Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010134
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010134.3

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 02.02.2017, v trestnej veci obžalovanej Q. V., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr.
zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd

obžalovanú Q. V., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Z., adresa
na doručovanie písomností T. Ú. Z.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv 363/15/6611 zo dňa

09.03.2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 11.07.2015 v čase okolo 12.30 hodine v predstaničných priestoroch železničnej stanice Zvolen
- osobná stanica, okres Zvolen, odcudzila zo zapnutého náprsného vrecka W. L. U. Y. G., B..

XX.XX.XXXX, O. X. Z., L. 1426/178, mobilný telefón zn. Nokia, čiernej farby a finančnú hotovosť vo
výške 30,- €, čím poškodenému Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., L. XXXX/XXX, spôsobila škodu
vo výške 50,- €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/363/15/6611 dňa

09.03.2016 obžalobu na obvinenú Q. V., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného,
svedkov a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaná spáchanie skutku od začiatku popierala a tvrdila, že je nevinná. Obhajovala sa tým, že síce
bola na mieste činu prítomná, avšak skutok ktorý sa jej kladie za vinu nespáchala. Poukázala pritom
najmä na osobu Z. V., ktorá sa mala nachádzať pri poškodenom a svedok Y. T. jej hovoril, aby spiaceho
poškodeného nebudila. Obžalovaná stála spočiatku ďalej od poškodeného a podišla k nemu až keď
počula krik, určite si však pri ňom nekľakla a pred ňou, dokonca bližšie k poškodenému, stála práve Z. V..
Poukázala ďalej na to, že bezprostredne po skutku ju zaistila polícia a vykonala u nej osobnú prehliadku,

pri ktorej však u nej neboli nájdené žiadne z odcudzených vecí. Je pravdou, že po tom, ako sa poškodený
prebudil, kričal na obžalovanú a na Z. V., že ich zabije, obžalovaná sa ho ale ani nedotkla, nebola v jehotesnej blízkosti, nekľačala pri ňom a skutok v žiadnom prípade nespáchala. Napokon spomenula, že
svedkov Martinku a Gašpara v minulosti udala pre krádež zemiakov, preto sa jej títo svedkovia chceli
svojou výpoveďou pomstiť.

Svedok - poškodený Y. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bola Z. V., kto ho v deň skutku
okradol, pretože ona (a nie obžalovaná) pri ňom kľačala, prehľadávala ho a ju následne poškodený
aj naháňal. Pokiaľ bol na hlavnom pojednávaní vyzvaný na odstránenie rozporov ohľadom priebehu
skutku oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní (kedy uvádzal, že jasne videl obžalovanú Q. V. ako

mu chodí po vreckách a v ruke drží jeho telefón), poškodený uviedol, že ak v priebehu prípravného
konania označil za páchateľa obžalovanú, v tomto čase bral na svoje onkologické ochorenie silné lieky
vo forme opiátov, po užití ktorých býval častokrát aj v tranze. Keď sa po takomto „opiátovom tranze“ v
deň skutku prebudil, videl okolo seba dve ženy, pričom Z. V. rýchlo ušla a kým sa poškodený zorientoval,
začal upodozrievať zo spáchania skutku obžalovanú, ktorá neďaleko neho ešte v tom čase stála. V
prípravnom konaní vypovedal ešte pod vplyvom pôsobenia užitých opiátov, avšak následne nad celou

vecou rozmýšľal, spomenul si na priebeh skutku a pravdivou výpoveďou je tá, ktorú učinil na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaná ho neprehľadávala, odcudzené veci mala v rukách Z. V., ktorá nad ním aj
kľačala.
V tomto trestnom konaní si poškodený žiadnu náhradu škody neuplatnil, a to ani vo vzťahu k obžalovanej
a ani vo vzťahu k Z. V..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok U. R., ktorý potvrdil, že bol na mieste činu a nič z
toho, čo je uvedené v obžalobe, nevidel. Uviedol, že mal v tom čase vypité (hoci opitý nebol), a aj
keď všetko vnímal a sledoval, na podrobnosti si nepamätá. K svojej výpovedi v prípravnom konaní sa
vyjadril, že sa nejedná o jeho presnú výpoveď, táto je upravená, on jednoznačne nevypovedal, že by

obžalovaná obchytkávala poškodeného. Na učinenie takejto výpovede proti obžalovanej ho nabádal
policajt Železničnej polície, ktorý spisoval jeho výpoveď. Napriek tomu, že zápisnicu o výsluchu podpísal,
jej obsah si neprečítal. Pravdivá je len tá časť výpovede, v ktorej sa spomína, že spoločne popíjali. V
konečnom dôsledku vôbec nevidel, či obžalovaná alebo svedkyňa Z. V. niečo poškodenému odcudzili.

Svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že sa nachádzal na mieste činu a tiež potvrdil,
že pri poškodenom kľačala Z. V. (nie obžalovaná). Podľa jeho vyjadrenia obžalovaná nemohla nič
poškodenému odcudziť, pretože pri ňom tak blízko ani nebola. Čo sa týka Z. V., u nej si nebol istý,
pretože táto bola v tesnej blízkosti poškodeného, avšak svedok presne nevidel, čo robila počas toho,
ako poškodený spal. Aj tento svedok ohľadom svojej výpovede učinenej v prípravnom konaní uviedol,

že tam uvedeným spôsobom nevypovedal, on takú výpoveď nepodával. Zdôvodnil to najmä tým, že má
slabý zrak, nevidí do blízky ani do diaľky, preto nemohol v prípravnom konaní vypovedať o tom, že videl v
rukách obžalovanej niečo, čo patrilo pôvodne poškodenému. Zároveň tiež uviedol, že zápisnicu spísanú
policajtomvprípravnomkonanípodpísal,alenečítal.Nazáverpodotkol,žeonaajostatníbolivtomčase
pod vplyvom alkoholu. V reakcii na výpoveď svedka obžalovaná potvrdila, že keď ich policajti vypočúvajú

v stave alkoholického opojenia, častokrát ich nahovárajú na učinenie nejakých konkrétnych výpovedí.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka U. Z., ktorý pracuje ako policajt Železničnej polície vo
Zvolene. Uviedol, že všetci svedkovia, ktorých v tejto trestnej veci vypočúval, vypovedali spontánne,
žiadny nátlak na nich vyvíjaný nebol. Potvrdil, že poškodený v prípravnom konaní vypovedal, že ráno

pred skutkom užil nejaké opiáty, v dôsledku čoho zaspal, ale v priebehu výsluchu sa svedkovi nezdal byť
dezorientovaný alebo pod vplyvom liekov. Poprel tvrdenia svedkov ohľadom toho, že by ich navádzal
na usvedčenie obžalovanej, nemal ani dôvod chcieť obžalovanú dostať do výkonu trestu či väzby. Čo
sa týka osobnej prehliadky obžalovanej, túto on nevykonával, avšak má vedomosť, že odcudzené veci
poškodenéhonájdenéneboli.Uviedoltiežto,žeanisvedkoviaR.H.T.nejavilivčasevykonaniavýsluchu

v prípravnom konaní známky požitia alkoholu, i keď má vedomosť o tom, že alkohol požívajú. Práve z
tohto dôvodu sú výsluchy realizované obvykle v doobedňajších hodinách.

Rovnako na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka L. O., pracujúceho ako poverený príslušník
oddelenia Železničnej polície vo Zvolene, ktorý sa k žalovanému skutku vedel tiež vyjadriť len z pohľadu

svojej pracovnej pozície, keď vykonával v danej veci skrátené vyšetrovanie. Svedkov i poškodeného
pozná približne 16 rokov, vie že požívajú alkohol, preto sú vypočúvaní vždy vtedy, keď im je dobre
rozumieť, t.j. v triezvom stave a tak tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Rovnako ako jeho kolega
uviedol, že pri vykonávaní výsluchov na svedkov žiadnym spôsobom nevplývali, takéto tvrdenia sú zostrany svedkov bežné - najprv údajne vypovedajú o tom čo videli, ale následne si vykonštruujú inú verziu.
Poukázal pritom na ich vzájomné kamarátske vzťahy. Pokiaľ ide o odcudzené veci poškodeného, svedok
nevedel uviesť, či boli tieto nájdené.

Napokon súd vypočul aj svedkyňu Z. V., ktorá uviedla, že si v čase skutku kľakla k spiacemu
poškodenému, pretože ho chcela zobudiť. Na to k nej pribehli svedkovia T. H. R. s krikom, nech
poškodeného nechá spať, následne došla aj obžalovaná, ktorá stála v podstate až za ňou (približne 1 -
2 metre od poškodeného). Vzhľadom na túto vzdialenosť nemohla poškodenému nič ukradnúť, ani po

ňom nešmátrala. Pri vykonanej osobnej prehliadke policajti ani u jednej zo žien odcudzené veci nenašli.
Ak poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ho mala okradnúť svedkyňa, toto nie je pravdou
a poškodený si to zrejme vymyslel, nakoľko sa v tom čase vôbec nezobudil. Aj táto svedkyňa ku svojej
výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že obsah spísanej zápisnice si neprečítala a pravdou je to, čo
vypovedala na hlavnom pojednávaní.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní aj dokazovanie v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním
listinných dôkazov, a to správy o povesti obžalovanej /č.l. 29/, výpisu z evidencie priestupkov /č.l. 27/
a odpisu z RT /č.l. 75/.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po týchto úvahách dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie na
hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení výpovedí obžalovanej, poškodeného a tiež svedkov Z. V., Y. T. H.
U. R. v spojitosti s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise v danom prípade je potrebné konštatovať, že

na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok,
pre ktorý bola na obvinenú Q. V. podaná obžaloba, spáchala práve obžalovaná.

Bolo preukázané len to, že všetci menovaní boli v deň skutku na mieste činu, požívali v určitom
množstve alkoholické nápoje a dostali sa do drobného konfliktu ohľadom zobúdzania poškodeného

zo spánku. Hoci poškodený spočiatku označil za páchateľa skutku obžalovanú, v priebehu hlavného
pojednávaniasvojuvýpoveďzmenilazapáchateľkuurčil Z.V..Ajpritomvšakuvádzal,žeberiepomerne
silné lieky opiátového typu, čo objektívne mohlo mať dopad na schopnosť jeho vnímania priebehu
celého skutku. Priebeh skutkového deja tak, ako to popisuje poškodený síce nemožno vylúčiť, avšak
nemožno vylúčiť ani možnosť, že sú pravdivé skutočnosti, ktoré de facto zhodne potvrdili svedkovia a

obžalovaná v priebehu hlavného pojednávania. Keďže nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorá verzia
priebehu skutku je pravdivá a hodnovernosť všetkých zúčastnených je naštrbená buď požitím alkoholu
alebo užitím liekov, dospel súd k záveru, že vykonané dôkazy nedávajú bezpečný podklad pre záver
o nepochybnej účasti obžalovanej na žalovanom skutku. Nebolo teda bez akýchkoľvek rozumných
pochybností preukázané, že žalovaný skutok skutočne spáchala obžalovaná Q. V.. Pravdepodobnosť,

že skutok sa stal za okolností popísaných v obžalobnom návrhu a že ich mala spáchať obžalovaná
nepostačuje na vyslovenie jej viny, ale je nevyhnutné v danej veci aplikovať jednu zo základných zásad
trestného konania a to zásadu „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené

a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z
variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných
dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov
pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v
prospech obžalovaného.

Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad jedine vtedy, ak je po vykonaní dôkazov dosiahnutý
najvyšší možný stupeň istoty vo vzťahu k skutku či osobe páchateľa, a to aspoň na úrovni všeobecného
pravidla „preukázania nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť“. Použitie princípu in dubio pro reo prichádzapreto do úvahy vždy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

Jenutnékonštatovať,žeprodukovanédôkazyvosvojomsúhrnenetvoriasúvislúaucelenúreťaz,zktorej
by bolo možné vytvoriť jednoznačný záver o tom, že žalovaný skutok skutočne spáchala obžalovaná,

preto bolo potrebné postupovať podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.
S poukazom na všetko uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že si poškodený svoj prípadný nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní
neuplatnil, súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Odvolaniemáodkladnýúčinok.Oznámenímrozsudku
je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.