Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116216883
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116216883.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci žalobcu: Odborový zväz VEDA
a VÝSKUM, IČO: 50 098 632, so sídlom Šancová 56, Bratislava, zastúpeného JUDr. Annou Orthovou,
advokátkou, so sídlom Koceľova 17, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská akadémia vied, IČO: 00
037 869, so sídlom Štefánikova 49, Bratislava, v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 31Cpr 6/2016-81, zo dňa 19.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 21Cpr 6/2016-81 zo
dňa 19.9.2016 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 21Cpr 6/2016-81 zo dňa 19.9.2016 nariadil neodkladné
opatrenie v tomto znení:

„. B. O. J. Ž. O. na C. J. A. O. Q. X O. V. Z.. Ž.Q. B. O. J. Ž. O. na C. J. C. pre M. Z.-E. A., N. C., K. C.,
C. pre P. O., Š.C. C. Q. C. pre E. A. Q. X O. V. Z..
Ž. B. O. F. Ž.Q. Z. na C. J. A. O.. Ž. B. O. F. Ž. Z. na C. J. C. pre M. Z.-E. A.R., N. C., K. C., C. pre P.
O., Š. C. Q. C. pre E. A.. Ž. B. O. J. Ž. J. J. C. J. A. O.R. Z. L. V. X V. U. V. B. C.. Ž. B. O. J. Ž. J. J.
C. J. C. pre M. Z.-E. A.R. N. C., K. C., C. pre P. O., Š. C. Q. C. pre E. A. Z. L. X V. U. V. T. C.. Ž. A.
F., Q. V. XX V. U. V. V. E. F. O. Z. Ž. Ž., C. O. K. F. O. Ž. F. Z. Ž. na C. J. O. Q. A. Ž. Q. T. U.; Q.

Q. F. O. Ž. J. Š. Ž. Q. P. O. O.R. Ž.. Ž. B. O. Ž. G. trovy C. Z. Z. XX N. E. J. A. O. za G.Z. na G. U. C.
P. O. J. Ž. Z. L. V. E. V. U. O. E. F..“.

2. Žalobca podaným návrhom na Okresný súd Bratislava I, ktorý bol postúpený Okresnému súdu
Bratislava III dňa 19.8.2016, žiadal aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je odborárskym združením pôsobiacim

u žalovaného, ktorý združuje niektorých jeho zamestnancov. V zmysle zákona č. 133/2002 Z.z. o
Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov je žalovaný samosprávnou vedeckou inštitúciou
Slovenskej republiky, ktorej činnosť je zameraná na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky a
je rozpočtovou organizáciou. Žalobca oznámil žalovanému a požiadal ho, aby mu bolo umožnené
zúčastňovať sa rokovaní predsedníctva žalovaného a snemu žalovaného a ich orgánov. Žalovaný na
túto žiadosť žalobcu odpovedal listom zo dňa 4. marca 2016, v ktorom okrem iného uviedol, že „. O. B.

A. na J. O. A. B. P. Z. Š. A. Q. G. Z. P. O. O. A.. Z. O. J. E.R. V. A. F., Ž. na J. O. Q. A. U. T. O. O. U. J. O.
A. Q. Z.. V. U. Ď. A., C. K. K. O. O.Z. na J. E. A. U. K. A. Z. V. C. O. T. O. Q. T. A. O. U. Q..“. Žalobca sa
nestotožnil s vyjadrením žalovaného, nakoľko žiadny odborový zväz s názvom „.Ý. J. O. A. Q. Z. nie je
v registri odborových združení registrovaný, a teda neexistuje. V predmetnom registri je zapísaný len
„. O. A. Q. Z.. Žalobca tvrdil, že akýkoľvek odborový zväz pracovníkov žalovaného je v zmysle Štatútu
žalovaného oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí predsedníctva žalovaného. Na list žalobcu zo dňa 22.

februára 2016 reagovala formou e-mailu dňa 4. marca 2016 aj predsedníčka Snemu SAV, ktorá žiadala,
aby žalobca predložil Snemu SAV informácie o počte základných organizácií žalobcu na pracoviskáchžalovaného; informácie o celkovom počte členov žalobcu na pracoviskách žalovaného; plné znenie
Stanov žalobcu. Žalobca si svoju zákonnú povinnosť - písomne informovať zamestnávateľa o začatí
svojho pôsobenia splnil, aj druhú zákonnú povinnosť, a to predložiť zamestnávateľovi (žalovanému)

zoznam členov odborového orgánu, a to k rukám štatutárneho orgánu žalovaného. Žalobca poukázal
na to, že žiadny právny predpis odborovému zväzu neukladá povinnosť oznámiť zamestnávateľovi,
u ktorého pôsobí ako odborové združenie, zoznam svojich členov a zasielať im plné znenie Stanov
občianskeho združenia, ako to vo svojom e-maile požadovala predsedníčka Snemu SAV. Nakoľko však
u žalovaného pôsobí druhý odborový zväz s názvom OZ pracovníkov Slovenskej akadémie vied a na

zasadnutia Snemu SAV a jeho orgánov je prizývaný len tento druhý odborový zväz, požiadal žalobca
predsedníčku Snemu SAV, aby na jednotlivé zasadnutia bol prizývaný aj žalobca, aby nedochádzalo
k diskriminácii žalobcu, a teda tých zamestnancov žalovaného, ktorých záujmy žalobca zastupuje.
Predsedníčka Snemu SAV na tento list reagovala tak, že odmietla prístup na rokovania Snemu SAV
aj OZ P SAV (napriek tomu, že na všetky zasadnutia Snemu SAV boli jeho zástupcovia volaní) a aj
žalobca. List s obdobným obsahom bol žalobcom zaslaný aj Predsedovi žalovaného, na ktorý reagoval

Predseda žalovaného listom zo dňa 17. júna 2016 tak, že bude iniciovať zmenu interných predpisov
žalovaného, a to Štatútu SAV a Rokovacieho poriadku Predsedníctva SAV. V čl. XVIII Štatútu
žalovaného v platnom znení sú zadefinované poradné orgány akadémie, ktorými sú napr. tieto
pomocné orgány predsedníctva žalovaného: 1./ Komisia pre komunikáciu a médiá (článok XVIII ods.
4, písm. c/ Štatútu); 2./ Komisia pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu (článok XVIII ods. 4,

písm. f/ Štatútu); 3./ Etická komisia (článok XVIII ods. 4, písm. n/ Štatútu); 4./ Bytová komisia (článok
XVIII ods. 4, písm. s/ Štatútu); 5./ Komisia pre rovnosť príležitostí (článok XVIII ods. 4, písm. t/ Štatútu);
6./ Škodová komisia (článok XVIII ods. 4, písm. v/ Štatútu); 7./ Komisia pre transformáciu SAV (článok
XVIII ods. 4, písm. z/ Štatútu). V štatútoch jednotlivých komisií uvedených v bodoch 1./ až 7./ je priamo
zakotvené, že zástupca odborového zväzu zamestnancov žalovaného je zúčastnený na ich činnosti buď

ako jeden z členov tej - ktorej komisie: 2./ Komisia pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu
(článok3ods.2/štatútutejtokomisie);3./Etickákomisia(článokI.ods.3štatútutejtokomisie);4./Bytová
komisia (článok IV. štatútu tejto komisie); 5./ Komisia pre rovnosť príležitostí (článok 1 ods. 2 štatútu tejto
komisie); 6./ Škodová komisia (článok 2 ods. 2 štatútu tejto komisie); 7./ Komisie pre transformáciu SAV
(článok IV ods. 8, písm. d/ štatútu tejto komisie), resp. navrhuje členov Komisie pre komunikáciu a médiá

(článok 1 ods. 2 štatútu tejto komisie „., O., O. Q. E. C. M. Q. U.Z. O. A. po A. O. A. na G. U. Z.
A., Z. A. A. Q. Z. U. J. J. A..“. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca informoval žalovaného
o svojom vzniku a požiadal ho, aby bol pozývaný na zasadnutia tak Predsedníctva ako aj Snemu SAV a
ich orgánov (listom zo dňa 22. februára 2016). Od toho času zasadalo: Predsedníctvo žalovaného (4 x);
Snemžalovaného(2x-22.marca a18.apríla2016);výborSnemužalovaného(7x-3.marca,16.

marca, 12. apríla, 17. mája, 20. júna, 7. a 21. júla 2016). Ani na jedno z týchto zasadnutí nebol žalobca
pozvaný. Žalobca ho o pozývania na tieto zasadnutia žiadal z toho dôvodu, že na jednotlivé zasadnutia
je vždy volaný zástupca druhej odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného (OZ P SAV). Žalobca
upozorňoval žalovaného na existenciu právnych predpisov, ktoré zakazujú diskrimináciu, napriek tomu
žalovaný svoj postoj k pozývaniu žalobcu na tieto zasadnutia nezmenil.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že samosprávne orgány žalovaného (Predsedníctvo aj
Snem) zasadajú neverejne, neverejné sú aj zasadnutia všetkých komisií. Zápisnice zo zasadnutia
Predsedníctva SAV neobsahujú okrem zoznamu účastníkov a zoznamu uznesení žiadne ďalšie
informácie pre tretie osoby (napr. informácie o vyjadreniach účastníkov zasadnutia, ktoré predniesli pred

tým, ako sa o rozhodnutí hlasovalo). Zápisnice Snemu zďaleka neobsahujú informácie, ktoré by
prípadní záujemcovia z radov zamestnancov mohli získať tým, že by sa na zasadnutí zúčastnili ako
pozorovatelia. Žalobca má za to, že ak sa zasadnutí Predsedníctva žalovaného a Snemu žalovaného
zúčastňujú zástupcovia druhej odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného, žalovaný je povinný v
zmysle článku XVI ods. 5 Štatútu v spojení s čl. II ods. 2 Rokovacieho poriadku Predsedníctva

žalovaného(ďalejlen„Rokovacíporiadok“)pozývaťnazasadnutiePredsedníctvažalovanéhoajžalobcu
a umožniť mu predkladanie materiálov na rokovanie Predsedníctva žalovaného v zmysle čl. III ods.
2 Rokovacieho poriadku. Inak sa podľa názoru žalobcu dopúšťa diskriminácie v zmysle § 2a zákona č.
365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzaní vniektorýchoblastiachaoochranepreddiskrimináciouao
zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Z uvedených dôvodov a predložených

dôkazov žalobca mal za to, že konaním, resp. nekonaním žalovaného dochádza k diskriminácii
žalobcu ako druhej odborovej organizácie združujúcej zamestnancov žalovaného. Žalobca mal za to,
že aj bez vypočutia strán sporu žalobca svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil
právo, ktoré je nutné efektívne ochrániť neodkladným opatrením z dôvodu prebiehajúcej transformáciežalovaného na verejnú výskumnú inštitúciu v zmysle legislatívneho plánu Vlády Slovenskej republiky,
čo bude mať dopad aj na zamestnancov žalovaného a ich sociálne pomery.

4. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebná dočasná úprava pomerov medzi
procesnými stranami, žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: výpis z registra odborových
organizáciíazamestnávateľskýchorganizáciížalobcu,kópielistovadresovanýchžalobcomžalovanému
a jeho reakcií na ne (22. februára, 30. marca, 28. apríla, 19. mája a 17. júna 2016), kópie
korešpondencie medzi žalobcom a predsedníčkou Snemu SAV (4. marca, 8. marca, 17. marca, 24.

marca a 13. apríla 2016), výpis z registra odborových organizácií a
zamestnávateľských organizácií OZ P SAV, Štatút žalovaného, Rokovací poriadok žalovaného, štatút
Komisie pre komunikáciu a médiá, štatútom Komisie pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu,
štatút Etickej komisie, štatútom Bytovej komisie, štatút Komisie pre rovnosť príležitostí, štatút Škodovej
komisie vrátane dodatku č. 1, štatút Komisie pre transformáciu SAV, výňatok z Národného programu
reforiem SR 2016, výňatok z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016,

Predkladaciu správu k návrhu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, správ z Evaluačného seminára a porady riaditeľov a predsedov vedeckých rád organizácií
tretieho oddelenia vied SAV konaného dňa 15. marca 2016, e-mail podpredsedu OZ P SAV zo dňa 6.
mája 2016, Zápisnicu z operatívnej porady ad hoc Predsedníctva Slovenskej akadémie vied zo dňa 21.
júla 2016, Zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva Slovenskej akadémie vied dňa 6. júla

2016, e-mail člena predsedníctva žalovaného P.. M. M., R.. zo dňa 13. júla 2016. S uvedenými listinnými
dôkazmisasúdpreposúdeniepotrebydočasnejúpravypomerovmedziprocesnýmistranamioboznámil.

5. Okresný súd právne posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovení
§ 324 ods. 1, 2, 3, § 352 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336

ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku.

6. Po preskúmaní dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie dospel k názoru, že konaním žalovaného, ktorý odmieta vyhovieť žiadosti žalobcu o možnosť
zúčastniť sa zasadnutí Predsedníctva SAV a Snemu SAV, žalovaný obmedzuje právo žalobcu

efektívne hájiť práva a záujmy členov žalobcu, t.j. niektorých zamestnancov žalovaného v porovnaní s
členmi ďalšej odborovej organizácie - Odborovým zväzom pracovníkov SAV. Súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, že interné predpisy žalovaného nemôžu byť stavané a nadradzované
nad ústavný zákon, a to Listinu základných práv a slobôd. Z predložených listinných
dôkazov, mal súd preukázané, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov procesných

strán nariadením neodkladného opatrenia, preto súd v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami
rozhodol tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V súlade s ustanovením
§ 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote troch dní
od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci, ktorej predmetom
bude uloženie povinnosti žalovanému umožniť vstup žalobcovi na každé zasadnutie Predsedníctva

žalovaného a Snemu žalovaného a ich orgánov; ako aj uloženie povinnosti žalovanému zosúladiť Štatút
žalovaného a Rokovací poriadok Predsedníctva žalovaného.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému
uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 33,- eur za zaplatený súdny poplatok, za

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

8. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a nariadením
neodkladného opatrenia a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil a
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odvolaní žalovaný namietal odvolacie dôvody

podľa § 357 písm. b/, § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku a nesúhlasil s
uznesením v celom rozsahu. V odvolaní žalovaný poukázal na § 2 Zákona č. 133/2002 Z.z. o Slovenskej
akadémii vied v znení neskorších predpisov, na § 15 ods. 1 tohto zákona a tiež na § 7 ods. 1 a §
229 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že z desiatej časti Zákonníka práce upravujúcej kolektívne
pracovnoprávne vzťahy jednoznačne vyplýva, že subjektom, ktorého zaťažuje povinnosť dodržiavať a

plniť všetky práva zamestnancov, odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého
dôverníka, je výlučne zamestnávateľ. Rovnako tak zamestnanec, odborový orgán, zamestnanecká
rada alebo zamestnanecký dôverník môžu svoje práva vyplývajúce z desiatej časti Zákonníka práce
uplatňovať u zamestnávateľa. Žalobca listom zo dňa 22.2.2016 oznámil, že na pôde Slovenskejakadémie vied vznikol U. J. Z. Q. Z. A. A. Š. XX, K. a zoznam členov predložil až listom zo dňa 19.5.2016,
ktorý bol žalovanému doručený dňa 22.5.2016, v ktorom uviedol, že Predsedníctvo Odborového zväzu
Z. Q. Z. tvoria P.. I. (predseda), V.. Y. (podpredsedníčka) a L.. O.. Menovaní členovia odborového

orgánu sú zamestnancami Centra spoločenských a psychologických vied SAV, so sídlom na Š. XX,
K.. K tomu žalovaný uviedol, že Centrum spoločenských a psychologických vied SAV je samostatnou
právnickou osobou a subjektom odlišným od Slovenskej akadémie vied, ktorá vo vzťahu k nemu
vykonáva iba zriaďovateľskú pôsobnosť. Obe organizácie sú tak nositeľmi vlastných správ a povinností.
Žalovaný tvrdil, že tvrdenie žalobcu v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nevyplýva

z príslušnej právnej úpravy Slovenskej republiky. So žalobcom predložených dokumentov (Stanovy
a List žalobcu zo dňa 19.5.2016, č.j. 3/2016/PSAV) nevyplýva, že by žalobca odborovo združoval
zamestnancov Slovenskej akadémie vied. Žalobca odborovo združuje zamestnancov pôsobiacich v
Centre spoločenských a psychologických vied SAV, pričom táto organizácia má samostatnú právnu
subjektivitu a je na pracovnoprávne účely podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľom.

9. Žalovaný preto namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď vychádzal z
tvrdenia žalobcu, že Slovenská akadémie vied je zamestnávateľom voči zamestnancom u žalobcu.
Preto žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom konaní, pretože žalobca sa
domáha vo vzťahu k žalovanému doručenia pozvánok vstupu na zasadnutia Predsedníctva SAV a
doručenia zápisníc, ako aj zasadnutí komisií SAV bez právneho dôvodu. Žalovaný tvrdil, že neporušuje

Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd garantované práva zamestnancov.
Vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že porušenie čl. 27 ods. 2 druhá veta
Listiny základných práv a slobôd, keď konštatoval porušenie zo strany žalovaného. Žalovaný nijakým
spôsobom neobmedzuje počet odborových organizácií, a ani nezvýhodňuje niektoré z nich tak, ako to

tvrdí žalobca. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovaného
prizývať odborové orgány na zasadnutia Predsedníctva SAV a komisií, ako poradných orgánov SAV
a právo žalobcu nie je možné vyvodiť z čl. XVI ods. 5 Štatútu SAV, v ktorom bol explicitne uvedený
konkrétny odborový zväz pracovníkov SAV, ktorý pôsobí od roku 1990 na pôde SAV a jej členom je
Základná organizácia SAV.

10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v snahe vyhovieť žiadosti novovzniknutého odborového zväzu
uskutočnil všetky úkony smerujúce k tomu, aby sa mohol žalobca zúčastňovať požadovaných zasadnutí.
Zákonnou podmienkou účasti žalobcu na zasadnutiach predmetných orgánov SAV bola zmena Štatútu
SAV. V tej súvislosti podľa predloženého písomného dôkazu bolo ustanovenie čl. XVI ods. 5 Štatútu

Slovenskej akadémie vied dňa 22.9.2016 zmenené na zasadnutí Snemu SAV a bolo priznané právo
žalobcu a prípadne iných odborových zväzov pôsobiacich na pôde SAV, zúčastňovať sa zasadnutí
Predsedníctva SAV. Snem SAV zmenil Štatútu Slovenskej akadémie vied zo dňa 11. novembra 2015.
Úplné znenie, ako vyplýva zo zmien a doplnkov schválených Snemom slovenskej akadémie vied dňa
26.5.2009, 15.12.2010, 17.9.2013 a 29.9.2015 sa mení takto: „.Z. Č.. X. A. U. Q. A. U.. (X) G. E.M. J.:

O. Q. O. na A. J. O. U. J. O. na O. A. Q. Z. C. O. M., C. A. E. O. Q. A.L. J. Q. M. G. J. A..“.

11. Z uvedených dôvodov je podľa žalovaného daný dôvod na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia podľa § 334 Civilného sporového poriadku, pretože uznesením súdu prvej inštancie došlo k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa §365 ods. 1, písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 3.11.2016 tak, že pokiaľ
žalovaný uvádza, že žalobca sa domáha vo vzťahu k žalovanému pozvánok, vstupov a zápisníc na
zasadnutiaPredsedníctvaSAVazasadnutíkomisiíSAVbezprávnehodôvodu aargumentáciu
podporujúcu tento jeho záver zakladá na tom, že žalobca združuje zamestnancov Centra spoločenských

a psychologických vied SAV, ktoré má samostatnú právnu subjektivitu a je na pracovnoprávne účely
podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľom, poukazuje na ustanovenia §§ 1 a 2 zák. č.
133/2002 Z.z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov, podľa ktorých je Slovenská
akadémia vied ako žalovaný (ďalej aj „SAV") samosprávna vedecká inštitúcia Slovenskej republiky
a svoju výskumnú činnosť vykonáva prostredníctvom organizácií akadémie, ktoré zriaďuje, podľa §

1 Slovenská akadémia vied (ďalej len „akadémia") je samosprávna vedecká inštitúcia Slovenskej
republiky, ktorej činnosť je zameraná na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Akadémia
ako rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu ) so sídlom v Bratislave. Akadémia vykonáva
svoju výskumnú činnosť prostredníctvom organizácií akadémie (ďalej len „organizácia"), ktoré zriaďujeako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie podľa osobitného predpisu.2)" Na základe
uvedeného,SAVmávovzťahukjednotlivýmorganizáciámfunkciuzriaďovateľaapráveprostredníctvom
týchto organizácií vykonáva svoju vedeckú činnosť. Samotná SAV výskumnú činnosť teda nevykonáva,

je zastrešujúcim orgánom pre jednotlivé organizácie ňou zriadené a tie túto výskumnú činnosť realizujú
v praxi.
Žalobca sa tiež vyjadril k tvrdeniu žalovaného, že zamestnávateľom jednotlivých členov orgánov žalobcu
je Centrum spoločenských a psychologických vied SAV. Uvedené centrum je jednou z mnohých
organizácií žalovaného. Žalovaný nevie, ktorí zo zamestnancov ktorých jeho organizácií sú členmi

žalovaného. V zmysle § 230 Zákonníka práce je odborová organizácia povinná písomne informovať
zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u neho a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu
(teda členov svojich orgánov) a nie svojich členov (povinnosť odborovej organizácie preukazovať
zamestnávateľovi, že zastupuje najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa, bola zrušená). Túto
informačnú povinnosť si žalobca voči žalovanému splnil. Žalobca však nevie, prečo si žalovaný myslí,
že zastupuje len zamestnancov uvedeného Centra spoločenských a psychologických vied SAV. V

zmysle platných právnych predpisov postačuje, ak odborová organizácia zastupuje čo i len jedného
zo zamestnancov zamestnávateľa, nakoľko žiadny minimálny počet Zákonník práce a ani iný právny
predpis neurčuje, a zamestnávateľ je podľa § 230 ods. 2 Zákonníka práce povinný umožniť tejto
odborovej organizácii činnosť na pracovisku. Z mien členov orgánov žalobcu nie je možné usudzovať
nič o tom, ktorí zamestnanci žalovaného sú združení v odborovom zväze u žalobcu. Na základe zák.

č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov vzniká odborová organizácia u
zamestnávateľa združením najmenej 3 osôb, pričom najmenej jedna osoba musí byť zamestnancom
zamestnávateľa. U jedného zamestnávateľa pritom môže pôsobiť viacero odborových organizácií. V
odborovej organizácii pôsobiacej u konkrétneho zamestnávateľa môže byť združený aj člen, ktorý
je zamestnancom iného zamestnávateľa. Preto na základe identity členov orgánov žalobcu, resp. z

identity členov orgánov žalobcu ako odborového zväzu, nie je možné relevantne usudzovať, akých
zamestnancov odborový zväz združuje. Okrem toho žalovaný nie je zamestnávateľom ani členom
orgánov druhého u neho pôsobiaceho odborového zväzu „. O. A. Q. Z. a napriek tomu zástupcovia
tohto druhého odborového združenia sú na zasadnutia orgánov akadémie (Predsedníctva žalovaného)
pozývaní a sú členmi jeho poradných orgánov (jednotlivých komisií uvedených v našom návrhu), zatiaľ

čo žalobca (resp. jeho zástupcovia) nie je na zasadnutia jeho orgánov prizývaný, nie je ani členom
ním zriadených komisií. Žalobca bol doteraz žalovaným pozvaný len na jedno zasadnutie Snemu
žalovaného, a to na zasadnutie, ktoré sa konalo 22. septembra 2016. V ten istý deň, t.j. 22. septembra
2016, Snem prijal uznesenie, ktorým bol zmenený doterajší článok XVI ods. (5) Štatútu žalovaného
nasledovne: „. Q. O. na A. J. O. U. J. O. na O. A. Q. Z., C. O. M., C. A. E.C. O.G. Q. A. J. Q. M. G. J. A..

Napriek tejto Snemom žalovaného schválenej zmene štatútu žalovaný nepozval žalobcu na zasadnutie
svojho Predsedníctva, ktoré sa konalo dňa 3. októbra 2016, pričom zástupcovia OZ P SAV na
toto zasadnutie Predsedníctva žalovaného boli pozvaní (konkrétne p. T. a p. P., viď v prílohe zasielanú
zápisnicu z tohto Predsedníctva), teda žalovaný nerešpektuje vlastné predpisy a zároveň nerešpektuje
ani súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26. septembra 2016.

Na ďalšie zasadnutie Predsedníctva žalovaného síce žalobcu pozvali, avšak neposkytli mu žiadne
pracovné podklady na toto zasadnutie, pritom zástupca OZ P SAV prístup k takýmto materiálom
zabezpečený má prostredníctvom intranetu žalovaného. Žalobca požiadal žalovaného o umožnenie
rovnakého prístupu k pracovným materiálom žalovaného týkajúcich sa takýchto zasadnutí, prístup mu
však bol odmietnutý. Žalobca záverom uviedol, že jeho návrh smeruje proti žalovanému, nakoľko z

jeho strany dochádza k znevýhodňovaniu žalobcu a nie zo strany jednotlivých organizácií zriadených
žalovaným ako zriaďovateľom, čím je daná pasívna legitimácia na strane žalovaného. Preto navrhuje,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním zo dňa 21.3.2017 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.11.2016 a to

hlavne k argumentácii o údajnom zvýhodňovaní Odborového zväzu pracovníkov Slovenskej akadémie
vied oproti žalobcovi. Uviedol, že žalobca má úplne rovnaké práva ako Odborový zväz pracovníkov
Slovenskej akadémie vied. Žalobca ako aj Odborový zväz pracovníkov SAV sú v súlade so Štatútom
SAV pozývaní na zasadnutia Predsedníctva SAV. Toto právo žalobcovi ako aj Odborovému zväzu
pracovníkov SAV vyplýva z článku XVI ods. 5 Štatútu SAV. Slovenská akadémia vied iniciovala zmenu

Štatútu SAV na základe oznámenia žalobcu o jeho vzniku. Poukázal na skutočnosť, že zmena Štatútu
SAV je zo dňa 22.09.2016, pričom uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie mu bolo
doručené dňa 26.09.2016. Do momentu doručenia predmetného neodkladného opatrenia žalovaný
nemal vedomosť o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako dôkaz poukázal namailovú komunikáciu so žalobcom, ktorou bol pozývaný na zasadnutia Predsedníctva SAV, ktorá sa
nachádza v súdnom spise ako aj na zmenu Štatútu SAV zo dňa 22.09.2016.
14. Podľa žalovaného sú účelové a nepravdivé tvrdenia žalobcu o jeho údajnom nepozvaní na

zasadnutie Predsedníctva SAV, ktoré sa konalo dňa 03. októbra 2016. Žalobca riadne obdržal pozvánku
a mohol sa zúčastniť predmetného zasadnutia. Žalobca sa zasadnutia Predsedníctva SAV, ktoré sa
konalo dňa 03.10.2016 dobrovoľne nezúčastnil, hoci bol pozvaný. Ako dôkaz poukázal na mailovú
komunikáciu so žalobcom, ktorou bol pozvaný na zasadnutie Predsedníctva SAV, ktoré sa konalo dňa
03. októbra 2016, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Zdôraznil, že právo účasti na rokovaní Snemu

Slovenskejakadémieviedniejeinternýmipredpismiumožnenéžiadnemuodborovémuorgánu,pretoani
žalobca a ani uvádzaný Odborový zväz pracovníkov Slovenskej akadémie vied nemajú právo domáhať
sa účasti na zasadnutiach Snemu SAV. Ako dôkaz poukázal na štatút Snemu Slovenskej akadémie vied,
ktorý sa nachádza v súdnom spise.
15. Ak sa uskutočňuje zasadnutie jednotlivých komisií SAV, sú zástupcovia žalobcu ako aj Odborového
zväzu pracovníkov SAV riadne pozývaní. Predseda žalobcu je dokonca riadnym členom Škodovej

komisie SAV. Ako dôkaz poukázal na zápisnicu z Predsedníctva SAV zo dňa 02. marca 2017.
16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o údajnom zvýhodňovaní Odborového zväzu pracovníkov
Slovenskej akadémie vied oproti žalobcovi týkajúceho sa prístupu k pracovným podkladom na rokovania
Predsedníctva SAV, ktoré podľa neho nie sú pravdivé. Ako uviedla B.. Q. Š. v odpovedi na žiadosť
žalobcu zo dňa 31. októbra 2016, v súlade s Rokovacím poriadkom Predsedníctva SAV, majú prístup k

pracovným materiálom na rokovania Predsedníctva SAV osoby, ktoré sú na zasadnutia Predsedníctva
SAV pravidelne prizývané. Podľa či. II ods. 3 Rokovacieho poriadku Predsedníctva SAV sa predstavitelia
odborových organizácií pôsobiacich na pôde SAV pozývajú na rokovania Predsedníctva SAV len k
prerokovaniu vybraných bodov. Štatút SAV ako aj Rokovací poriadok Predsedníctva SAV sa vzťahuje
rovnako na žalobcu ako aj Odborový zväz pracovníkov Slovenskej akadémie vied a je aj rovnako voči

týmto dvom subjektom uplatňovaný. Ako dôkaz poukázal na mailovú komunikáciu medzi žalobcom a
B.. Q. Š. zo dňa 31. októbra 2016, ktorá sa nachádza v súdnom spise a tiež Rokovací poriadok
Predsedníctva SAV.
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na predložené dôkazy a tvrdil, že žalobca nie je
diskriminovaný a sú mu priznané a realizované rovnaké práva ako ním uvádzanému Odborovému

zväzu pracovníkov SAV. U žalovaného pôsobí Základná organizácia Odborového zväzu pracovníkov
SAV, ktorá je členom Odborového zväzu pracovníkov SAV. Voči uvedenej základnej organizácii plní
žalovaný funkciu zamestnávateľa. Ako dôkaz poukázal na Kolektívnu zmluvu zo dňa 22.12.2016 medzi
Slovenskou akadémiou vied - Úradom SAV a Základnou organizáciou Odborového zväzu pracovníkov
SAV, ďalej Kolektívna zmluva zo dňa 20.12.2013 medzi Slovenskou akadémiou vied Úradom SAV

a Základnou organizáciou Odborového zväzu pracovníkov SAV a Potvrdenie Odborového zväzu
pracovníkov Slovenskej akadémie vied, zo dňa 09.03.2017.

18. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že rešpektuje právne predpisy ako aj interné normy. Taktiež rešpektuje
nariadené neodkladné opatrenie , ktoré v plnom rozsahu plní. Preto trvá na podanom odvolaní.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo

zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

20. Žalobca podaným návrhom žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré odôvodňoval tým, že oznámil
žalovanému a požiadal ho, aby mu bolo umožnené zúčastňovať sa rokovaní Predsedníctva žalovaného

a Snemu žalovaného a ich orgánov. Žalovaný na túto žiadosť žalobcu odpovedal listom zo dňa 4. marca
2016, v ktorom okrem iného uviedol, že „. O. B. A. na J. O.R. A. B. P. Z. Š. A. Q. G. Z. P. O. O. A.. Z.
E. V. A. F., Ž. na J. O. Q. B. U. T. O. O. U. J.J. O. A. Q. Z.. V. U. Ď. A., C. K. K. O. O. na J. E. A. U.,
K. A. Z. V. C. O. T. O. Q. T. A. O.Í. U. Q..“.

21.Neodkladnéopatreniemožnopodľa§324ods.1C.s.p.nariadiťpredzačatímkonania,počaskonania
alebo po jeho skončení.22. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Neodkladné opatrenie podľa § 324 ods. 1 C.s.p. možno vydať pred začatím konania, počas konania,
alebo po jeho skončení. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je

bezodkladnáúpravaprávnychpomerovstránsporuadruhýmjeohrozenieexekúcie.Spoločnýmznakom
oboch typov predbežných opatrení je ich bezodkladný a dočasný charakter.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

26. V danom prípade neodkladným opatrením žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené zúčastňovať sa
rokovaní Predsedníctva žalovaného a Snemu žalovaného a ich orgánov.

27.Súdprvejinštanciedospelknázoru,žekonanímžalovaného,ktorýodmietavyhovieťžiadostižalobcu

o možnosť zúčastniť sa zasadnutí Predsedníctva SAV a Snemu SAV, žalovaný obmedzuje
právo žalobcu efektívne hájiť práva a záujmy členov žalobcu, t.j. niektorých zamestnancov žalovaného
v porovnaní s členmi ďalšej odborovej organizácie - Odborovým zväzom pracovníkov SAV. Súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že interné predpisy žalovaného nemôžu byť stavané a nadradzované
nad ústavný zákon, a to Listinu základných práv a slobôd. Z predložených listinných dôkazov, mal súd

preukázané, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov procesných strán nariadením
neodkladného opatrenia.

28. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a nariadením neodkladného opatrenia, s
tým, že otázka prizývania jednotlivých subjektov na zasadnutia Predsedníctva SAV je riešená v Štatúte

SAV a následne v Rokovacom poriadku Predsedníctva SAV, podľa ktorých na zasadnutia Predsedníctva
akadémie sa okrem iného pravidelne prizýva Odborový zväz pracovníkov Slovenskej akadémie vied.
Doplnenie o ďalší subjekt, ktorý by bol pravidelne prizývaný na zasadnutia tohto samosprávneho orgánu
by si vyžadoval dodatky k predmetným interným predpisom a ich schválenie príslušnými orgánmi
akadémie.

29. So zreteľom na tvrdené námietky v podanom odvolaní zo strany žalovaného, odvolací súd sa
zaoberal dôvodnosťou tohto tvrdenia.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, občania

majú právo slobodne sa združovať.

31. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné
občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich.

32. Podľa § 2 ods. 3 zákona o združovaní občanov, Združenia sú právnickými osobami. Do ich
postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.

33. Podľa § 3 ods. 3 zákona o združovaní občanov, práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy
združenia.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade neodkladným opatrením žalobca žiadal, aby mu bolo
umožnené zúčastňovať sa rokovaní Predsedníctva žalovaného a Snemu žalovaného a ich orgánov.

35.Odvolacísúdzastávanázor,ženebolovkonanípreukázanéanevyplývatoanizdôkazovzaložených

v spise, že žalovaný hrubým spôsobom zasahuje do základných práv žalobcu, a to konkrétne práva
na združovanie podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má každý právo spolu
s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach, alebo iných združeniach. V súčasnej dobe, pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovanýobmedzuje právo žalobcu efektívne hájiť práva a záujmy členov žalobcu, t.j. niektorých zamestnancov
žalovaného v porovnaní s členmi ďalšej odborovej organizácie - Odborovým zväzom pracovníkov SAV.
Ako vyplýva z predložených dokladov a vyjadrenia žalovaného v odvolaní, žalovaný v snahe vyhovieť

žiadosti novovzniknutého odborového zväzu uskutočnil všetky úkony smerujúce k tomu, aby sa mohol
žalobca zúčastňovať požadovaných zasadnutí. Zákonnou podmienkou účasti žalobcu na zasadnutiach
predmetných orgánov SAV bola zmena Štatútu SAV. V tej súvislosti podľa predloženého písomného
dôkazu bolo ustanovenie čl. XVI ods. 5 Štatútu Slovenskej akadémie vied dňa 22.9.2016 zmenené na
zasadnutí Snemu SAV a bolo priznané právo žalobcu a prípadne iných odborových zväzov pôsobiacich

na pôde SAV, zúčastňovať sa zasadnutí Predsedníctva SAV. Snem SAV zmenil Štatútu Slovenskej
akadémie vied zo dňa 11. novembra 2015. Úplné znenie, ako vyplýva zo zmien a doplnkov schválených
Snemom slovenskej akadémie vied dňa 26.5.2009, 15.12.2010, 17.9.2013 a 29.9.2015 sa mení takto:
„.Z. Č.L.. X. A. U. Q. A. U.. (X) G. E. J.: O. Q. O. na A. J. O. U. J. O. na O. A. Q. Z. C. O. M., C. A.
E. O. Q. A. J. Q. M. G. J. A..“.
36. Tak ako žalovaný, aj žalobca je povinný rešpektovať tieto záväzné predpisy a dojednania a

konanie jedného subjektu v rozpore s nimi, nemožno napraviť alebo ovplyvňovať súdnym rozhodnutím
v občianskoprávnom konaní, ktoré by umožňovalo jednému z nich konať inak, ako určujú pravidlá.
37. Nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu o jeho údajnom nepozvaní na zasadnutie Predsedníctva
SAV, ktoré sa konalo dňa 03. októbra 2016. Žalobca riadne obdržal pozvánku a mohol sa zúčastniť
predmetného zasadnutia. Žalobca sa zasadnutia Predsedníctva SAV, ktoré sa konalo dňa 03.10.2016

dobrovoľne nezúčastnil, hoci bol pozvaný. Ako dôkaz poukázal na mailovú komunikáciu so žalobcom,
ktorou bol pozvaný na zasadnutie Predsedníctva SAV, ktoré sa konalo dňa 03. októbra 2016, ktorá
sa nachádza v súdnom spise. Zdôraznil, že právo účasti na rokovaní Snemu Slovenskej akadémie
vied nie je internými predpismi umožnené žiadnemu odborovému orgánu, preto ani žalobca a ani
uvádzaný Odborový zväz pracovníkov Slovenskej akadémie vied nemajú právo domáhať sa účasti na

zasadnutiach Snemu SAV. Ako dôkaz poukázal na Štatút Snemu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa
nachádza v súdnom spise.
38. Ak sa uskutočňuje zasadnutie jednotlivých komisií SAV, sú zástupcovia žalobcu ako aj Odborového
zväzu pracovníkov SAV riadne pozývaní. Predseda žalobcu je dokonca riadnym členom Škodovej
komisie SAV. Ako dôkaz poukázal na zápisnicu z Predsedníctva SAV zo dňa 02. marca 2017.

39. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť ani tvrdenie žalobcu, že upozorňoval
žalovaného na existenciu právnych predpisov, ktoré zakazujú diskrimináciu, napriek tomu žalovaný svoj
postoj k pozývaniu žalobcu na tieto zasadnutia nezmenil. Toto tvrdenie žalobcu je v rozpore so zistením,
že žalovaný mal záujem vyhovieť žiadosti žalobcu a uskutočnil úkony, smerujúce k tomu, aby sa mohol

žalobca zúčastňovať požadovaných zasadnutí. Podľa vyjadrenia žalovaného zákonnou podmienkou
účasti žalobcu na zasadnutiach predmetných orgánov SAV bola zmena Štatútu SAV. V tej súvislosti
podľa predloženého písomného dôkazu bolo ustanovenie čl. XVI ods. 5 Štatútu Slovenskej akadémie
vied dňa 22.9.2016 zmenené na zasadnutí Snemu SAV a bolo priznané právo žalobcu a prípadne iných
odborových zväzov pôsobiacich na pôde SAV, zúčastňovať sa zasadnutí Predsedníctva SAV. Snem SAV

zmenil Štatút Slovenskej akadémie vied zo dňa 11. novembra 2015. Úplné znenie, ako vyplýva zo zmien
a doplnkov schválených Snemom Slovenskej akadémie vied dňa 26.5.2009, 15.12.2010, 17.9.2013 a
29.9.2015 sa zmenil takto: „. Č.. X. A. U. Q. A. U.. (X) G. E. J.: O. Q. O. na A. J. O. U. J. O. na O. A. Q. Z.
C. O. M.L., C. A. E. O. Q. A. J. Q. M. G. J. A..“. . K uvedenej zmene došlo dňa 22. septembra 2016, po
nariadení neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 31Cpr 6/2016-81, zo

dňa 19.9.2016, kedy, ako tvrdí žalovaný mu nebolo ešte toto uznesenie doručené, pretože ho prevzal
dňa 26.9.2016.

40. Odvolací súd zastáva názor, že obsah spisu nedáva podklad pre vyhovenie návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak ako žiadal žalobca v podanom návrhu, právo žalobcovi vyplýva

z článku XVI Štatútu Slovenskej akadémie vied, ktorý sám žalovaný upravil v záujme žalobcu a na
jeho žiadosť, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdomvplnomrozsahu anekonalzaňuzákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).