Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116211493
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116211493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej - Ing. S. V., nar.
X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. L. C., v zastúpení právne STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom
F. Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 916,13 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/116/2016-37 zo dňa 18.10.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, - v štádiu po zrušení rozhodcovského rozsudku (právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 14C/214/2013-220 zo dňa 18.7.2015 ) Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08723/14 zo dňa 5.11.2014,-
rozhodol súd prvej inštancie o pôvodnej žalobe podanej u rozhodcovského súdu, ktorou sa žalobca
domáha od žalovanej peňažného nároku plynúceho zo zmluvy o úvere č. 501600378 zo dňa 20.7.2012
tak, že žalobu zamietol.

2. Žalobca v skutkovom vymedzení žaloby tvrdil, že na základe zmluvy o úvere č. 501600378 zo dňa
20.7.2012 ako veriteľ poskytol žalovanej (dlžník ) úver vo výške 1.000 eur, tento úver sa zaviazala
žalovaná vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 730 eur za podmienok dohodnutých v zmluve o
úvere v 10 mesačných splátkach po 173 eur počnúc dňom 20.8.2012. Vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere sa dohodli so žalovanou aj o tom,
že tretina poplatku predstavuje úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná sa zaviazala
v prípade porušenia zmluvných podmienok uhradiť žalobcovi aj poplatok za zasielanie upomienok v
celkovej výške 20 eur. Žalovaná svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok nesplnila riadne a
včas, porušila dojednania zmluvy o úvere, stratila tak výhodu splátok, z tohto dôvodu ju žalobca vyzval
písomnou výzvou odoslanou dňa 13.5.2013 na úhradu záväzku. Žalobca tvrdil ďalej, že sa pokúsili
vyriešiť spor aj v mediačnom konaní vedenom pred Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., pod spisovou značkou MK 03020/13, k vyriešeniu sporu však nedošlo,

žalovaná sa ale zaviazala k povinnosti uhradiť mu všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením
práva v mediačnom konaní.3. Žalovaná nepoprela uzatvorenie zmluvy o úvere zo dňa 20.07.2012, na základe ktorej jej žalobca
poskytol pôžičku vo výške 1.000 eur. So žalobou ale nesúhlasila, namietala, že zmluva nemá obligatórne
náležitosti vyžadované v § 9 zák. č. 129/2010 Z.z., keď neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, údaj o

výške, počte a termíne splátok u každej splátky, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) sa v nej
uvádza vo výške 267,15%, pričom údaj o výške ročnej úrokovej sadzby neobsahuje. Dodala, že na
základe zverejnených štatistických údajov o úrokových mierach, ako aj ročných percentuálnych mierach
nákladov podobných úverov na internetovej stránke NBS priemerná výška RPMN je 16,55%, v prípade
dotknutej zmluvy bola vyššia takmer 16 násobne ako pri obdobných úveroch poskytovaných bankami

najmä s ohľadom na dlhodobosť úveru. Namietala aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretia
úverovej zmluvy, avšak pre prípad, ak by súd zmluvu neposúdil ako absolútne neplatný právny úkon,
treba podľa jej názoru úver vyhodnotiť podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez
poplatkov a tak ona má povinnosť žalobcovi vrátiť úver iba v požičanej výške 1.000 eur, túto sumu však
žalobcovi uhradila dňa 4.2.2013.

4. Súd prvej inštancie prioritne preskúmal či obsahuje zmluva o úvere č. 501600378 zo dňa 20.7.2012
obligatórne náležitosti. Zistil, že v zmluve o úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo
výške 267,15 %, zmluva ale nemá náležitosti vyžadované podľa § 9 ods.2 písm. f/, i/, k/, m/, y/ Z.č.
129/2010 Z.z. V zmluve absentuje doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba, podmienky, upravujúce jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Z
týchto dôvodov súd s poukazom na § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. vyhodnotil spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov ( chýbajúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy sú sankcionované
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru), následne uzavrel, že žalobca má od žalovanej nárok iba na

sumu poskytnutého úveru vo výške 1.000 eur, túto sumu podľa potvrdenky poštovej banky dňa 4.2.2013
žalovaná uhradila žalobcovi na účet.
5. Pokiaľ žalobca poukázal na znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriace
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje
úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou, súd mal za to, že aj pri takejto dohode je nevyhnutné osobitne
uvádzať výšku úrokovej sadzby a poplatku, najmä z hľadiska možnosti určenia výhodnosti úveru, ale
aj možnosti predčasného splatenia vo vzťahu k výške úroku a poplatku zahrnutého do splátky a výšky
amortizovanej istiny. Bez takéhoto určenia nie je možné určiť pri prípadnom predčasnom splatení, v
akom rozsahu bola uhradená istina a v akom príslušenstvo a aký je zostatok prípadných záväzkov.

Takéto porušenie povinností veriteľa zákon sankcionuje stratou nároku na úrok a poplatky z úveru a
veriteľ má možnosť od dlžníka žiadať len to, čo mu požičal.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanej, úspešnej strane sporu priznal súd nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia, žiadal vrátiť

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca argumentuje, že so žalovanou
uzatvorili tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zároveň dohodli, že
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere ako to vyžaduje Obchodný
zákonník. Žalovaná nepreukázala, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa.

V súdenej veci ide o tzv. obchod a nie spotrebiteľský záväzok, treba chrániť dodávateľovu dobrú vieru
s ktorou do právneho vzťahu s povinnou osobou vstupoval.
8. Pre prípad, že by predsa právny vzťah bol považovaný za spotrebiteľský, v konaní, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie tvoriace podklad na vykonanie exekúcie, na ustanovenie § 17 ods. 3 zák.
o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť z dôvodu zákazu zabezpečiť plnenie dlhu zo

spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách od 1.1.2011 do 30.4.2014. Jedinou sankciou
za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením zákazu zabezpečiť splnenie
dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotoveniazmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd
oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom
a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu

uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 1.1.2016 stanovená,
jevovzťahukprávoplatnýmrozhodnutiamozmenkovýchnárokochprejavomporušeniaústavnejzásady
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou rektroaktivitou, pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Zmenkový nárok je abstraktný, nie
je ovplyvnený kauzou zmluvného záväzku. Iná by bola situácia, keby sa uplatnil nárok zo zmluvy,

vtedy by sa na zmenku prihliadalo. Zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať
na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex
offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť
jej nevykonateľnosť. Zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný nemožno poprieť, bez
existencie relatívnej námietky neplatnosti zmenky nemohol ex offo súd na ňu prihliadať. Súd môže ex
offo prihliadať iba na neplatnosť právnych úkonov vrátane tých, ktoré sú zákonom zakázané (zmenka

je však cenný papier, nie právny úkon). Čiže súd môže, resp. musí prihliadať ex offo iba na neplatnosť
zmluvy o úvere, ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu
práva zo zmenky.
9. Príslušný poplatok k zmluve o úvere je dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný hneď pri
sume poskytnutého úveru. Povinná mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je

cena úveru, predmetný poplatok nie je podľa názoru odvolateľa v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Nie je neprimerane vysoký, svojou výškou v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
povinnej vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila, peňažné
prostriedky od oprávneného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Čo sa týka príslušného
poplatku, tento v 1/3 predstavuje úrok podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a 2/3 náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou (odvolateľ poukazuje
na bod 11 VPPÚ), nevylučuje nárokovateľnosť plnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako
záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Slovenské právo a
slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen že pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
Aj dôvodová správa zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza modelový príklad výpočtu sankcií k

spotrebiteľskej zmluve, ktorý jasne počíta s existenciou 1% poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová
správa nielenže takýto poplatok pripúšťa, ale úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za
odplatu za poskytnutie úveru, môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť.

Poukazovala na spotrebiteľský právny vzťah, ktorý uzatvorením zmluvy so žalobcom založili. Predmetná
zmluva podľa nej nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, viaceré podstatné náležitosti v nej absentujú. Správne
konštatoval prvoinštančný súd, že v dôsledku absencie obligatórnych náležitosti treba poskytnutý úver
hodnotiť za bezúročný a bez poplatkov. RPMN vo výške 267,15% ( ak v nej nie je zahrnutý úrok )

podľa zverejnených štatistických údajov o úrokových mierach, ako aj ročných percentuálnych mierach
nákladov podobných úverov v bankách na internetovej stránke NBS bola podstatne vyššia ( takmer 16
násobok ) ako pri obdobných úveroch poskytovaných bankami, najmä s ohľadom na dlhodobosť úveru.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom

od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v
zákonomstanovenejlehote,protirozsudkuktorémujeprípustnéodvolanie,viazanýrozsahomadôvodmi
podaného odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil pre vecnú správnosť.
12. V zhode s názorom prvoinštančného súdu konštatuje i krajský súd, že uzatvorením zmluvy o úvere

č. 501600378 zo dňa 20.7.2012 jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah. Označená zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú dopadá právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch...,. Nemožno sa stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že žalovaná nie je v danom
právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľky, odvolacie argumentácie neboli spôsobilé tento záver okresného
súdu vyvrátiť. Aj za situácie, že zmluva o úvere bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia Obchodného

zákonníka, pri posúdení nárokov uplatňovaných zo spotrebiteľskej zmluvy má prioritu právny predpis
výhodnejší pre spotrebiteľa. V súdenej veci bezpochyby ide o nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej
zmluvy, v týchto prípadoch je povinnosťou súdu ex offo skúmať, či spĺňa ( má ) zmluva obsahové
náležitosti vyžadované ustanovením § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia.Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu zhodne ako súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere
obligatórne náležitosti vyžadované v § 9 ods.2 písm. f, i, k, m, y zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje.
Následný záver súdu prvej inštancie, že predmetný úver je pre chýbajúce obligatórne obsahové

náležitosti zmluvy bezúročný a bezpoplatkov, má svoj zákonný rámec a oporu v ustanovení § 11
ods.1 uvádzanej právnej normy. Odvolacia námietka žalobcu, ktorým poukazuje na výšku dojednaného
poplatku a na to, že z akých zložiek pozostáva v rozsahu 1/3 a v rozsahu 2/3, je bez právneho významu
pri konštatovanom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolacia argumentácia žalobcu
v ktorej poukazuje na právny význam ustanovenia § 17 ods. 3 Z.č.129/2010 Z.z., nemá žiaden dopad

na súdenú vec, pretože okresný súd nárok žalobcu z pohľadu označeného ustanovenia neposudzoval
(ani nebol dôvod).
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania okresný súd správne aplikoval procesné
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30. 6. 2016 - poznámka odvolacieho
súdu ).
14. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, žalovaná je úspešnou stranou sporu, preto podľa § 255

ods. 1 CSP v aplikácii s § 396 ods. 1 CSP jej odvolací súd priznal od žalobcu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.