Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215820
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714215820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: L. V., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., X. Y. XXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. MUDr.
Miroslavom Pavlákom, so sídlom 020 01 Púchov, Moyzesova 1744, proti žalovanému: Thorpe recovery,
s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, Stráž 8419, IČO: 46 662 324, zastúpený splnomocneným advokátom
JUDr. Petrom Psotkom, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Stráž 223, o vylúčenie veci
z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 6C/186/2014-50
zo dňa 14.09.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. Súd
konštatoval, že žalobca je povinným v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stachom
Chladným pod sp. zn. EX 2522/14 pre vymoženie pohľadávky žalovaného, ktorý je oprávneným v
predmetnom exekučnom konaní. Plnenie vymáhané v exekučnom konaní bolo priznané žalovanému
na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 8Ro/186/2008,

voči ktorému žalobca v rozkaznom konaní odpor nepodal, ale túto pohľadávku uhradil podľa pokynov
právneho zástupcu oprávneného a mal teda za to, že vec je týmto pre neho ukončená. Žalobou v
predmetnom konaním sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd určil, že pohľadávka uplatňovaná
v exekučnom konaní je vylúčená z exekúcie. Žalovaný mal za to, že v predmetom konaní nie je pasívne
legitimovaný a najmä poukázal na to, že žalobca sa podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Exekučného
poriadku ani nemôže domáhať vylúčenia predmetnej pohľadávky z exekúcie v sporovom konaní.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 a 2 zákona číslo

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a následne potom
v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na vylučovaciu (excindačnú) žalobu podľa ustanovenia § 55
ods. 1 Exekučného poriadku je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia
prislúcha oprávnenému. Tieto procesné legitimácie prechádzajú aj na právnych nástupcov tretích osôb
oprávneného. Povinný nie je účastníkom konania o vylúčenie veci z exekúcie a do úvahy neprichádza
ani jeho účasť ako vedľajšieho účastníka. Na podanie odporovej žaloby podľa odseku 2 uvedeného
zákonného ustanovenia Exekučného poriadku je aktívne procesne legitimovaný podľa dôvodu odporu

veriteľ povinného, oprávnený a povinný, ak sa nemôže domôcť procesnej ochrany inak (námietkami
proti exekúcii, návrhom na zastavenie exekúcie). Pasívna legitimácia patrí oprávnenému alebo veriteľovi
povinného,protiktorýmboluplatnenýodpor.Právnymdôvodomžalobymôžubyťskutočnosťdokazujúca
pravosť prihlásenej pohľadávky, ktorou je potrebné rozumieť jej hmotnoprávnu existenciou, platný vznika trvanie v čase rozvrhového konania, preto ako dôvod odporu možno použiť aj právnu skutočnosť, ktorá
znamená zánik pohľadávky, výšku pravej pohľadávky, ktorá bola prihlásená, poradie a výšku prihlásenej
pohľadávky, pravosť a výšku a poradie pohľadávok, ktorej neboli prihlásené na rozvrhové konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal potom súd prvej inštancie za zrejmé, že žalobou v zmysle ustanovenia
§ 55 Exekučného poriadku nie je možné zo strany povinného v exekučnom konaní domáha sa vylúčenia
pohľadávky, ktorá je v exekučnom konaní uplatňovaná oprávneným voči nemu, nakoľko v prípade, že
exekúciu považuje za nedôvodnú, sú mu zákonom dané iné práva a možnosti a preto je potrebné,
aby v predmetnej veci rozhodoval konajúci exekučný súd v rámci exekučného konania. Z uvedeného

dôvodu preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd následne rozhodol o trovách
konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku
a súd priznal žalovanému náhradu trov konania v sume 339,85 eur spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia za konkretizované úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a§ 14 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v exekučnom
konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany
svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa
vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí
aj tvrdenie povinného, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený je materiálny predpoklad, teda už

neexistuje povinnosť uložená exekučným titulom z dôvodu jej splnenia a preto je exekúcia neprípustná.
K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa ustanovenia § 50 Exekučného poriadku,
ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie
podľa § 57 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii sú len jedným z prostriedkov obrany
povinného v exekučnom konaní, nejde však o najúčinnejší prostriedok ochrany práv povinného, pretože

nevyhovenie námietkam nemožno napádať riadnym opravným prostriedkom. Z ustanovenia § 55 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok
prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností a predajom podniku,
je potrebné uplatniť si návrhom na súde. Žalobca argumentuje, že z uvedeného sa navonok javí, že

pri iných spôsoboch exekúcie a v prípade jedného povinného nie je možné uplatniť odporovú žalobu.
Žalobca má za to, že zo znenia tohto ustanovenia nie je dôvodné vyvodiť, že pri rozvrhu výťažku
len pri jednom oprávnenom by tiež nebolo možné uplatniť si práva povinného odporovou žalobou.
Výkladom ustanovenia § 55 Exekučného poriadku je zrejmé, že návrh o zapretie pravosti pohľadávky si
povinný (prípadne tretia osoba) musí uplatniť ešte pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa

ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Ide o sporové konanie, podľa čoho sa určí miestna príslušnosť
súdu, pričom táto spochybnená nebola a prvostupňový súd nepostupoval v zmysle ustanovenia §
105 O.s.p.. V prípade, ak všeobecný súd takémuto návrhu vyhovie a zapretú pohľadávku vylúči z
exekúcie, si povinný môže uplatniť na exekučnom súde návrh na zastavenie exekúcie a exekučný súd
exekúciuzastaví.Nazákladeuvedenéhomátakžalobcazato,žeuplatňovaťžalobuzapierajúcupravosť

pohľadávky na exekučnom súde je nanajvýš dubiózne. V ďalšom texte odvolania žalobca opätovne
poukázal na skutkové a právne okolnosti uvádzané v žalobe. Žalobca taktiež poukázal na to, že existuje
u neho naliehavý právny záujem pri určovacom spore a to vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu (je
tu bezprostredná a naliehavá hrozba na majetkových právach povinného). Exekučný súd v zmysle
ustanovení § 44 a 45 Exekučného poriadku nerozhoduje v excindačných alebo zapieracích sporoch

podľa ustanovenia § 55 Exekučného poriadku. Žalobca v závere taktiež poznamenal, že rozsudok súdu
prvej inštancie sa mu javí nepreskúmateľný, keďže dôvody uvedené v rozsudku nekorešpondujú s jeho
závermi, ktoré nie sú riadne odôvodnené. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil a vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu, prípadne, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V závere odvolania žalobca navrhol,

aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že pripúšťa dovolanie, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie poukazuje na právne prostriedky
obrany a ochrany, ktoré Exekučný poriadok priznáva povinnému v exekučnom konaní, medzi ktoré ako

správne uviedol aj žalobca, patria jednak námietky proti exekúcii, alebo návrh na odklad exekúcie a
návrh na zastavenie exekúcie. Ide o právne prostriedky ochrany, ktoré Exekučný poriadok priznáva
každému povinnému na dosiahnutie nápravy prípadného porušenia práv v exekučnom konaní. Preto,
ak sa žalobca cíti byť na svojich práva dotknutý, má stále zachovanú možnosť podať návrh nazastavenie exekúcie, prípadne opätovne podať návrh na odklad exekúcie. V kontexte uvedeného
poukázal žalovaný na skutočnosť, že povinný podal námietky proti exekúcii, ako aj návrh na povolenie
odkladu exekúcie, ktoré boli súdom zamietnuté, čím sa podľa jeho názoru preukázalo, že exekúcia

je vedená dôvodne. Žalovaný s poukazom na znenie ustanovenia § 55 ods. 2 Exekučného poriadku
poznamenal, že takzvaná odporová žaloba je vyriešenie sporu medzi účastníkmi rozvrhu z výťažku pri
predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností, pri predaji podniku alebo cenných papierov a exekučnom
konaní, o tom, ktoré pohľadávky, v akej výške, v akom poradí majú byť uspokojené pri rozvrhu
výťažku získaného speňažením predávanej veci. Právnym dôvodom na podanie odporovej žaloby

sú skutočnosti spochybňujúce pravosť, výšku alebo poradie niektorej z pohľadávok prihlásených na
rozvrh výťažku, nie však tých pohľadávok, ktoré sú predmetom exekučného konania. Žalovaný potom
uviedol, že v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi nikdy nedošlo k speňažovaniu majetku
povinného a následnému rozvrhu z výťažku zo speňaženia, preto má za to, že žalobca bez právneho
dôvodu sa domáha vylúčenia pohľadávky žalovaného z exekúcie. Pokiaľ by sa akceptoval postup
podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Exekučného poriadku na takom skutkovom a právnom základe, ako

uvádza žalobca, nastala by neželaná situácia, kedy by sa mohol povinný brániť okrem vyššieuvedených
námietok, návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrhu na povolenie odkladu exekúcie, aj podaním
odporovej žaloby bez ohľadu na právny dôvod uplatnenia tohto druhu žaloby. Následkom takéhoto
svojvoľného výkladu by došlo k situácii, že prvoinštančný súd by opätovne rozhodoval o veci, ktorá je
predmetom iného - exekučného konania, čím by došlo k narušeniu základných zásad súdneho konania

a došlo by tým k nahradzovaniu činnosti súdu v exekučnom konaní, čo je podľa názoru žalovaného v
právnom štáte nedovolené a zakázané. Žalovaný je toho názoru, že ak by mal zákonodarca v úmysle
vykladať ustanovenie § 55 ods. 2 Exekučného poriadku tak extenzívne, neformuloval by právny dôvod
na podanie odporovej žaloby taxatívne, ale naopak by len príkladmo vymedzil skutkové okolnosti, za
ktorý je odporová žaloba prípustná. Z uvedeného potom žalovanému vyplýva, že žalobca sa domáha

vydania rozhodnutia, ktorého obsahom je petit, ktorý by bol podľa jeho názoru vydaný v rozpore so
zákonom. Má tak za to, že na vyhovenie predmetnej žaloby a vydanie predmetného petitu nemá oporu v
zákone. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a

funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle

intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Žaloba sa žalobou datovanou dňa 10.11.2014 domáhal zapretia pravosti vymáhanej pohľadávky
oprávneného voči povinnému v exekúcií s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odporovou žalobou podanou v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia Exekučného poriadku
sa žalobca, ktorý je povinným v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Strachom
Chladným pod sp. zn. EX2522/14 a vedenom Okresným súdom Považská Bystrica, ako súdom
exekučným, pod sp. zn. 10Er/519/2014, domáhal voči žalovanému, ktorý je oprávneným v predmetnomexekučnom konaní zapretia pravosti vymáhanej pohľadávky v danom exekučnom konaní, ktorá bola
žalovanému súdom judikovaná a v platobnom rozkaze, ktorý vydal Okresný súd Považská Bystrica sp.
zn. 8Ro/186/2008 a B dňa 15. 1. 2009 a, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 2 100 1.

2. 2009.

10. Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení účinnom do 31.03.2017 ( ďalej „Exekučný poriadok“), právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu,
môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa

Civilného sporového poriadku.

11. Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Exekučného poriadku, žalobou na súde treba uplatniť aj zapretie
pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď
sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj dôvodmi odvolania, sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov,
ako aj vyvodených právnych úvah a právneho posúdenia v danej veci súdom prvej inštancie ( § 387
ods. 2 Civilného sporového poriadku).

13. Odvolací súd s poukazom na znenie ustanovenia § 55 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa
stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že odporová žaloba podaná podľa
ustanovenia§55ods.2Exekučnéhoporiadkužalobcom,ktorýjepovinnýmvprebiehajúcomexekučnom
konaní, za daných skutkových a právnych okolností, ktoré podrobne žalobca popísal v žalobe, nie je

zákonom akceptovateľným prostriedkom dosiahnutia nápravy, respektíve obrany a ochrany povinného
v prebiehajúcom exekučnom konaní, ktorej sa žalobca, ako povinný v exekučnom konaní domáha.
Zákon číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je lex
specialis, upravujúci postup exekučného súdu, súdneho exekútora, oprávneného, povinného, prípadne
ďalších osôb (veritelia, prípadne tretie osoby) v osobitnom v konaní, ktorého sledovaným cieľom a

účelom je vymoženie nároku oprávneného vyplývajúceho mu z exekučného titulu, ktorý nebol povinnou
osobou splnený dobrovoľne. Pokiaľ prebieha exekučné konanie v súlade s Exekučným poriadkom,
je možné či už zo strany oprávneného, alebo povinného, využiť zákonom predpokladané procesné
prostriedkyobranylenvsúladestoutoosobitnouprávnounormou.Exekučnýporiadokosobitneupravuje
v ustanovení § 55 v odseku 1 a 2 špecifickú procesnú situáciu, ktorá nastala ( je predpoklad, aby

nastala) v exekučnom konaní a to v prípade vylúčenia veci z exekúcie, ktorá nepodlieha exekúcii
a v prípade zapretia pravosti, výšky alebo poradia pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku. V
odseku 1 uvedeného zákonného ustanovenia § 55 Exekučného poriadku táto osobitná právna norma
upravuje právo výlučne tretej osoby - teda osoby odlišnej od hlavných účastníkov exekučného konania
(ktorými sú oprávnení a povinní s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) na

podanie vylučovacej žaloby, pokiaľ je predmetom exekúcie vec, ktorá podľa tvrdenia tejto tretej osoby
je vylúčená v danej exekúcie. Zákonné ustanovenie § 55 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje právo
na podanie odporovej žaloby, ktorej predmetom je zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z
pohľadávok avšak len v prípade, pokiaľ v exekučnom konaní sa vykonáva rozvrh výťažku, keď sa
vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku. Spor o vylúčenie veci z exekúcie začne
vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v § 55 ods. 1 EP, to znamená, že exekútor zahrnul do
súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. Na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je
aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Obe tieto
zákonné ustanovenia v Exekučnom poriadku podrobne a špeciálne upravujú konkrétne procesné práva

a to konkrétnych subjektov za daných špecifických okolností, ktoré v exekúcii môžu nastať. Nemožno tak
práva vyplývajúce z ustanovenia § 55 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku vykladať extenzívne tak, že by vo
všeobecnosti zahŕňalo právo, respektíve možnosť obrany, ktorú by mohol povinný využiť ako zákonom
predpokladaný a zákonom prípustný procesný prostriedok spochybnenia zákonnosti vedenia exekúcie
voči nemu alebo zapretie pravosti vymáhanej pohľadávky oprávneného v danej exekúcii. Odvolací

súd poznamenáva, že Exekučný poriadok priznáva povinnému množstvo procesných prostriedkov,
ktorými má možnosť účinne domáhať sa vyslovenia nezákonnosti alebo nebo neprípustnosti vedenia
exekúcie voči nemu, prípadne spochybnenia nároku uplatňovaného oprávneným v exekučnom konaní
voči nemu (námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie podľa § 50 Exekučného poriadku, návrhna odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57
Exekučnéhoporiadku).Jenaprocesnejiniciatívepovinného,abyvyužilniektorýzozákonomprípustných
prostriedkov obrany voči nároku oprávneného, ktorý považuje za nezákonný a neprípustný. Nie

je však možné povinnému priznávať právo na procesné prostriedky obrany, ktoré mu zo zákonnej
dikcie Exekučného poriadku nevyplývajú. Možno potom zhrnúť, s poukazom na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, že procesný prostriedok, ktorý v danom konaní žalobca zvolil s poukazom na
ustanovenie § 55 ods. 2 Exekučného poriadku, nie je prípustným zákonným prostriedkom, ktorým
by bolo umožnené všeobecnému súdu skúmať zákonnosť uplatneného nároku oprávneného voči

žalobcovi v prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp.
zn. 10Erk/519/2014. V predmetnom exekučnom konaní nenastali zákonom predpokladané okolnosti
vymienené v ustanovení § 55 v odseku 1 alebo odseku 2 Exekučného poriadku, ktoré by odôvodňovali
podanie odporovej žaloby, navyše skutkové a právne okolnosti tvrdené v žalobe jednoznačne poukazujú
na neaplikabilitu postupu a preskúmavania nároku všeobecným súdom postupom podľa ustanovenia §
55 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako sa ho dovoláva žalobca v danom konaní.

14. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení
všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa v odvolaní žalovaný dovolával vyslovenia
prípustnosti dovolania v potvrdzujúcom rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že sa domnieval, že ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd konštatuje, že uvedená požiadavka
by zodpovedala ustanoveniu § 238 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Vzhľadom

na aktuálnu právnu úpravu prípustnosti dovolania (§ 421 ods. 1 a § 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) s účinnosťou od 01.07.2016 už takáto požiadavka nemá zákonné opodstatnenie.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255

CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a
to samostatným uznesením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).