Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209632
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716209632.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Poštovej banky a. s.
so sídlom 011 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o. so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471
proti žalovanému L. Z., O.. XX. XX. XXXX, V. O. X/XXXX, XXX XX U. právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou POLÁČEK & partneri s.r.o. so sídlom Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47

257 032 v konaní o zaplatenie 3 484,69 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 3 484,69 €, vyčíslený zmluvný úrok v sume 354,10 € spolu s
19 % úrokom ročne zo sumy 3 484,69 € od 06. 03. 2014 do zaplatenia a s 5,15 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3 484,69 € od 19. 08. 2014 do zaplatenia, všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa16.08.2016sažalobcaprotižalovanémudomáhalzaplatenia
z titulu nárokov z úverovej zmluvy dlžnej istiny vo výške 3 484,69 €, zmluvného úroku z istiny vo výške
354,10 € vyčísleného od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 3 484,69 € od 06. 03. 2014 do zaplatenia a

nakoniec zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3 484,69 € od 19. 08. 2014
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že 26. 07. 2013 ako veriteľ so žalovaným uzavrel zmluvu o
úvere - Dostupná pôžička číslo 1311396640. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky
žalobcu pre spotrebiteľské úvery a všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaný svojim podpisom

na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 4 000 €, žalovaný sa zaviazal spôsobom
a splátkami uvedenými v zmluve úver splácať. Keďže žalovaný porušoval svoje povinnosti, žalobca v
zmysle § 565 Obč. zák. v spojení s obchodnými podmienkami žalobcu pre spotrebiteľské úvery vyhlásil
05. 03. 2014 úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ku dňu 05.
03. 2014, mal žalovaný dlh na istine vo výške 3 917,34 €, na zmluvnom úroku vo výške 354,10 € a na

bankových poplatkoch v sume 39,28 €. Následne však žalovaný časť dlžnej sumy zaplatil a poslednú
úhradu vykonal 18. 08. 2014.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval, reagoval však na odpor žalovaného podaním, ktoré
na súd došlo 23. 12. 2016 a uviedol v ňom, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere
nenamietal žiadne ustanovenia zmluvy ani spôsob uzatvárania zmluvy, a bol informovaný o všetkých

úverových podmienkach žalobcu. Všetky dokumenty, o ktorých žalovaný podpisom na zmluve prehlásil,
že sa s nimi oboznámil, mu boli poskytnuté pred samotným podpisom zmluvy a preto žalovaný vedel,a mohol vedieť dostatočne posúdiť podmienky a výhodnosť daného úveru. Ďalej žalobca uviedol, že v
zmysle bodu 5.6 obchodných podmienok pre úver sa platby od klienta započítavajú najskôr na poplatky
podľa sadzobníka - úroky z omeškania, zmluvne dohodnuté úroky a napokon na istinu. Banka vyhlásila

predčasnúsplatnosťúveruvsúladesbodom6.3obchodnýchpodmienokbankyanesúhlasí,žežalovaný
podstatnú časť svojho záväzku uhradil.

4. Naposledy potom reagoval žalobca ešte podaním, ktoré na súd došlo pred pojednávaním vo veci 07.
04. 2017 a v tomto podaní žalobca uviedol, že informácie, koľko finančných prostriedkov bolo z titulu

zmluvy uhradených na účet žalobcu a kedy sú uvedené v aktuálnom stave úveru, ktorý bol prílohou
žaloby v časti zaplatené splátky stĺpcom označeným ako dátum a výška. Stĺpce poplatky, úroky a istina
predstavujú časť dlhu, na ktorú boli jednotlivé splátky pripísané. Žalobca potom uviedol presnú výšku
platieb žalovaného a ich alokáciu na jednotlivé čiastkové nároky. Prvá splátka žalovaného na účet
žalobcu bola predpísaná dňa 15. 08. 2013 vo výške 98,85 €, z čoho suma 4,85 € bola započítaná na
poplatky, suma vo výške 41,64 € započítaná na úroky a suma 52,36 € na istinu. Druhá splátka bola

zaplatená 15. 09. 2013 vo výške 98,85 €, suma 4,85 € bola započítaná na poplatky, suma vo výške
63,70 € bola započítaná na úroky a suma 30,30 € na istinu. Tretia splátka bola pripísaná až 15. 04. 2014
a bola vo výške 260 €, z čoho suma 53,83 € bola započítaná na poplatky a suma vo výške 206,17 €
bola započítaná na úroky. Štvrtá splátka z 23. 04. 2014 bola v celosti vo výške 200 € započítaná na
úroky. Piata splátka pripísaná na účet žalobcu 14. 05. 2014 vo výške 130,10 € započítaná na úroky a

vo výške 69,90 € na istinu. Šiesta splátka bola pripísaná na účet žalobcu 12. 06. 2014 vo výške 200
€, z čoho suma 74,12 € bola započítaná na úroky a suma vo výške 125,88 € na istinu. Siedma splátka
bola pripísaná na účet žalobcu dňa 16. 07. 2014 vo výške 200 €, z čoho suma vo výške 84,07 € bola
započítaná na úroky a suma vo výške 115,93 € na istinu. Ôsma splátka bola pripísaná na účet žalobcu
18.08.2014vovýške200€,zčohosuma79,06€bolazapočítanánaúrokyasumavovýške120,94€na

istinu. Žalobca pre úplnosť uviedol, že predmetné splátky v rámci trvania doby poistenia sú v aktuálnom
stave úveru rozdelené na dve sumy, ide o sumu 94 €, ktorá predstavuje výšku anuitnej splátky úroku a
istiny úveru, a sumu 4,85 € predstavujúcu náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil zmluvu o úvere Dostupná pôžička, obchodné

podmienky pre úver Dostupná pôžička a všeobecné obchodné podmienky banky, rovnako do spisu
pripojil list z 05. 03. 2014, ktorým banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a fotokópiu nedoručenej
zásielky s doručenkou, ktorú si žalovaný v odbernej lehote na pošte v Martine nevyzdvihol. Ďalej priložil
prehľad o aktuálnom stave úveru, na ktorý sa odvoláva vo svojich vyjadreniach.

6. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor.

7. Žalovaný v odpore podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu namietal žalovanú sumu, čo do
výšky a čo do právneho dôvodu. Nespochybnil, že si od žalobcu požičal sumu 4 000 € na základe zmluvy
o úvere, avšak s poukazom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah namietal platnosť zmluvy.

Tvrdil, že samotnú úverovú zmluvu ale aj jej podmienky predložil žalobca žalovanému bez akejkoľvek
možnostiichovplyvneniaanedalmuakúkoľvekmožnosťovplyvneniaobsahuzmluvyapretotútozmluvu
považuje za neplatnú. Samotná zmluva okrem iného vôbec neobsahuje ani dátum podpisu kedy bola
uzatvorená a navyše jej obsahové náležitosti sú v zjavnom nepomere jednotlivých účastníkov, teda
hlavnevneprospechžalovaného,atonajmäpokiaľideopodmienkysplácaniaúveruahlavnesankčných

ustanovení v prípade omeškania so splátkami. Samotnú istinu vo výške 4 000 € žalovaný uznáva, že
si ju požičal, avšak ku dňu podania odporu už z istiny zaplatil podstatnú časť, čo ani žaloba nepopiera.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie žiada, aby doteraz zaplatená suma bola započítaná len na
úhradu istiny. Z prehľadu úhrad, ktoré žalobca poskytol nie je zrejmé, aká suma bola doteraz započítaná
na istinu, aká na úroky a pod..

8. Po vyjadrení žalobcu k odporu, ktoré došlo 23. 12. 2016 podal ešte právny zástupca žalovaného
listom z 25. 01. 2017 vyjadrenie, že na odôvodnení odporu zotrváva a tvrdil, že žalobca nepredložil súdu
riadny a prehľadný zoznam úhrad vykonaných žalovaným ani to, ako boli tieto úhrady započítané na dlh
voči žalobcovi. Práve na toto vyjadrenie potom žalobca reagoval vyššie uvádzaným podaním došlým

na 07. 04. 2017.

9. Na pojednávaní na 24. 05. 2017, ktorého sa právny zástupca žalovaného nezúčastnil, napriek
riadnemu predvolaniu, súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a čítaním listín, ktoré žalobcapripojil do súdneho spisu. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že si požičal peniaze od žalobcu, avšak
potom čo sa dostal do zle finančnej situácie dlh prestal splácať. Dnes je však znova bez práce, nevie
si predstaviť ako uspokojí dlh voči žalobcovi. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe tvrdí, je

pravdou, že zmluva skutočne bola uzavretá pravdepodobne v deň, ktorý žalobca udáva alebo približne
okolo dňa 26. 07. 2013, keď ju podpísali so žalobcom a preto pripustil, že dátum uzavretia zmluvy, ktorý
uviedol žalobca môže sedieť ale presne si na neho nepamätá. Pokiaľ ide o splátky, ktoré mal žalobcovi
celkovozaplatiť,takonsplátkyvykonávaljednakdobrovoľnealezrejmeajnazákladedohodyozrážkach
zo mzdy nejaké splátky mu zrazil zo mzdy zamestnávateľ. Potvrdil, že žalobcovi zaplatil len tie splátky,

ktoré žalobca uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré došlo na súd 07. 04. 2017. Uviedol, že
najradšej by už mal celú záležitosť za sebou, aby vedel, koľko má zaplatiť a kedy mu bol daný splátkový
kalendár. Nespomínal si, že by banku, teda žalobcu požiadal, aby jeho platby započítala tak, ako ho
ich započítala podľa všeobecných obchodných podmienok, nerokoval s bankou špeciálne o tom ako
bude započítavať jeho úhrady na splácanie úveru. Návrh zmluvy podpísal na pošte a potom mu banka
podpísaný formulár zmluvy aj zo všeobecnými obchodnými podmienkami zaslala poštou. Peniaze mu

prišli na účet.

10. Z obsahu úverovej zmluvy, ktorú pripojil do spisu žalobca, súd zistil, že touto úverovou zmluvou, na
ktorej sa nachádza podpis zmluvných strán, avšak chýba dátum, sa strany dohodli na poskytnutí úveru
žalovanému vo výške 4 000 €, ktoré mal žalovaný splácať splátkou vo výške 98,85 €, ktorá zahrňovala

aj poistné v rámci základného dohodnutého súboru poistenia. Prvá splátka bola zročná 15. 08. 2013,
každá ďalšia k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca a posledná 15. 07. 2019. Celkový počet splátok bol
72, úroková sadzba úveru predstavovala 19 % ročne, RPMN banky 20,74 % ročne a priemerná RPMN
trhu v % bola stanovená na 19,47 €. Celková výška nákladov predstavovala 2 640,59 €.

11. Podľa článku 5 základného zmluvného formulára, právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere
sa riadia obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov,
oznámením o úrokových sadzbách s príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka s tým, že
žalovaný sa pred uzatvorením úverovej zmluvy oboznámil s podmienkami uvedenými vo formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere Dostupná pôžička a svojim podpisom potvrdzuje, že bol

s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.

12. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy teda boli aj obchodné podmienky pre úver Dostupná pôžička, ktoré
v ustanovení v článku 5.6 upravovali spôsob započítavania splátok žalovaného spôsobom, aký uviedol
žalobca v bode 2 svojho podania došlého na Okresný súd Martin 23. 12. 2016.

13. V zmysle článku 6.2 bola banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pri omeškaní
žalovaného s čo i len jednou splátkou úveru. Ako je však zrejmé, banka vyhlásila predčasnú splatnosť
úveru listom z 05. 03. 2014 po tom, čo žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky zročnej k 15. 10.
2013, k 15. 11. 2013, k 15. 12. 2013, k 15. 01. 2014, k 15. 02. 2014.

14. Z prehľadu o splácaní dlhu, ktorý žalujúca strana nazvala aktuálny stav úveru ku dňu 01. 08.
2016 bolo potom pre súd zrejmé, že žalovaný uskutočnil tie úhrady, ktoré žalobca uviedol vo svojom
poslednom vyjadrení pred pojednávaní a boli započítavané tak, ako žalobca konštatoval. Oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zasielala banka na adresu trvalého bydliska žalovaného ako

doporučenú zásielku s doručenkou určenú do vlastných rúk a zásielka sa jej 29. 03. 2014 vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote. Je teda zrejmé, že do poznávacej sféry žalovaného sa dostala.

15. Podľa presvedčenia súdu tak banka so žalovaným uzavrela platnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pričom žalovaná strana neprodukovala dôkaz, že by bol žalovaný na úhradu svojho záväzku

vyplývajúceho z tejto zmluvy, zaplatil vyššiu sumu. Aj keď žalovaný pôvodne v odpore namietal
skutočnosť, že na zmluve chýba dátum jej podpisu. Pripustil, že mohla byť uzavretá tak, ako uvádzala
banka v žalobe, teda dňa 26. 07. 2013, čomu zodpovedá aj dátum poskytnutia úveru 26. 07. 2013,
keď žalovanému boli poskytnuté na jeho účet požičané finančné prostriedky. Dátum uzavretia zmluvy v
písomnej forme, vzhľadom na skutočnosť, že bola podpísaná oboma zmluvnými stranami (§ 40 ods. 3

Obč. zák.), nakoniec medzi stranami sporný nebol.

16. Je zrejmé, že zmluva umožňovala plnenie dlhu v splátkach, šlo teda tiež o plnenie po častiach, avšak
výška i čas plnenia, teda splatnosť jednotlivých splátok boli vopred dohodnuté zmluvnými stranami,tak v základnom formulári zmluvy ako aj v článku 5.6 vyššie citovaných obchodných podmienok pre
úver Dostupná pôžička, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, akým spôsobom sa započítavajú platby
žalovaného voči banke. Žalovaný podpisom na zmluve prehlásil, že sa s obchodnými podmienkami

pre úver Dostupná pôžička oboznámil, túto skutočnosť žalovaný ani nerozporoval a to ani vo svojich
písomných podaniach, ani na pojednávaní, kde nerozporoval ani spôsob, akým banka postupne jeho
platby na úhradu záväzku započítavala.

17. Súd preto dospel k presvedčeniu, že napriek námietkam žalovaného je žaloba dôvodná.

18. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák.,
ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

19. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

21. Nárok žalobcu na zmluvný úrok z istiny a to v celkovej dlhovanej istiny od 06. 03. 2014, nachádza

právnu oporu priamo vo vyššie citovanom ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ustanoveniami
úverovej zmluvy. Ak žalobca požadoval zmluvný úrok z istiny vo výške, na ktorú klesla až 18. 08. 2014
už od 06. 03. 2014, podľa presvedčenia súdu žiadal menej než žiadať mohol.

22. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák.. Šlo však o

spotrebiteľský vzťah a preto žalobca bol limitovaný občianskoprávnymi predpismi, a to konkrétne ust.
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný v odpore voči platobnému
rozkazu ani neskôr v ďalších písomných vyjadreniach neprecizoval, ktoré konkrétne podmienky zmluvy
považuje za neprijateľné, ktoré zmluvné ustanovenia a z akého dôvodu považuje za neplatné, a

ani nekonkretizoval, voči ktorým sankčným ustanoveniam namieta. Žalobca podľa presvedčenia súdu
požadoval len to, čo mu zákon priznáva a to zákonný úrok z omeškania, v zákonnej výške, voči ktorej súd
nemal výhrady. Výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky
z omeškania z istiny, na ktorú 18. 08. 2014 po poslednej splátke žalovaného istina úveru klesla.

23. Súd preto žalobu požadoval za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

24. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného mu súd vo výrokovej časti rozsudku určil dlhšiu
lehotu na plnenie v súlade s ust. § 232 ods. 3 C. s. p., vzhľadom na momentálnu nezamestnanosť

žalovaného, 6-mesačná lehota na plnenie má poskytnúť žalovanému časový priestor na získanie
potrebných finančných prostriedkov, prípadne mimosúdne rokovania so žalobcom tak, aby mohol svoj
záväzok na základe rozsudku riadne a včas splniť.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobca bol proti žalovanému v

konaní plne úspešný a preto má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.