Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417200311
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5417200311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: T. X., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky: T. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
X., Q. Y. XXXX/XX a otca: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. - T. Q., T. XXX/XX, právne zastúpený:
JUDr. Lena Mišalová, advokátka, so sídlom v D. X., N. XX, maloletá bytom u matky, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, za účasti Okresnej prokuratúry v
Dolnom Kubíne, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. 2P/5/2017-49 zo dňa 11. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k.

2P/5/2017-55 zo dňa 26. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného
na maloletú T. X. zo sumy 60,00 Eur mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Vychádzal zo zistenia, že o vyživovacej
povinnosti otca bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín dňa 21.06.2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016. Od posledného rozhodovania sa matka maloletej
zamestnala a jej príjem dosahuje výšku okolo 500,00 Eur mesačne. Maloletá dosiahla vek troch rokov,
preto matka už nie je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Naďalej
poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že otec
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,70 Eur mesačne, čím sa jeho príjem oproti príjmu v
čase predchádzajúceho rozhodovania o vyživovacej povinnosti nezmenil. Otec nedeklaroval, že by mal
zdravotné obmedzenia, ktoré by mu nedovoľovali pracovať, naopak uviedol, že je zdravý a pracovať

môže, len práce je málo. Keďže súdne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti možno zmeniť iba v prípade,
ak došlo k zmene pomerov, z ktorých sa vychádzalo pri skoršom rozhodovaní, súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania nedošlo k takej zmene
pomerov na strane otca maloletej, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške jeho vyživovacej
povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho
zmeny, tak, že ním podanému návrhu na zníženie výživného bude v celom rozsahu vyhovené. Uviedol,
že k priznaným dávkam v hmotnej núdzi vo výške cca 124,70 Eur si vedel privyrobiť brigádnickými
prácami, ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní o jeho povinnosti platiť výživné na maloletú T. v sume60,00 Eur mesačne zohľadnil. Už dlhšie však nemá takéto možnosti a jediným zdrojom príjmu do apríla
2017 bola len dávka v hmotnej núdzi vo výške 124,70 Eur a od prelomu apríla a mája 2017 je jeho
jediným zdrojom len dávka v hmotnej núdzi na úrovni 61,60 Eur, nakoľko dohoda s Úradom práce v

Liptovskom Mikuláši, ktorá odôvodňovala zvýšenú dávku trvala len do 18.04.2017. Uviedol, že doteraz
určené výživné nie je schopný hradiť, okrem toho z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nemôže
realizovať aj osobný kontakt a stretnutia s maloletou.

3. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie považuje za správny a zákonný, vydaný na podklade dostatočne preukázaného skutkového
stavu a v záujme maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že matka napriek starostlivosti o maloletú si dokázala
nájsť stálu prácu a zabezpečiť si dostatočný pravidelný príjem pre sebe aj pre dieťa. Rovnako aj ona
má výdavky súvisiace nielen s ňou a chodom domácnosti, ale aj s výchovou maloletej dcéry. Ak to
teda dokázala matka, je nepochopiteľné, že otec, ktorý sa s maloletou ani nestretáva a nemá na ňu
žiadne ďalšie výdavky si nedokáže zabezpečiť dostatočný príjem na platenie výživného v primerane

určenej sume. Okresná prokuratúra navrhla odvolanie otca zamietnuť. Len pre upresnenie odvolací
súd poznamenáva, že v odvolacom konaní podľa CSP a CMP je výsledkom rozhodnutie, ktorým sa
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prípade, že odvolanie je odvolacím súdom vyhodnotené ako
nedôvodné, neopodstatnené, potvrdzuje, nedochádza tam k zamietnutiu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na obsah podaného vyjadrenia je nepochybné, že okresná prokuratúra, aj keď uviedla, že

žiada odvolanie zamietnuť, považovala za vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom
prípade dochádza rozhodnutím odvolacieho súdu k jeho potvrdeniu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66
CMP a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Ten v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia výživného z dôvodu, že od posledného rozhodnutia
o výživnom zo dňa 21.06.2016 došlo na jeho strane k zmene pomerov.

9. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „ZoR“) dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že

hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Musí však ísť
o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.

10. Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti a pri ustálení stavu veci postupoval dostatočne

dôsledne. Otec v podanom odvolaní namietal porovnanie jeho aktuálnych finančných pomerov s
pomermi, ktoré existovali v čase predchádzajúceho rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti. Krajský
súd rovnako ako okresný súd však dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia takých okolností,
ktoré by odôvodňovali zmenu (zníženie) vyživovacej povinnosti otca.

11. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať z ustanovenia § 62 ods. 2 ako aj §
75 ods. 1 ZoR (citovaných v napadnutom rozsudku). Podľa týchto ustanovení pri určení výživného, súd
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti a možnosti povinného
(rodiča). Schopnosti a možnosti povinného je nutné chápať tak, že nerozhodujú skutočné zárobkové amajetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti; pretože povinnosťou rodičov
je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného a
duševného vývoja. Súd tak prihliada k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča tiež vtedy, ak sa

tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, alebo nejakého majetkového prospechu.

12. V prejednávanej veci otec uviedol, že výživné platil napriek tomu, že poberal sociálnu dávku len z
tohodôvodu,žebolschopnýzískaťsifinančnéprostriedkydrobnýmibrigádnickýmiprácamiazabezpečiť
si tak nejaký príjem nad rámec týchto dávok. Tvrdil, že po predchádzajúcom rozhodnutí súdu už

takúto možnosť nemá a určené výživné je tak neprimerane vysoké, vzhľadom na jeho aktuálny príjem.
Netvrdil a na základe vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že nemožnosť
naďalej dosahovať príjem svojou brigádnickou činnosťou bola spôsobená takými okolnosťami, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať, že otec napriek svojmu úsiliu skutočne nemal reálne
možnosť pokračovať v týchto činnostiach. Všeobecné tvrdenia otca, že po rozhodnutí o jeho vyživovacej
povinnosti došlo k nemožnosti zabezpečiť si finančné prostriedky brigádnickou činnosťou tak, ako to

robil doteraz, vyhodnotil odvolací súd ako účelové, ktorými sa otec snaží vyhnúť plneniu vyživovacej
povinnosti voči maloletej. Správne potom postupoval okresný súd, keď konštatoval, že na strane otca
nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsahu jeho vyživovacej
povinnosti voči maloletej oproti predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Krajský súd rozsudok súdu
prvej inštancie preto ako vecne správy potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.