 m2.

18. Procesný súd rozhodol aj za použitia ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka z ktorého je zrejmé,
že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti, veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

19. Podľa § 151o ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu s spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

20. V danom prípade vzniklo vecné právo k časti pozemkov na základe citovaného zákona 66/2009
Zbierky zákonov.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 123 a nasl. OZ kde tiež platí, že vlastník
je medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladaťsním,pričomvšetcivlastnícimajúrovnaképrávaapovinnostiaposkytujesaimrovnakáprávna
ochrana. Vlastník má v zmysle ust. § 126 OZ právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.

22. Vo zvyšujúcej časti súd žalobcovi právo na uplatnený nárok nepriznal s poukazom na to, čo bolo
povedané vyššie, teda, že zastavaná plocha je len čiastka z uvedených parciel, naviac žalobca v 1.
rade v priebehu konania nepreukázal, žeby mu vznikli nejaké obmedzenia, žeby nemohol s pozemkom
nakladať, prípadne že ho nemohol užívať, prípadne že mu vznikla nejaká ujma. Preto v tejto časti súd

žalobcovi právo na náhradu nepriznal.

23. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v jednej
devätine uplatneného nároku, pričom o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
v merite veci. Uznesenie o trovách konania vydá vyšší súdny úradník. Žalovaným trovy konania neboli

priznané, aj s poukazom na ich postoj v priebehu pojednávania, keď dlhodobo vec neriešili.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).