Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228137
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113228137.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: ELCOM, spoločnosť s
ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Jesenná 2695/26, 080 01 Prešov, IČO: 00 695 599, právne
zastúpený: Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným:
1./ R.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., 2./ R.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 5,

XXX XX T., 3./ JURISCONSULTI s.r.o., so sídlom Alexandra Matušku 13, 080 01 Prešov, IČO: 31 679
790, všetci právne zastúpení: JUDr. Mária Sýkorová, advokátka, so sídlom Zoborská 13,040 01 Košice,
o zaplatenie 756,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 15C/259/2013-95 zo dňa 19.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu I.inštancie.

P r i z n á v a žalovaným v 1. 2.a 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaní v 1., 2. a 3.rade majú voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Druhým výrokom určil, že žalovaní
v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 219 ods.1, § 234, § 251, § 255 ods.1,2,
§ 257, § 262 ods.1,2 a § 396 ods.1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z, ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou z 23. septembra 2013, ktorá bola doručená
súdu 30. septembra 2013, domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť mu

spoločne a nerozdielne sumu 756,14 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Okresný súd Prešov rozsudkom z 5. mája 2015, č.k. 15C/259/2013-54 rozhodol tak, že žalobný návrh
zamietol (I. výrok) a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku(II.výrok).Písomnýmpodanímz25.mája2015,ktorébolodoručenésúdu29.mája2015,podal
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa (teraz prvej inštancie)

na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. septembra 2016, č.k. 5Co/262/2015-89
potvrdil rozsudok. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Oprel ho o ust.§ 365 ods.1 písm.h/ C.s.p.
Konštatoval, že hoci prvoinštančný súd, rovnako ako odvolací, v predmetnej veci dospel k záveru, že

žalovaný nárok žalobcu je premlčaný, je potrebné zdôrazniť, že ani súd prvej inštancie, ani odvolací
súd nespochybnil, že žalovaný v 1.rade hrubo porušil svoje povinnosti, ktoré mal ako advokát, resp.ako komerčný právnik vo vzťahu k svojmu klientovi, teda žalobcovi. Vo vzťahu k žalovaným v 2.a
3.rade uviedol, že ustálil okruh na strane žalovaných z opatrnosti tak, ako je to uvedené v žalobe zo
dňa 16.09.2013 a to z dôvodu, že hoci mal uzavretú mandátnu zmluvu s JURISCONSULTI, v.o.s.,

jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť JURISCONSULTI s.r.o., ktoré sú
žalovaným v 1.a 2.rade spoločníkmi. Navyše žaloba udeľoval písomné plnomocenstvo aj žalovanému
v 1.rade ako komerčnému právnikovi, resp.neskôr advokátovi. Žalobca roky postupoval v dôvere
podľa pokynov svojho právneho zástupcu, ktorý namiesto toho, aby poskytol svojmu mandantovi
odbornú právnu pomoc, nielenže porušoval svoje povinnosti, ale vytvoril neprehliadnu sieť právnych

vzťahov uzatvorených so žalobcom, ktorých existencia sťažuje uplatnenie žalobcových nárokov na
súde v otázke pasívnej legitimácie. Za takýchto okolností teda žalobcovi neostávalo nič iné len ako
už bolo vyššie uvedené z opatrnosti žalovať aj žalovaného v 2.a 3.rade, nakoľko nebolo možné
predpokladať prostriedky obrany žalovaného v 1.rade v tomto konaní, najmä s ohľadom na vyviňovanie
sa zodpovednosti za škodu tak, že túto by žalovaný v 1.rade prenášal na žalovaného v 2.rade, resp.
žalovaného v 3.rade. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v tomto prípade existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle § 257 nepriznal žalovaným v 1. až 3.rade
náhradu trov konania. Preto je dôvod na rozhodnutie v zmysle odvolacieho petitu, teda že rozhodnutie v
napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. odvolací súd zmení a neprizná žalovaným v 1., 2.a 3.rade náhradu
trov konania.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnej zástupkyni žalovaných dňa 04.01.2017. Vyjadrenie k
odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie čo do výroku o trovách konania v dostatočnom rozsahu

zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver, keď čo do trov konania použil ust.§
255 ods.1 C.s.p. (súd prvej inštancie nesprávne v dôvodoch uviedol v bode 15 O.s.p.). Žalovaní v 1.,
2. a 3.rade majú voči žalobcovi skutočne nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 % a rovnako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v celom
rozsahu uplatneného nároku neúspešný, keď súd prvej inštancie jeho žalobu vo vzťahu k žalovaným

v 1.až 3.rade zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo skutočne potvrdené aj odvolacím súdom. Preto
žalovaným v 1.až 3.rade vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania
a to v rozsahu 100 %. Žalobca poukazuje na ust.§ 257 C.s.p. kedy výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného

absolútneho práva. Aplikácia tohto moderačného práva však je možná len za splnenia zákonných
podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa zohľadňujú osobné, majetkové,
zárobkovéajinépomery obochstránvkonaníaprípadneinéokolnosti.Vsporovomkonanísapovinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia §
257 C.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady, ale súd

dôjde k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Žalobca poukazuje na to, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania, ale ani súd prvej
inštancie, ani žalovaní nespochybnili, že žalovaný v 1.rade hrubo porušil svoje povinnosti, ktoré mal
ako advokát, resp. ako komerčný právnik vo vzťahu k svojmu klientovi, teda žalobcovi. Odvolací súdk tomu poznamenáva, že otázkou hrubého porušenia povinnosti žalovaným v 1.rade sa v dôvodoch
svojho rozhodnutia nezaoberal. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca tvrdil, že škodu mu
mal spôsobiť žalovaný v 3.rade, čo je však z pohľadu súdu vylúčené, nakoľko jeho právny predchodca

počnúc dňom 01.01.1994 stratil zákonnú možnosť poskytovať právne služby, vrátane zastupovania pred
súdom. Pokiaľ by súd zisťoval zodpovednosť za škodu žalovaných v 1.a 2.rade (žalobca poukazuje
na hrubé porušenie povinnosti žalovaného v 1.rade ako advokáta, avšak nárok si u neho neuplatňuje
ako u škodcu, ale ako u ručiteľa), prekročil by tak hranice skutku opísaného žalobcom. Žalovaní v 1.
a 2.rade neboli v žalobe žalovaní ako osoby, ktoré svojim konaním porušili objektívne právo, čo viedlo

ku vzniku škody u žalobcu. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že nie je daná pasívna vecná legitimácia
žiadneho zo žalovaných účastníkov konania. Čo do otázky nesprávne zisteného skutkového stavu
súdom prvej inštancie ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných odvolací súd v bode 20
rozsudku uviedol, že z dôvodu premlčania nároku nebolo potrebné sa touto otázkou osobitne zaoberať.
Žalobcom tvrdené okolnosti dôvodov, u ktorých by prichádzala do úvahy aplikácia ust.§ 257 C.s.p. teda
nemožno konštatovať.

11. Z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 7Cdo/129/2011) vyplýva
povinnosťsúdupriznaťstranesporuplnúnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniavočistrane,ktorávo
veci nemala úspech. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod
úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaných je

stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených
trov v plnom rozsahu úspešnej strane sporu platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť
v súlade s ust.§ 257 C.s.p.

12. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebolo na mieste použiť ust.§ 257 C.s.p. z dôvodov

uvedených vyššie, teda odvolacie dôvody žalobcu neobstoja. Preto uznesenie ako vecne správne podľa
ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil.

13. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. a úspešným žalovaným v 1., 2.a 3.rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.