Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215212065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

Mgr.RenátyGavalcovejaJUDr.KatarínySlováčekovejvprávnejvecižalobcu:UKProfit,spol.sr.o.,IČO:
35 937 815, so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka,
Zámocká 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, H.
G., o zaplatenie 945,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 16C/341/2015-55 zo dňa 8. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie pohľadávky žalobcu v sume 1.444,35
eura s 5,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 945,45 eura od 09.09.2014 zamietol a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - ďalej aj OZ, § 39, § 526 ods. 2, § 525 ods. 1), Zákona o bankách
(zákon č. 483/2001 Z.z., § 92 ods. 7, 8), Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z., § 5b),
o procesnom postupe v konaní a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. - ďalej aj OSP - § 120 ods. 1, § 118 ods. 2, § 121, § 128, §

142 ods. 1, § 151 ods. 1).

2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovaný uzavreli dňa 14.09.2005 zmluvu o splátkovom úvere na sumu 100.000,- Sk a žalovaný
sa zaviazal tento splácať v mesačných splátkach po 1.828,- Sk až do 10.09.2012 s úrokom 12,1%.
Následne pôvodný dodávateľ postúpil pohľadávku zmluvou z 27.09.2013 na DPS Financial Consulting,
s.r.o., ktorá zmluvou z 08.09.2014 postúpila túto pohľadávku na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávka

pozostávala z istiny 945,45 eura, úroku 140,25 eura, zmluvného úroku z omeškania 53,11 eura,
zákonných úrokov z omeškania 263,68 eura a poplatkov 41,86 eura. Suma 98.000,- Sk (úver znížený
o spracovateľský poplatok) bola žalovanému vyplatená 14.09.2005. Žalovaný od októbra 2005 do mája
2011 splácal dohodnuté splátky, i keď nie vždy pravidelne. Po 15.05.2011 už nezaplatil žiadnu splátku
a odvtedy banka účet zaťažovala len úrokmi, poplatkami a úrokmi z omeškania (výpisy č.l. 28 až 35).
Nebolo preukázané, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm, či tieto výzvy boli písomné, či
akedyboližalovanémudoručené.Listomzodňa11.10.2013(č.l.16)Slovenskásporiteľňa,a.s.oznámila

žalovanému, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 1.402,26 eura s príslušenstvom
postúpila na spoločnosť DPS Financial Consulting, s.r.o. Táto spoločnosť listom zo 25.09.2014 (č.l.
17) oznámila žalovanému, že pohľadávku v sume 1.447,46 eura z predmetného úveru postúpila na
žalobcu. Žalobca bol povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP predložiť dôkaz, z ktorého by vyplývalo,že žalovaný bol vyzvaný na splatenie svojich záväzkov. Nebolo povinnosťou súdu nahrádzať dôkaznú
aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 OSP. Nepredloženie
dôkazov o doručení listín totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok

nedokázanie hmotno-právnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porovnaj
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý toho, že ak chce
opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, musí toto dokázať. Súd prvej inštancie vo
veci nariadil pojednávanie a konštatoval, že na toto sa mohol žalobca dostaviť a navrhnúť dôkazy do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, na pojednávaní pritom sudca v zmysle § 118 ods. 2 OSP

účastníkov poučil, čo považuje v danej veci za sporné a ktoré skutočnosti je potrebné dokázať. Žalobca
mohol na to bezprostredne reagovať navrhnutím potrebných dôkazov. Súd nebol povinný osobitne
upozorňovať žalobcu na to, čo je sporné a vyzývať ho písomne na predloženie konkrétnych dôkazov.
Ustanovenie § 118 ods. 2 OSP takýto postup výslovne predpokladá na pojednávaní. Osobitná písomná
výzva len jednému z nich by znamenala podstatné zvýhodnenie tohto účastníka zo strany súdu, čo by
bolo nezlučiteľné s principiálnou rovnosťou oboch účastníkov podľa článku 47 Ústavy SR, ale aj § 18

OSP.

3. Ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. (rsp. ods. 8 citovaného zákona v znení účinnom
k 21.10.2013 a neskôr) dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých
podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby

bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť s poukazom
na dikciu § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také neplatné (§ 39 OZ). Účelom § 525 OZ je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred

tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
vočiktorémupôvodnevznikol.Kýmtedavinýchprípadochneplatnostizmluvyopostúpenísaúčinkytejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom a voči dlžníkovi je takéto postúpenie účinné, ak
mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle
§ 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky (R 46/2009). Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má

za následok absolútnu neplatnosť postúpenia prihliada súd aj bez námietky z úradnej povinnosti a to o
to viac, že ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ. Za daných okolností žalobca nedokázal,
že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému postúpená na
spoločnosť DPS Financial Consuting, s.r.o. (21.10.2013), boli tieto podmienky postúpenia splnené. I keď
by bolo možné považovať za dokázané, že žalovaný bol v tom čase 90 dní v omeškaní s plnením svojho

záväzku, nebolo dokázané, že by bol aj riadne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo splátkového
úveru. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na uvedenú
spoločnosť spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Preto nemožno
považovať za preukázané, že toto postúpenie je platné a že DPS Financial Consulting, s.r.o. sa stal
majiteľom pohľadávky a že ju mohol postúpiť na žalobcu. Nemožno teda považovať za dokázané, že

žalobca je aktívne legitimovaný na jej uplatňovanie pred súdom a preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol bez toho, aby sa zaoberal právnym základom, výškou a existenciou spornej pohľadávky. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobca si uplatnil trovy no bol neúspešný, preto
súd o jeho návrhu na ich priznanie rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaný si žiadne trovy nežiadal,
takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku spolu
s príslušenstvom, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Právnypredchodcažalobcu,naktoréhobankapostúpilapredmetnúpohľadávku,vychádzal

z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, z ktorej vyplýva, že žalovaný je v omeškaní 818 dní a posledná platba
bola 13.05.2011. Aj súd považoval omeškanie žalovaného za preukázané. Žalobca sa však nestotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Žalovanému bolo zo strany banky aj zo
strany právneho predchodcu žalobcu zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, kde je jednoznačne

uvedené, ako má žalovaný plniť. Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný má vedomosť
o výške svojej pohľadávky ako aj o tom, akým spôsobom má veriteľovi plniť. Podľa názoru žalobcu
tieto dôkazy preukazujú jeho vecnú legitimáciu. Preto žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel auložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku spolu s príslušenstvom a trovami
konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -

stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods.

1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16C/341/2015

je nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 945,45 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu
žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

8. Žalovaný sa v odvolacom konaní domáha priznania uplatnenej pohľadávky spolu s príslušnými
zmluvnými úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a trovami konania. Úlohou odvolacieho súdu bolo

posúdiť, či odvolanie žalobcu je dôvodné, či jeho aktívnu legitimáciu zakladá oznámenie pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky, ktoré bolo zaslané žalovanému, ako i
oznámenie jeho postupníka, ktoré aj on zaslal žalovanému, čím má byť zabezpečená aktívna legitimácia
žalobcu.

9. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v
konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čije
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej

procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),

nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

10. Súdom prvej inštancie aplikované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke
postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia
tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej

postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v
priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen
medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.11. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie
uvedené v cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej

legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

12. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému (ktorá je
predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z
vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynie), bude potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na

nepostúpiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so
zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto
nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný
súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. Je treba uzavrieť, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že
sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu

na jej uplatňovanie.

13. S prihliadnutím na uvedené právne východiská, ktoré sú obsiahnuté i v rozhodnutí súdu prevej
inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že samotné oznámenie o postúpení pohľadávky uskutočnené
pôvodným dodávateľom dlžníkovi nepostačuje na to, aby sa postupník stal vecne aktívne legitimovaný.

Na zmluvu o postúpení medzi postupníkom a postupcom, ktorým je banka, sa vzťahuje zákon č.
483/2001 Z.z., ktorý stanovuje podmienky pre platnosť takéhoto postúpenia, bez ktorých splnenia
samotné oznámenie pôvodným dodávateľom o postúpení pohľadávky nezaloží postupníkovi aktívnu
vecnú legitimáciu. K aktívnej vecnej legitimácii postupníka preto nedochádza v prípade, ak nie sú
splnené zákonom predpokladané podmienky (§ 92 ods. 8 zákona), t.j. okrem toho, že dlžník je v

omeškaní s úhradou viac ako 90 dní, musí ho banka na splnenie povinnosti písomne vyzvať. Takáto
výzva adresovaná dlžníkovi musí byť v konaní pred súdom preukázaná, inak zmluva o postúpení je v
rozpore s § 92 ods. 8 zákona, čo má za následok neplatnosť takéhoto úkonu v zmysle § 39 OZ. Preto
odvolanie žalobcu nie je možné považovať za dôvodné.

14. Preto odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, a to spolu s odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

15. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257
CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).