Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613208448.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu L. K., narodeného XX.X.XXXX,
bývajúceho v J., Š. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v
Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. júna 2015, č.k. 7C 158/2013-161, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 29.
júna 2015, č.k. 7C 158/2013-161 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C 3284/2012. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 2C 3284/2012 zo dňa
19.1.2012,atodoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
trovy konania na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, sumu

731,08 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.1.2012, sp.zn. 2C 3284/2012 bola L. K. uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku zaplatiť Rapid life životnej poisťovni, a.s. sumu 63,12 € a trovy rozhodcovského konania v
sume 276 € alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.
Uvedený rozhodcovský rozsudok bol L. K. doručený dňa 15.4.2013. Žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku bola doručená Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 7. mája 2013, teda včas, t.j. v 30-
dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zák. č.
244/2002 Z.z.). Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/
zákona č. 244/2002 Z.z., že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy a podľa
písmena c/ (§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), že jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 28.2.2008 poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“). V XV. časti
VPP - Rozhodcovské konanie, sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom; rozhodcovské konaniesa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. Súčasťou VPP sú aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde pod bodom 2 je úprava, že „Poistník“ (poistený) a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade

vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP.
Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Za týmto textom nasleduje podpis
žalobcu a žalovanej a dátum 28.2.2008.

4. Súd konštatoval, že táto rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi konania individuálne
dojednaná. Poistná zmluva, ako aj rozhodcovská doložka sú tzv. formulárové zmluvy a žalobca ako
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť (obsah predloženej rozhodcovskej doložky). Mohol len poistnú
zmluvu, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
podmienkam. Uvedenú rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú, a teda neplatnú podľa §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, lebo nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa

v prípade sporu podriadiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je súčasťou
dlhého, neprehľadného textu, písaného malými písmenami a žalobca nemal možnosť sa so všetkými
týmito podmienkami podrobne oboznámiť a pochopiť ich. Uvedená rozhodcovská doložka znemožnila
žalobcovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a nútila ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Za tejto situácie je rozhodcovská doložka
neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a zároveň je aj v rozpore
s dobrými mravmi, a teda je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Súd dospel
k záveru, že v danom prípade bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40

ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovský súd nemal právomoc vydať rozhodcovský
rozsudok a naviac bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40
ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z.

5. Na žiadosť žalobcu súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu zo

dňa 19.1.2012, sp.zn. 2C 3284/2012 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po citácii § 40
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., účinného do 31.12.2014 súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok
nadobudol vykonateľnosť, lebo žalobca nepodal proti nemu opravný prostriedok, ale žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

6. Pokiaľ žalovaný navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu, že po novele Exekučného poriadku (zákona
č. 235/2014 Z.z.) v § 243 písm. d/ Exekučného poriadku po 1.1.2015 už nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie, kde je podkladom exekučného konania rozhodcovské rozhodnutie vydané
v rozhodcovskom konaní a žalovaný neinicioval exekučné konanie do troch mesiacov od platnosti
a účinnosti uvedenej novely Exekučného poriadku, súd poznamenal, že sa s touto argumentáciou

žalovaného nestotožňuje. Poukázal na to, že podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore splňujúcom podmienky podľa
osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konanie na súde, ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončilo,
prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

7. Súd prvej inštancie po citácii § 372w O.s.p. rozhodol o žalobe žalobcu tak, že zrušil predmetný
rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených vyššie a z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky.

8. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, § 4 ods.

1, § 8 ods. 1, 2, § 12 ods. 6, § 17, § 33 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. g/, písm. j/, § 40
ods. 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj §§ 52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 a 3 OZ, § 53
ods. 4 písm. r/ OZ, § 53 ods. 5 OZ.

9. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Označila odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ O.s.p.11.Uviedla,žesúddospelknesprávnemuprávnemuzáverukeďuzavrel,žerozhodcovskúdoložkunieje
možné považovať za individuálne dojednanú. Nesprávny právny záver vyplýva podľa odvolateľky z toho,

že súd nesprávne zistil skutkový stav, lebo nedostatočne vykonal žalovanou predkladané dôkazy. Súd si
neuvedomil podstatnú skutkovú okolnosť, že poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými
zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Touto fázou je kontaktovanie občana
sprostredkovateľom poistenia za účelom informovania o poistení a okolností s tým súvisiacich. V
tomto smere poukázala na záznam o požiadavkách a o potrebách klienta, ktorý by mal verne odrážať

stručný priebeh predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa poistenia s klientom. Odvolateľka vyčíta
súdu nesprávny právny záver keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou. Podľa
odvolateľky nestačí tvrdenie súdu, že uvedená rozhodcovská doložka (tak) núti spotrebiteľa v prípade
sporu podriadiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím
sa odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, a tým aj takto určená rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Opätovne upriamila pozornosť súdu na bod 2 Osobitných zmluvných dojednaní, v ktorom
sa obaja účastníci zmluvy podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. V ďalšej časti odvolania odvolateľka
podrobne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 394/2012, v ktorom Ústavný súd SR
uviedol, že spotrebitelia v právnom prostredí Slovenskej republiky majú prostriedok právnej ochrany

po jednostupňovom konaní, a to konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde.
Poukázala aj na to, že súd je povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, a
to podľa 19. odstavca smernice 93/13/EHS. Vyčítala súdu, že zaťažil konanie procesnými vadami, čo
vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Súd vychádzal len z tvrdení žalobcu, že mu rozhodcovská doložka
nebola vysvetlená. Poukázala na to, že súd si nesplnil svoju procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2

O.s.p., lebo neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Vyčítala súdu aj nesprávnu aplikáciu § 372w O.s.p.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žiadal

priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že judikatúra všeobecných súdov určila neplatnosť
rozhodcovskej doložky žalovanej uvedenej v článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 3/2013, 6 ECdo
7/2013. Označil aj niekoľko desiatok rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky, ktoré túto
otázku právoplatne vyriešili. Po citácii § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. r/ OZ uviedol, že značná

nerovnováha bola rozhodcovskou doložkou spôsobená tým, že rozhodcovská doložka znemožňuje
poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu cestou všeobecného súdu a núti
ho v prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Žalobca poprel,
aby bol poučený o obsahu všeobecných poistných podmienok a o tom, že všeobecné poistné podmienky
obsahujúrozhodcovskúdoložku.Poukázalnato,žeakrozhodcovskádoložkauzavretásospotrebiteľom

má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaná splnenie danej skutočnosti nijako
nepreukázala a v tomto smere si dôkazné bremeno nesplnila. O tom, že nešlo o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku svedčí to, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné ich meniť,

resp. nebolo možné meniť obsah formulára.

13. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, z § 243 písm. d/ Exekučného poriadku poznamenal, že uvedené
ustanovenie nevyriešilo a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.
Uviedol viacero rozhodnutí, ktoré rozhodli o zrušení rozhodcovských rozsudkov aj po spomínanej novele

Exekučného poriadku.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa
21.2.2017.

15. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní žalovanej vyzval strany sporu v zmysle §
382 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len CSP), aby sa písomne vyjadrili
k možnému použitiu § 45 ods. 1 písm. e/, ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pridoterajšom rozhodovaní nebolo použité s tým, že bude skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudkuajvzmyslevyššieuvedenéhozákonnéhoustanovenia(§45ods.1písm.e/zákonač.335/2014
Z.z. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. od 1.1.2015).

16. Žalobca oznámil súdu, že súhlasí s použitím uvedených paragrafov vo výzve súdu.

17. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CP a contrario v rozsahu danom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm.
f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. marca 2017 o 12.40
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.3.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219
ods. 1, 3 CSP.

21. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 17. júla 2015, ktoré doplnila
podaním doručeným súdu dňa 29. júla 2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

23. Podľa § 470 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie žalovanej bolo doručené súdu pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

25. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP, o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

26. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ustanovenie § 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,ustanovenie§205
ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., t.j. že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná, tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxounajvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod
§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý,
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam pripisoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že tento odvolací
dôvod je možné uplatniť iba v prípade splnenia podmienok podľa § 205a O.s.p.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne
právneposúdil,akdôvodyprezrušenierozhodcovskéhorozsudkuposudzovalpodľazákonač.244/2002
Z.z., ktorý už v čase jeho rozhodovania nebol účinný, uvedená skutočnosť nemala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, súd

zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda v spore vecne správne rozhodol.

34. Súd v prejednávanej veci rozhodol dňa 29.6.2015, pričom v čase rozhodovania bol už platný a účinný
zákonč.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomarozhodcovskomkonaní,účinnýod1.1.2015.Uvedenýprávny
predpis v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia

tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní, začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá
pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. V prechodných ustanoveniachneupravil možnosť súdu v neskončenom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupovať podľa
doterajších predpisov, a teda aplikovať zákon č. 244/2002 Z.z. Zákon o rozhodcovskom konaní je
pritom nielen normou hmotného práva, ale aj normou procesného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona
č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového predpisu, t.j. zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovská
zmluva bude sa posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

35. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku,

nakoľko rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a žalobca
namietal platnosť rozhodcovskej doložky, teda žalobca namietal platnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Aj keď súd vyslovil neplatnosť rozhodcovského rozsudku aplikujúc ust. § 40
ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., ktoré v čase rozhodovania už nebolo účinné, uvedená skutočnosť
nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská
zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda vo veci

vecne správne rozhodol a iba dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nesprávne podriadil pod ust. §
40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. a nie ust. §45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z..

36. Odvolací súd preto postupoval podľa ust. § 382 CSP a keďže na prejednávanú vec sa vzťahuje
ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo súdom

prvej inštancie použité (a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce), vyzval strany sporu, aby sa k možnému
použitiu tohto ustanovenia vyjadrili a následne toto ustanovenie aplikoval na správne zistený skutkový
stav.

37. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 45 ods. 3 cit. zák. súd v konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/ až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť

rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možno oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

38. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, kedy žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku a že táto nebola individuálne dojednaná.

39. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny záver napriek aplikácii nesprávneho právneho predpisu, a preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).Aniodvolacie

námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

41. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom
prvejinštancie(otom,žerozhodcovskázmluvabolaindividuálnedojednanáajednásaotzv.nevýhradnú

rozhodcovskú zmluvu), s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto
odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z.).

43. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca
sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Vprejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú,
vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne
ovplyvniť znenie ani obsah VPP, ktoré boli jej súčasťou a obsahovali rozhodcovskú doložku.

44. 54. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať
tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej
obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu zmluvy, resp.

VPP, ktoré boli jej súčasťou, bol totiž písaný malými písmenami, obsahoval množstvo právnickej
terminológie, bez vysvetlenia ktorej žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemal možnosť v tak krátkom
čase pochopiť skutočné právne dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním
pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenú
skutočnosť, že pred uzavretím rozhodcovskej doložky sprostredkovateľ poistenia, uzavierajúci zmluvy v
mene žalovanej, upozornil žalobcu na rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovské konanie, oboznámil

ho s týmto inštitútom a s rozdielmi oproti konaniu na súde, s následkami jej uzavretia ako aj, že
ho informoval o tom, že doložku nemusí akceptovať. Splnenie povinností spojených s rokovaním
o rozhodcovskej doložke teda žalovaná nepreukázala, pričom dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažovalo práve žalovanú v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

45. Zároveň táto zmluva spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), pretože rozhodcovská zmluva zakotvila de facto
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať v prípade, ak konanie bolo začaté na návrh
dodávateľa, čo je takmer pravidlom, čo zakladá dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.

46. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014, teda v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú pritom v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné.

47. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky OZ príkladmo zahŕňa aj
dojednanie rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom
v rozhodcovskom konaní.

48. 58. V prejednávanej veci rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok,
ktoré sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy medzi stranami sporu. V zmysle rozhodcovskej doložky
všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovskýmsúdom,atedazakotvilavýlučnúprávomocrozhodcovskéhosúduriešiťvšetkyvzájomné
spory a sporné nároky z poistenia v rozhodcovskom konaní. V zmysle tejto rozhodcovskej doložky

žalobca nemal možnosť uplatniť práva z tejto poistnej zmluvy pred všeobecným súdom, teda nemal na
výber, či svoj nárok uplatní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.

49.Toutoúpravoujefaktickyodopretámožnosťspotrebiteľabrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom,
čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Na

základe tejto rozhodcovskej doložky sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom a spotrebiteľ
sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie sporu pred súdom. Je preto dôležité, aby nad všetky
pochybnostibolopreukázané,žespotrebiteľskutočnemalvôľuuzavrieťrozhodcovskúzmluvu,žetakéto
osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú
podmienku osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovská doložka obsiahnutá vo

všeobecných poistných podmienkach) a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom
spore koncipovaná a žalobcom podpísaná (podpísaním poistnej zmluvy súhlasil s rozhodcovskou
doložkou, teda rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy), nesvedčí o individuálnom
dojednaní a to bez ohľadu na to, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok aj ďalšie Osobitné zmluvné dojednania, odkazujúce na tú

istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach (viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012).50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny je záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská
zmluva, ktorá nebola individuálne vyjednaná a ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského
súdu vec prejednať, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v

neprospech žalobcu, čo zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a ako neprijateľná
zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z.,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo v zmysle ust. § 45 ods.
1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku
bude súd ďalej pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, keďže na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a ním vydaný rozsudok je
nulitným právnym aktom.

52. Ostatné odvolacie dôvody rovnako naplnené nie sú.

53. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej, podstatou ktorej je tvrdenie o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky s poukazom na Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k uzavretej
poistnej zmluve. Záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vychádza z

riadne zisteného skutkového stavu a je zhodný s jednotnou súdnou praxou, ktorá posúdenie otázky
individuálneho dojednania rozhodcovských zmlúv už ustálila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa
21.3.2012, ktorý sa zaoberá posúdením otázky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky
práve vo veci žalovanej, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, aká bola aj súčasťou poistnej

zmluvy uzavretej so žalobcom. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal dôvod odchýliť sa od názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia.

54. Vo vyššie citovanom uznesení najvyšší súd konštatoval správny záver súdov v exekučnom konaní o
neprijateľnosti, a teda aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná

a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Konštatoval, že z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo,
že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky obsiahnuté v XV. časti týchto podmienok. Na tomto
fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie

predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania, odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

55. K totožnému záveru dospel odvolací súd aj v predmetnej veci.

56. V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a naviac táto nebola ani individuálne dojednaná.

57. Rozhodcovská doložka tak, ako bola zakomponovaná vo VPP, splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, jej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním

dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP označená ako „Osobitné zmluvné
dojednania“, možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami,
keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte, písanom drobným
písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP.

58. Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo
odkázané na časť XV. VPP, ktoré sú jednoznačne súčasťou poistných podmienok.

59. Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila
nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

60.Nemožnosastotožniťanisodvolacounámietkoužalovanej,žesúdzaložilsvojzáveroindividuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky na tej skutočnosti, že musí ísť o takú podmienku, ktorú si spotrebiteľ
sám vyjednal alebo navrhol. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že rozhodcovská doložka nebolaindividuálne dojednaná založil na tej skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený
žalovanou na predtlačenom formulári a žalobca nemal možnosť jej obsah ovplyvniť alebo meniť a sám
na ňom takto neparticipoval. Tento záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá je jednotná v tom,

že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred
naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. V
prejednávanej veci naviac rozhodcovská doložka bola súčasťou poistnej zmluvy, a preto žalobca nemal
možnosť výberu, musel buď zmluvu ako celok podpísať alebo odmietnuť. Nie je namieste argumentácia
o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky v záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy, pretože aj

keby tieto osobitné ustanovenia neboli žalobcom podpísané, k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo
už podpisom poistnej zmluvy, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Záverečnými ustanoveniami,
ktoré sú opticky oddelené od ostatného textu všeobecných poistných podmienok, žalovaná chcela iba
navodiť dojem, že došlo k osobitnému dojednaniu rozhodcovskej doložky. Ak by mala žalovaná skutočný
úmyselosobitnevyjednaťtútorozhodcovskúdoložku,neučinilabyjusúčasťousamotnejpoistnejzmluvy.
Žalovaná ani nepreukázala osobitné rokovania o dojednaní rozhodcovskej doložky so žalobcom a

nepochybne z vykonaného dokazovania je teda možné uzavrieť, že žalobca musel poistnú zmluvu
vrátane rozhodcovskej doložky ako jej súčasti ako celok prijať alebo ju odmietnuť a nemal možnosť
ovplyvniť ani meniť jej obsah, vrátane rozhodcovskej doložky.

61. K ďalšej odvolacej námietke, že súd priznal spotrebiteľovi právo obrátiť sa na všeobecný súd vždy,

aj keď je už začaté rozhodcovské konanie, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a § 3 ods. 6 zák.
č. 335/2014 Z.z. odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva.
V prejednávanej veci nepochybne bola dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a žalobcovi
anilenneboladanámožnosťvýberu,čiprípadneaksamapodážalobu,mámožnosťvybraťsivšeobecný
súd alebo súd rozhodcovský. Tvrdenie žalovanej, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

lebo rozhodcovská doložka nebráni žalobcovi podať žalobu na súd po uskutočnení rozhodcovského
konania, na tomto závere nič nemení. Možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je
postačujúca pre záver, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dojednaná v prejednávanej veci, nebráni
spotrebiteľovi domáhať sa svojho práva na súde.

62. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o porušení zásady kontradiktórnosti konania, že žalovaná
nemala možnosť vyjadriť sa k prednesom na pojednávaní, pretože o opaku svedčí zápisnica o
pojednávaní zo dňa 1.7.2013, že po prednese právneho zástupcu žalobu bol podrobne zaprotokolovaný
prednesprávnehozástupcužalovaného(JUDr.GabrielaGulbiša),očomsvedčízápisnicaopojednávaní
č.l. 62 a nasl., takisto písomné podanie žalovanej zo dňa 28.6.2013 a zápisnica o pojednávaní zo dňa

8.6.2015 na č.l. 150 a 152 spisu.

63. K odvolacej námietke týkajúcej sa aplikácie smernice 93/13/EHS, a to konkrétne jej devätnásteho
odôvodnenia vzťahujúceho sa na poistné vzťahy odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet

zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie
poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí,
že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy).
Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu

smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Je preto nenáležitá
obrana odvolateľa aj v tom smere, že „devätnáste odôvodnenie“ smernice spod vecného rozsahu
smernice vyníma zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o rozhodcovskom
konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.

64. K námietke žalovanej, že súd bez ďalšieho považoval uzavretie rozhodcovskej doložky za
neprijateľné v spotrebiteľskom vzťahu a nevykonal test primeranosti podmienky, ako je vyžadovaný
v Smernici 93/13/EHS odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva. Súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda takú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a to z toho dôvodu, že zakladá výlučnú právomoc
rozhodcovského súdu prejednávať spory medzi účastníkmi vyplývajúce z poistnej zmluvy.65. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá výlučnú právomoc
rozhodcovského súdu prejednávať spory medzi stranami, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu

alebospornýchnárokovpodrobiťsavýlučnerozhodcovskémukonaniu.Týmmuodoberámožnosťbrániť
svoje práva pred všeobecným súdom a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na smernicu
Rady ES č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe. Podľa písm. q/ bod
1 tejto prílohy takýmito nekalými podmienkami sú aj neposkytnutie spotrebiteľovi práva alebo bránenie

mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktorá by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa tohto je teda
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

66. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v tejto otázke je nedôvodná odvolacia
námietka žalovanej, že súd sa nedostatočne zaoberal otázkou, či rozhodcovská doložka skutočne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné.

68. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania strán (do 30.6.2016), preto odvolací súd rozsudok
ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

70. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanej, ktorá v odvolaní úspech nemala. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).