Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/376/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219110
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114219110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu F. A., bytom I. XX proti žalovanému X. A.,
bytom Z. G., o zaplatenie 1.300,- Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 19. mája 2016, č. k. 21C/4/2015-68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 19. mája 2016 č. k. 21C/4/2015-68 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi 1.300,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že danej veci nebolo medzi stranami sporné,
že uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička 3.000,- eur bez úrokov, a že došlo k
odovzdaniu tejto sumy žalovanému. Spornými skutočnosťami zostalo, či vôbec a akým spôsobom si
dohodli splatnosť dlhu a či žalovaný doposiaľ pôžičku vrátil alebo nie. Pokiaľ ide o splatnosť pôžičky,
žalobca tvrdil, že žalovaný mal peniaze vrátiť, keď predá byt, toto jeho tvrdenie určitým spôsobom
podporil svedok W., ale nepodporil toto tvrdenie jednoznačne. Uviedol iba toľko, že v jeho prítomnosti
strany o čase vrátenia peňazí bližšie nehovorili, možno niečo v tom zmysle, keď predá žalovaný byt,

keď mu niekto iný vráti peniaze a podobne. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že bolo dohodnuté, že peniaze
vráti, keď bude mať. Z takto vykonaného dokazovania dohodu o splatnosti pôžičky nebolo možné ustáliť,
nebolo možné bez pochybností konštatovať, že vrátenie pôžičky bolo ponechané na vôli dlžníka, toto
by bolo možné konštatovať iba vtedy, ak by žalovaný preukázal, že medzi zmluvnými stranami došlo
k dohode o tom, že čas vrátenia pôžičky je ponechaný na vôli žalovaného. Nebolo preto možné ani
konštatovať, že žaloba bola podaná predčasne, a že podaniu tejto žaloby mala predchádzať žaloba o
určenie splatnosti dlhu žalovaného. Rovnaká situácia nastala aj pri hodnotení toho, či žalovaný vrátil

žalobcovi celú sumu 3.000,- Eur. V tomto prípade bolo tiež dôkazné bremeno na žalovanom, a tento
svoje tvrdenie o tom, že v menších čiastkach vrátil žalobcovi celú požičanú sumu, nepreukázal. Rukou
písané poznámky žalovaného k tomuto tvrdeniu dostatočným dôkazom nie sú. Na tom nemení nič ani
to, že žalobca, možno povedať zmätočne, vo svojom podaní zo dňa 2.10.2014 v konečnom dôsledku
tvrdí, že žalovaný mu vrátil celkom 2.000,- Eur. Napokon žalobca v žalobe samotnej a potom počas
celého konania tvrdil už iba to, že mu v menších sumách peňazí bolo vrátených iba 1.700,- eur. Tvrdenia
žalovaného ohľadne vrátenia celej sumy požičaných peňazí spochybňuje aj to, že určitú sumu, cca

350,- eur, možno 400,- eur, vrátil žalobcovi vo forme kúpených hračiek, ktoré mali mať takúto hodnotu.
Ani toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, zo svedeckej výpovede W. vyplynulo, že časť hračiek priniesol
žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, a hračky nakupoval za peniaze, ktoré mu na nákup
dal žalobca. Súd prvej inštancie tu považoval za potrebné poukázať, že, aj keď pre zmluvu o pôžičke nieje predpísaná písomná forma, je v záujme ochrany oboch zmluvných strán, aby sa tak stalo, a potom je
v záujme dlžníka, žalovaného, aby si v súvislosti s vrátením požičanej sumy zabezpečil aspoň písomné
potvrdenia, že k vráteniu skutočne došlo. Absencia takýchto dôkazov mala za následok rozhodnutie pre

žalovaného nepriaznivé, ale do takejto situácie sa dostal vlastným pričinením. Vychádzal preto z tvrdenia
žalobcu o výške dlžnej sumy a rozhodol spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca
bol v konaní úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania, túto
mu súd prvej inštancie nepriznal, nakoľko náhradu trov konania nežiadal. Vec právne posúdil podľa §
657 a § 564 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, lebo
požičanásumamubolažalobcovisplatenáposlednousplátkouvovýške700,-Eur,ktorémudalaosobne
jeho družka B. D.. Žalobca sa chce neoprávnene obohatiť, vypovedá nepravdivo, mení stále výpoveď.
Svedok W. A. svoju výpoveď čítal z papiera to, čo mu žalobca nadiktoval. Peniaze vracal žalobcovi v
čase, keď mali dobré vzťahy, preto si nedával nič podpisovať.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /

O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v
odpovedi na vznesené námietky odvolateľa odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Žalobca v súdnom procese preukázal, že poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- Eur.
Žalovaný, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že pôžičku vrátil žalobcovi v rozsahu
žiadaných 1.700,- Eur, teda neuniesol dôkazné bremeno. Výsledkom je vyhovenie žalobe.

9. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, apreto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p.,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).