Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/752/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714204309
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714204309.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o.
so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25 proti povinnému: A. W., G.
XX.XX.XXXX, K. M. XXX, o vymoženie 785,17 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Michalovce č.k. 15Er/181/2014-18 zo dňa 06.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým. Vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1, 2,3,4, § 53 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 4 ods. 7 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege
doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti , ktoré sa týkajú vlastného vzťahu
s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom bolo
vydaní v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu
povinnosť exekúciu zastaviť (ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku). V odôvodnení uviedol,

že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia svojej
pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03176/11 zo dňa 30.09.2013.

3. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že sa jedná o vzťah
spotrebiteľský. Na uvedenom posúdení právneho vzťahu nemení nič ani skutočnosť, že dlžník zaškrtol

v zmluve políčko, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania. Oprávnený toto
tvrdenie nepreukázal, pričom sa jedná o formulárovú t.j. vopred pripravenú zmluvu. Zmluva o úvere
bola uzavretá dňa 23.12.2009 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej zmenky znejúcej na
sumu 785,17 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo zmenkovej istiny. Poukázal na ust.
§ 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona a uviedol, že v danom prípade si oprávnený okrem 6
% ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok t.j. 91,25 % ročne. Uvedené úroky sú podľa názoru

súdu v hrubom rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. Súd považoval taktiež rozhodcovskú
zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami,za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Z týchto dôvodov súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Vyslovil,
že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym

úradníkom.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Uviedol, že odmieta posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa.
Dňa 23.12.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.901700377, na základe ktorej bol povinnému

poskytnutý úver na účel povolania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal, že
poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že informácie
uvedené povinným sú pravdivé. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci
prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť na čo konkrétne povinný následne poskytnutý úver využil nie
je podstatné. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie
spotrebiteľa. Zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Ďalej uviedol,

že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo
možné prihliadnuť na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu
zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v ust. §
17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.01.2011 do 30.04.2014 (t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou
za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť

splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015
nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom úroku,
ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch

prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou
retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov. Rozhodcovský súd v konaní
o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie
splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku
porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil.

Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, keďže zmenka je cenný papier a jej vznik, aj
keď je zakázaný nemožno poprieť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva

nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil,
že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá je individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

5. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.10. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
03176/11 zo dňa 30.09.2013 s právoplatnosťou dňa 11.11.2013 a vykonateľnosťou dňa 14.11.2013,

ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 785,17 Eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 785,17 Eur od 11.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 785,17 Eur od 28.02.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo
výške 259,00 Eur v mesačných splátkach vo výške 120 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti

tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu
rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

11. Z predloženej zmluvy o úvere č. 901700377 zo dňa 23.12.2009 (v spise na č.l. 4) uzavretej medzi
účastníkmi konania vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa povinný
zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur t.j. celkovo 696,- Eur v

12 mesačných splátkach po 58 Eur počnúc dňom 27.01.2010. Povinný súčasne prehlásil, že finančné
prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania. Dňa 31.03.2014 bolo súdnemu exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie exekúcie.

12. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je

povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

13. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej

veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný

titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

15. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.17. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18.Podľaust.§1ods.2 vetyprvejzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

19.Podľaust.§2 zákonaospotrebiteľskýchúveroch,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. K odvolacej námietke oprávneného, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pretože
povinný v zmluve o úvere vyhlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania,
odvolací súd uvádza, že z obsahu zmluvy o úvery č. 901700377 je zrejmé, že vyhlásenie povinného
o účele použitia poskytnutých finančných prostriedkov bolo vopred naformulované a povinný nemal

možnosť vplývať na obsah zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol skutočne poskytnutý povinnému na výkon povolania povinného ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver
má nespotrebiteľský charakter a bol povinnému poskytnutý na účel povolania, ktoré navyše žiadnym
spôsobom nešpecifikoval. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho

zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je preto namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval
ustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesaochranyspotrebiteľaataktiežzákonospotrebiteľských
úveroch.

21. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o úvere a ktorú účastníci konania uzavreli
v rovnaký deň ako zmluvu o úvere t.j. dňa 23.12.2009. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv

z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky
spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne
určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť,
pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej
vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálnevopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom
Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by
takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

24. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a

preto súd správne exekúciu zastavil. Vzhľadom na to, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého
exekučného titulu, odvolací súd sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal a
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

25. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).