Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/252/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206677
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812206677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
proti žalovanej R. X., nar. XX.X.XXXX, R., C. X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 (v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie), zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária, Stropkov, Nám.
SNP č. 7, o zaplatenie 439,91 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/115/2012-266
z 11.1.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO:
42 176 778 sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, náhradu trov konania žalobcovi

a žalovanej nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi (v čase jeho
rozhodovania) trovy konania vo výške 188,51 eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
na účet právneho zást. vedľajšieho účastníka.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
Zmluvu o úvere 24.10.2007, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 37.494,- Sk
(1.244,58 eur), s dohodnutou výškou splátok 1.512,- Sk (50,19 eur). Úver mal byť splatený v 36

mesačných splátkach. Pripojená platobná história k uvedenej zmluve za obdobie od 24.10.2007
do 24.09.2009 nasvedčovala tomu, že žalovaná čerpala úver, pričom nevykonala počas uvedeného
obdobia riadne a včas dohodnuté platby. Za dané obdobie zaplatila 5.497,- Sk (182,47 eur). Ďalšie
úhrady boli vykonané až po 31.03.2010 (po podpísaní Dohody) v sume 1.089,- eur. Urobil záver, že v
danom prípade, ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanej peňažné prostriedky. Konštatoval, že Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obch.
zák. ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa

riadi prísl. ust. Obč. zák., ako aj Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z § 39, §
52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., § 7 ods. 1 a 3 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia Dohody (ich znenie citoval), uviedol, že žalobca predložil pre
účely konania podpísanú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 25.3.2010(ďalej len „Dohoda“). Mal za nepochybné, že Dohoda má charakter formulárovej dohody a teda nemusí
zodpovedať skutočnému prejavu vôle žalovanej, že do predtlačeného formulára sa doplňovali len údaje
žalovanej, pričom žalobca počas konania nepreukázal, že žalovanej ako bežnej spotrebiteľke, boli

akýmkoľvek spôsobom vysvetlené v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti následky uznania
záväzku, už aj s poukazom na to, že uznanie môže mať za následok predlženie dĺžky premlčacej
doby. Pokiaľ za takýchto okolností žalovaná podpísala Dohodu, podľa názoru súdu, došlo k narušeniu
ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa, pretože pokiaľ by bol žalobca žalovanej vysvetlil
následky uznania záväzku, v tomto prípade, predĺženie premlčacej lehoty, je nelogické, aby žalovaná s

takýmto poznatkom dohodu podpísala, zvlášť s prihliadnutím aj na výšku plnenia a výšku úroku z úveru.
Citujúc znenie § 54 ods. 1 Obč. zák. mu vyplynulo, že postavenie spotrebiteľa - žalovanej, nemôže byť
zhoršené ani s jej súhlasom. S ohľadom na cit. ust., považoval predlženie premlčacej lehoty v prospech
žalobcu ako podnikateľského subjektu, za absolútne neplatné, pretože tým sa postavenie spotrebiteľa -
žalovanej značne zhoršilo. Poukázal na to, že podstata práva na ochranu spotrebiteľa spočíva v tom,
že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať vyškolenému

a skúsenému profesionálovi, znalému práva a techník moderného obchodu a preto takémuto spôsobu,
ktorý zvolil žalobca, nie je možné poskytnúť ochranu. Žalobca určitým spôsobom zneužil neznalosť
žalovanej, ktorá pravdepodobne z obáv pred prípadným súdnym alebo exekučným konaním, mohla
takúto Dohodu podpísať. Konštatoval, že Dohoda tak, ako je sformulovaná, je pre bežného spotrebiteľa,
či už úmyselne alebo nevedome, mätúca hlavne v oblasti pojmu - „uznanie záväzku a uznanie dlhu“,

že v danom prípade sa má jednať o uznanie záväzku a nie o uznanie dlhu, avšak bežný spotrebiteľ
nerozumie odlišnosti týchto úkonov. Vychádzajúc z uvedeného mal za nepochybné, že uzavretie
Dohody je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, v prípade ktorej neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti a čestnosti a žalobcom bol využitý omyl na dosiahnutie predlženia premlčacej doby.
Podľa názoru súdu sa jedná o nekalé obchodné praktiky v zmysle § 7 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré

sú zakázané a takto uzavretá Dohoda je absolútnym neplatným právnym úkonom. Vychádzajúc z § 100
a § 101 Obč. zák., poukázal na to, že VÚ opakovane vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
žalobcu a z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu mu vyplynulo, že bude jeho povinnosťou sa
s touto námietkou vysporiadať, po doplnení dokazovania. Vzhľadom k tomu, že konštatoval neplatnosť
Dohody, ktorou sa mala predlžiť premlčacia doba, bolo potrebné vychádzať z obdobia, kedy bol úver

ako celok zosplatnený. Z platobnej histórie, v položke s názvom „zrieknutie sa budúceho poplatku za
vedenie účtu“ sa podľa vyjadrenia žalobcu jednalo o zosplatnenie úveru a bolo zaznamenané v uvedenej
platobnej histórii ku dňu 30.10.2008. Uviedol, že na uplatnený nárok sa vzťahuje trojročná premlčacia
lehota, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah a premlčacia lehota je posudzovaná podľa prísl. ust. Obč.
zák. Za predpokladu, že úver bol zosplatnený 30.10.2008 a žaloba bola podaná na súd 13.7.2012, mal

za zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Zhodnotením vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodov premlčania nároku.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, úspešná
bola žalovaná, ktorá si však neuplatnila náhradu trov konania. Náhradu trov konania si uplatnil a vyčíslil
vedľajší účastník za 4 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zast. a vyjadrenie z 25.9.2012,

odvolanie proti rozsudku z 26.11.2012 a vyjadrenie z 15.1.2014, hodnota jedného úkonu v zmysle § 10
ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. 31,54 eur. Súd priznal odmenu za 4 úkony právnej služby v sume 126,16
eur. K 3 úkonom vykonaným v r. 2012 priznal režijný paušál, v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 22,89
eur (3 x 7,63 eur), k jednému úkonu za r. 2014 priznal režijný paušál 8,04 eur. Trovy právneho zast.,
vrátane režijného paušálu boli 157,09 eur. Priznal v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. DPH 20 % zo sumy 157,09

eur, vo výške 31,42 eur, spolu trovy právneho zast. 188,51 eur.

3. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

4. Vychádzajúc z § 387 a nasl. Obch. zák. uviedol, že s názorom súdu o premlčaní jeho nároku a s
hodnotením,žedohodaouznanízáväzkuaúhradepohľadávkyvsplátkachjeneplatná,sanestotožňuje,
nakoľko v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo zn., že tento právny vzťah, bez ohľadu
na jeho povahu, sa spravuje Obch. zák. a že v takomto prípade použitie ust. Obč. zák. neprichádza
do úvahy, ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je

obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v § 387 a nasl. Obch. zák. a že na daný právny vzťah je
potrebné aplikovať ust. Obch. zák. Uviedol, že premlčacia doba začala plynúť 30.10.2008 a uplynula
30.10.2012, že žaloba bola podaná na súd 13.7.2012, teda v premlčacej dobe. V tejto súvislosti dal do
pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7MCdo/9/2014 z 24.03.2015, 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013,a 2MCdo/3/2011 z 28.4.2011 a poukázal aj právne názory krajských súdov v obdobných právnych
veciach. Ďalej považoval vyhodnotenie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
za nesprávne. Zdôraznil, že obsahom dohody je jednak uznanie záväzku zo strany žalovanej a aj na

zmenách v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že žalovanej umožnené
splácať záväzok v splátkach, že žalovaná nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená a
že podpísaním dohody žalovaná svoj záväzok uznala. Poukázal ďalej na to, že za platnú dohodu
vyhodnotilo viacero krajských súdov a príkladmo vymenoval niektoré z nich (Krajského súdu v Trnave,
Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Nitre), z odôvodnenia ktorých

aj sčasti citoval. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového
aj odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby 37,85 eur s DPH a režijného paušálu 10,30 eur s
DPH, spolu 48,14 eur s DPH (podanie odvolania).

5. Vedľajší účastník (v tomto procesnom postavení čase podania vyjadrenia k odvolaniu) vo vyjadrení
k odvolaniu poukázal na znenie § 52 ods. 1 Obč. zák., na dôvodovú správu k novele Občianskeho

zákonníka, a to zák. č. 102/2014 Z.z. Ďalej citoval z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
6Co/81/2012-279 zo 14.2.2013. Poukázal na to, že nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu o
aplikácii noriem Obch. zák. vo vzťahu k premlčaniu záväzku a zároveň poukázal na skutočnosť, že
judikatúra všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktorú vo svojom odvolaní poukazuje žalobca,
je spred 1.4.2015, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, zákona č. 102/2014 Z.z.,

ktorá explicitne zakotvila prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom
v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Vo vzťahu k dohode o uznaní záväzkov o úhrade pohľadávky
v splátkach poukázal na to, že žalovaná ako spotrebiteľka v priebehu konania podpisom tejto dohody
chcela dohodnúť len možnosť splácať svoj dlh v splátkach, že o ostatných inštitútoch zakomponovaných
do formulárovej dohody nevedela, že žalobca takýmto spôsobom podsúva spotrebiteľom na podpis

tieto zdanlivo výhodné „splátkové kalendáre“, pričom jeho jediným cieľom je predĺženie vymožiteľnosti
pohľadávky. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu aktuálne uznesenie Najvyššieho
súdu SR 8MCdo/1/2014 z 30.3.2015, z odôvodnenia ktorého v časti citoval. Navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za podanie vyjadrenia k
odvolaniu, celkom 48,14 eur s DPH.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p.) na prejednanie odvolania nariadil
odvolacie pojednávanie odvolací súd vždy, ak je potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, alebo
to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový

stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu,
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na dôvody ktoré v celom rozsahu poukazuje.

7. Ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní nie je daný.

8. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu v prejednávanom spore, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s jeho vyhodnotením zisteného skutkového stavu, rovnako
aj s právnym posúdením veci. Súd podradil zistený skutkový stav pod správne ust. právneho predpisu .
Súd urobil správny právny záver, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, že zmluva o úvere

je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa
jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi prísl. ust. Občianskeho zákonníka a zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, že v prejednávanom spore bolo potrebné aplikovať, pokiaľ ide o
vznesenú námietku premlčania, ust. Obč. zák. a to § 100 a § 101, že na uplatnený nárok sa vzťahuje
trojročná premlčacia lehota, že vzhľadom na zosplatnenie úveru 30.10.2008 a podanie žaloby na súd

13.7.2012, žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

9. Bolo potrebné sa stotožniť aj so záverom súdu o neplatnosti právneho úkonu - dohody o uznaní
záväzkov o úhrade pohľadávky v splátkach, že dohoda bola podrobená súdnej kontrole. V danom

prípade sa nepochybne jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, predmetná dohoda mala charakter
formulárovej podoby, kedy do predtlačeného formulára sa dopĺňali len údaje žalovanej a žalobca pred
súdom nepreukázal, že žalovanej ako bežnej spotrebiteľke boli akýmkoľvek spôsobom vysvetlené v
súlade s požiadavkou o odbornej starostlivosti následky uznania záväzku a pokiaľ za takýchto okolnostížalovaná podpísala dohodu, došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa,
keďže žalobca žalovanej nevysvetlil následky uznania záväzku, v tomto prípade možnosti predlženia
premlčacej lehoty.

10. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

12. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5,
IČO: 42 176 778 bola proti žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu lebo
malo v odvolacom konaní úspech.

14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).