Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710205471
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2710205471.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: SKAL & CO spol. s r. o., so sídlom Mallého
977/58, Skalica, IČO: 31 447 511, proti žalovanému: JUDr. Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, U.,
o zaplatenie istiny 328,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 9. marca 2016, č.k. 3C/94/2010-268, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu

328,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 29,91 eur od 25.6.2008
do 31.5.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 187,78 eur od 16.6.2009
do 31.5.2011, zo sumy 180,62 eur od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 148,27 eur od 16.6.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 30 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 8a ods. 1, 2, 3 a 5, § 8b ods. 2 a 3, § 9

ods. 2, § 10 ods. 1, 3 a 6, § 14 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, § 2 písm. d), § 15 ods. 1 písm. a) a § 22 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. o
tepelnej energetike, ako aj § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005
Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť v
tej časti, ktorá medzi účastníkmi zostala sporná po právoplatnom zastavení konania sčasti. Súd sa
zaoberal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Skalica, na ktorú však neprihliadol, nakoľko
ju žalovaný neuplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril (§ 105 ods. 1 O.s.p.). Rovnako súd prvej inštancie

neprihliadol na námietku zaujatosti Okresného súdu Skalica opakovane uplatnenú žalovaným, nakoľko
nespĺňalanáležitostinámietkyzaujatostivzmysle§15aods.3O.s.p.Predmetomkonaniapočiastočnom
späťvzatížalobybolozaplatenieneuhradenýchmesačnýchpreddavkovnaposkytovanéplneniaspojené
s užívaním bytu a správou domu za roky 2008, 2009 s príslušenstvom. Žalobca si nárokuje voči
žalovanému zaplatenie dlžných preddavkov a nedoplatku titulom zmluvy o výkone správy uzavretej
so žalovaným dňa 22.11.2000 účinnej od 1.11.2000, v zmysle ktorej je žalobca povinný zabezpečovať
správu v bytovom dome súp. č. XXXX na Z. ulici v U., v ktorom je žalovaný vlastníkom bytu č. XX a je

povinný platiť mesačne platby na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv, poskytovania služieb a správy
domu. Z dôvodu novelizácií zákona o vlastníctve bytov, žalobca v záujme zosúladenia obsahu zmlúv s
novelizovanými ustanoveniami zákona pripravil návrh novej zmluvy o výkone správy č. 1143/1999/35
s účinnosťou ku dňu 1.1.2005, ktorú však žalovaný odmietol podpísať. Podľa žalobcu sa nová zmluvavzťahuje aj na žalovaného, pretože bola podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom
dome, a to v súlade s § 8a zákona o vlastníctve bytov. Súd poukázal, že ust. § 8a zákona č. 182/1993
Z.z. v znení: „...Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou

hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy
alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
správcom...“ bolo vnesené do zákona až jeho novelou účinnou k 1.7.2007, kedy nadobudol účinnosť
zákon č. 268/2007 Z.z. prijatý dňa 17.5.2007. Ku dňu predloženia novej zmluvy o výkone správy z roku

2005 zákon č. 182/1993 Z.z. takéto ustanovenie neobsahoval. V konaní bolo preukázané, že návrh
zmluvy o výkone správy z roku 2005 podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v bytovom dome.
Len zo skutočnosti, že žalovaný odmietol zmenenú zmluvu podpísať, nemožno vyvodiť, že medzi ním a
žalobcom nie je zmluvný vzťah, keď zmluva o výkone správy zo dňa 22.11.2000 bola uzavretá na dobu
neurčitú a neplatná je len v tých ustanoveniach, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 182/1993
Z.z. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prechodné ustanovenie tohto predpisu k úpravám účinným od

1.7.2007, podľa ktorého boli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia
povinní zmluvy o výkone správy uzatvorené do 1. júla 2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do
31. decembra 2007, pričom tie časti zmluvy o výkone správy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami
tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Z uvedeného vyplýva, že ak sú po 31.12.2007
nejakéustanoveniazmluvyovýkonesprávypodpísanejžalovanýmneplatné,jeprežalovanéhozáväzná

úprava podľa platného znenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania existuje a
na základe neho bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi ako správcovi bytového domu preddavky na
plnenia spojené s užívaním bytu, poplatok za správu a príspevky do fondu opráv, a to v lehotách, ktoré
neodporujú úprave ich splatnosti podľa zákona o vlastníctve bytov a vo výške vyplývajúcej z právnych

predpisov, prípadne z rozhodnutí väčšiny vlastníkov bytov a NP v bytovom dome.

3. Z písomných podaní a ústnych prednesov žalovaného vyplýva, že tento namietal proti plateniu a
účtovaniu: 1. základnej zložky nákladov na ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV), 2. odmeny zástupcovi
vlastníkov, a 3. proti výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Pri účtovaní základnej

zložky za odber TÚV žalobca vychádzal z vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z.z., podľa ktorej sa náklady
na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania rozdelia na základnú zložku a spotrebnú
zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej
vody v objekte rozpočítavania. Z odseku 2 ustanovenia § 9 tejto vyhlášky vyplýva, že základná zložka
sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v

objekte rozpočítavania, ak sú zabezpečené technické podmienky na odber teplej úžitkovej vody z
centrálneho rozvodu u konečného spotrebiteľa. Žalovaný podľa listu zo dňa 24.9.2007 adresovaného
žalobcovi oznámil, že prestal TÚV používať, odpojil sa od jej odberu s tým, že zaplombované meradlo
ostalo nedotknuté a namontoval si elektrický bojler. Žalovaný sa v konaní vyjadril, že odstavenie
od TÚV si zabezpečil sám na vlastné náklady, pričom zaplombované meradlo zostalo nedotknuté,

pričom z vyjadrenia správcu zo dňa 20.5.2015 vyplýva, že sa žalovaný odpojil od dodávky TÚV
bez predchádzajúcej súčinnosti a bez oboznámenia správcu bytového domu. Z vyjadrenia správcu
k spôsobu odpojenia odberu TÚV v byte č. XX ďalej vyplýva, že vlastník bytu je odpojený takým
spôsobom, aby v prípade záujmu odoberať vodu z centrálneho rozvodu nebol problém s opätovným
pripojenímodbernéhomiesta.Technickyjeodpojenieprevedenédemontovanímpolšrúbeniazabytovým

vodomerom na rozvode bytu, kde na mieste pripojenia zo strany bytu je na vodomere namontovaná
záslepka s tesnením. Vodomer je zaplombovaný a funkčný. Z uvedeného vyplýva, že centrálny prívod
do bytu odpojený nie je a je možné kedykoľvek teplú vodu do bytu obnoviť. Vyhláška ÚRSO č. 630/2005
Z.z. neupravuje prípad odpojenia sa od dodávky TÚV spotrebiteľom, avšak z ust. § 9 ods. 2 vyplýva, že
základná zložka za odber TÚV sa má počítať každému konečnému spotrebiteľovi, ak sú zabezpečené

technické podmienky na odber teplej úžitkovej vody z centrálneho rozvodu u konečného spotrebiteľa.
V zmysle cit. vyhlášky na základnú zložku by nemal prispievať konečný spotrebiteľ, u ktorého dodávka
TÚV nie je zabezpečená, čo treba vykonať tak, že správca vykoná technické opatrenie (zablendovanie
prívodu a zabezpečenie plombou) na odpojenie dodávky TÚV, tak by spotrebiteľ nemohol odoberať
TÚV centrálne. Súd má za to, že ak sa žalovaný mohol odpojiť bez súhlasu a súčinnosti správcu,

rovnakým spôsobom by sa mohol bez súčinnosti správcu opätovne pripojiť k dodávke TÚV. V takomto
prípade, keď technické opatrenie na odpojenie žalovaného od TÚV nebolo vykonané správcom tak,
aby bola úplne vylúčená možnosť žalovaného opätovne sa pripojiť, t.j. zablendovanie prívodu TÚV
a zabezpečenie plombou, súd má za to, že technické podmienky na odber teplej úžitkovej vodyz centrálneho rozvodu u žalovaného sú stále zabezpečené, a preto je žalobca oprávnený účtovať
žalovanému základnú zložku nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 9 ods. 2 vyhlášky. Len
ak by takéto opätovné pripojenie bez súčinnosti správcu nebolo možné, možno mať za to, že technické

podmienky na odber TÚV zabezpečené nie sú. Žalovaný však nepreukázal, že by žalobcu o takéto
odpojenie požiadal alebo prejednával, naopak uviedol, že on o nič také žalobcu nežiadal ani nepožiada.
Súdtiežpoukazujenato,ževodovodnéateplonosnéprípojkysúvzmysle§2ods.5zákonaovlastníctve
bytov spoločnými zariadeniami domu, o ktorých právo rozhodovať patrí všetkým vlastníkom bytov a NP v
dome hlasovaním na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Tiež treba mať na pamäti

ustanovenia zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, ktorý ku dňu odpojenia sa žalovaného od
TÚV ustanovoval v § 20, že odberateľ a konečný spotrebiteľ môžu skončiť odber tepla buď a) na základe
zákona, alebo b) dohodou, pričom všeobecne záväzný právny predpis ustanoví rozsah ekonomicky
oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy
tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu. Zákon teda predpokladal, že odpojenie sa od
sústavytepelnýchzariadeníbudevykonanépodohodesdodávateľom(vdanomprípadejedodávateľom

žalobca, nakoľko má povolenie na výrobu a rozvod tepla), žalovaný však odpojenie vykonal sám. S
účinnosťou od 1.5.2014 je v citovanom zákone aj ustanovenie § 22 ods. 3, v zmysle ktorého zásah do
sústavy tepelných zariadení je možné vykonať len so súhlasom jej prevádzkovateľa alebo dodávateľa
tepla. Žalobcovi ako dodávateľovi tepla v TÚV vznikajú náklady na prevádzku siete bez ohľadu na
množstvo skutočne odobratej TÚV. Každý konečný spotrebiteľ pripojený k rozvodnej sieti TÚV vyvoláva

u dodávateľa náklady, ktoré by mal uhradiť aj spotrebiteľ, ktorý má nulovú spotrebu, ale v prípade záujmu
má dodávateľom vytvorené technické podmienky na zabezpečenie odberu TÚV. Dôvodom oprávnenosti
účtovania základnej zložky nákladov na prípravu TÚV je práve možnosť žalovaného pripojiť sa k odberu
TÚV, pretože táto možnosť mu nebola zo strany správcu technicky odňatá tak, aby pripojenie bolo
znemožnené. Súd mal preukázané z vyúčtovania plnení za rozhodné obdobie rokov 2008, 2009 a 2010,

že žalovanému bola skutočne vyúčtovaná len základná zložka nákladov na prípravu TÚV (v roku 2008
vo výške 30,72 eur, v roku 2009 vo výške 25,34 eur a v roku 2010 vo výške 24,81 eur), pričom ak
prostredníctvom preddavkov na ohrev TÚV uhradil sumu prevyšujúcu základnú zložku, preplatok mu
bol v rámci vyúčtovania vrátený.

4. Ďalej žalovaný namietal proti plateniu odmeny zástupcovi vlastníkov bytov - domovej dôverníčke,
pretože uvedená funkcia nemá oporu v zákone, pričom on si zástupcu vlastníkov nevolil. Právo zvoliť
si zástupcu vlastníkov bytov vyplýva z § 8a ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a na jeho zvolenie sa
nevyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ale
hodinu po začatí schôdze môže zástupcu vlastníkov platne zvoliť nadpolovičná väčšina zúčastnených

(§ 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.). Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má v zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona právo obrátiť sa na súd, aby v prípade prehlasovaného vlastníka
rozhodol. Súd mal z preložených zápisníc z domových schôdzí domu č. XXXX na ul. Z. v U. konaných
dňa 10.5.2007 a dňa 29.4.2008 preukázané, že nadpolovičnou väčšinou zúčastnených hodinu po
začatí schôdze bol zvolený zástupca vlastníkov (predtým domový dôverník). Vlastníci bytov prítomní

na schôdzi zároveň rozhodli o odmeňovaní zástupcu vlastníkov sumou 1 euro mesačne za byt, s
tým, že súhlasili, aby bola platba zahrnutá do vyúčtovania plnení spojených s užívaním bytu spolu s
odvodmi do poistných fondov a DPH. Aj v zmysle zmluvy o výkone správy podpísanej žalovaným je
správca povinný zabezpečovať aj ďalšie služby a ich plnenie, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
Prioritná je predovšetkým dohoda, resp. právoplatné rozhodnutie vlastníkov bytov a NP v dome, hoci

nemusí ísť o rozhodnutie väčšiny vlastníkov, prehlasovaní vlastníci (ako aj nezúčastnení na schôdzi)
sa mu musia podriadiť a je záväzné aj pre nich, za predpokladu, že nevyužijú svoju zákonnú možnosť
obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, a to v prekluzívnej lehote do 15 dní od oznámenia o výsledku
hlasovania (prípadne do troch mesiacov od hlasovania, ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť). Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by na súde

napadol výsledok hlasovania o zvolení zástupcov vlastníkov bytov. Pri tejto voľbe prítomní vlastníci bytov
odsúhlasili aj odmeňovanie zástupcu vlastníkov, ktoré rozhodnutie je platné a záväzné pre všetkých
vlastníkov bytov a NP v bytovom dome, teda aj pre žalovaného. Pokiaľ ide o výšku nákladov na
odmeňovanie zástupcov, súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že skutočná vyfakturovaná
odmena zástupcom vlastníkov vo vyúčtovaní za rok 2007 bola vo výške 14,38 eur, pričom žalovaný

predpisom uhradil len sumu 11,95 eur, čím mu vznikol nedoplatok v sume 2,43 eur, v roku 2008 bola vo
výške 13,98 eur, pričom žalovaný predpisom uhradil sumu14,34 eur, čím mu vznikol preplatok v sume
0,36 eur, v roku 2009 bola vo výške 14,404 eur, pričom žalovaný predpisom uhradil len sumu 14,28 eur,čím mu vznikol nedoplatok v sume 0,124 eur, v roku 2010 bola vo výške 14,404 eur, pričom žalovaný
uhradil len sumu 14,28 eur, čím mu vznikol nedoplatok v sume 0,124 eur.

5. S vyššie uvedeným záverom o viazanosti platných rozhodnutí pre všetkých vlastníkov bytov a NP v
domesúvisíajoprávnenosťúčtovanýchpreddavkovdofonduprevádzky,údržbyaoprávdomu.Žalovaný
nesúhlasí s úhradami preddavkových platieb do fondu, ktoré sú podľa jeho názoru neopodstatnené.
Napadol tiež čerpanie fondu opráv, z ktorého sa podľa jeho vyjadrenia hradia aj nepotrebné opravy a
fiktívne faktúry. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o výkone správy bol poplatok do fondu údržby vo výške

6,61 eur. Písomným hlasovaním si nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v bytovom dome odsúhlasila
zvýšenie platby do tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv od 1.7.2007 o 7 Sk/m2. Podľa Prílohy
č. 1 k Zmluve o výkone správy má žalovaný byt o rozlohe 49,71 m2 vrátane pivnice. Z ust. § 14
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. je zrejmé, že pri hlasovaní vlastníkov bytov o výške preddavkov je
potrebnýsúhlasnadpolovičnejväčšinyhlasovvšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome,
čo v danom prípade bolo dodržané. Hlasovanie prebehlo vo forme písomného hlasovania v súlade

s § 14 ods. 6 zákona, čo má súd preukázané zo zápisnice z domovej schôdze zo dňa 10.5.2007.
Žalovaný nepreukázal, že by sa ako prehlasovaný vlastník bytu obrátil do 15 dní od oznámenia výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a bol v tomto spore úspešný. Uplynutím uvedených zákonných
lehôt toto jeho právo zaniklo a je viazaný rozhodnutím ostatných vlastníkov bytov.

6. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú nepotrebné
opravy a fiktívne faktúry, žalovaný na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.
Žalovaný neuviedol, resp. neoznačil, aké konkrétne faktúry mali byť hradené z fondu opráv, hoci
tvrdil, že ich je veľa. Povinnosti žalobcu ako správcu sú stanovené v § 8b ods. 2 zák. č. 182/1993
Z.z., pričom okrem iného je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov v dome s odbornou

starostlivosťou, vypracúvať ročný plán opráv, navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv
domu na kalendárny rok. Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie
podmienky a riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome o výbere dodávateľa. Zo zmluvy o výkone správy uzavretej so žalovaným, ako aj jej
následnej zmeny vyplýva, kedy nie je potrebný predchádzajúci súhlas vlastníkov bytov (financovanie

nákladov spojených s pravidelnými prehliadkami technických zariadení, financovanie bežnej údržby
a opravy nepresahujúcej v jednotlivom prípade čiastku 331,94 eur, vykonanie mimoriadnych opatrení
na odstránenie následkov havárií a živelných udalostí). Z uvedeného teda vyplýva, že aj použitie
prostriedkov z fondu opráv je predmetom rozhodovania nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a NP v
dome a žalovaný je ním viazaný.

7. V nadväznosti na tvrdenia žalovaného, že mu boli účtované rôzne položky (výmena zástrčky TV
antény v byte 22 eur, výmena meradla TÚV 25 eur, výmenu 1 starého meradla ÚK mu 2,8 eur, ktoré
nemá) a každý rok fiktívne faktúry napr. za opravy a preplachy potrubí, tieto tvrdenia nemožno považovať
za obranu žalovaného proti žalobe, keď z vyjadrení žalovaného vyplýva, že pri týchto položkách sa jedná

o čerpanie prostriedkov z fondu opráv. Žalovaný nepreukázal, že by sa malo jednať o mimoriadne úhrady
vyplatené žalovaným žalobcovi. Ako už bolo uvedené vyššie, o čerpaní prostriedkov z fondu údržby a
opráv rozhoduje väčšina vlastníkov bytov.

8. Žalovaný sa mylne domnieva, že žalobca sa k nemu správa ako k nájomníkovi. Žalovaný je podľa listu

vlastníctva, na ktorom je zapísaný predmetný byt uvedený ako vlastník bytu, čo nikdy v konaní nebolo
spochybňované a súd má za to, že bolo slobodným rozhodnutím žalovaného nadobudnúť vlastníctvo
bytu za právneho stavu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa zákona je
ustanovené, že právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a sú

zákonom ustanovené práva a povinnosti vlastníkov bytu. Medzi žalovaným, žalobcom a ostatnými
vlastníkmi bytov ide o občianskoprávny majetkový vzťah, v ktorom účastníci sú voči sebe navzájom
v rovnakom právnom postavení. Žalovaný realizoval svoje právo vlastniť byt v právnom spoločenstve
spolusostatnýmivlastníkmibytov,ktorímajúprávotakakožalovanýprejaviťsvojuvôľu,vedúcukvzniku,
zmene alebo zániku tých právnych skutočností, s ktorými ich zákon, konkrétne zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov spája. Súd má za to, že žalovaný je pre jeho voľbu nadobudnúť do vlastníctva
byt,ktoréhoprávnyrežimvlastníctvaaprávnychvzťahovvznikajúcichzvlastníctvabytumedziostatnými
vlastníkmi bytu v bytovom dome sa spravuje najmä týmto zákonom viazaný ako vlastník rozhodnutiamiostatných vlastníkov bytov aj pri prehlasovaní žalovaného a práva a povinnosti žalovaného, o ktorých
súd rozhodoval, mu vyplývajú z právnych predpisov.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v súlade s právnymi
predpismiaoprávneneúčtovalžalovanémumesačnepreddavkovéplatbynaplneniaspojenésužívaním
bytu,poplatokzavýkonsprávyapríspevokdofonduprevádzky,údržbyaopráv,vrátanezákladnejzložky
nákladov za ohrev teplej vody a odmeny zástupcovi vlastníkov, a preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy 328,89 eur, ktorá predstavuje dlžný nedoplatok na preddavkových platbách

za rok 2008 vo výške 180,62 eur a za rok 2009 vo výške 148,27 eur.

10. Právnym dôsledkom porušenia povinností dlžníka zaplatiť peňažný dlh je vznik omeškania spojený
s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je, kedy nastala splatnosť dlhu. V danom
prípade je splatnosť prejednávaných záväzkov upravená právnym predpisom tak, že preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia sú splatné mesačne vopred. Pri nedoplatkoch z

vyúčtovania plnení bola splatnosť zmluvne dohodnutá do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, teda
priaznivejšie pre dlžníka, preto súd priznal úroky z omeškania z omeškaných preddavkových platieb v
zmysle žalobného návrhu. Pokiaľ ide o preplatok žalovaného za rok 2010 v sume 177,70 eur, po začatí
konania, tento bol započítaný na nedoplatky z vyúčtovania plnení spojených s užívaním bytu za rok
2010, 2007 a čiastočne 2008. Žalovaný takého započítanie namietal, pretože bolo použité aj na úhradu

položiek, ktoré v konaní namietal. Súd však považuje takéto započítania za správne, keď v konaní vyšlo
najavo správne účtovanie všetkých preddavkových platieb, preto logicky bola úhrada započítaná na
mesiace, ktoré žalovaný vôbec neuhradil v roku 2010 v sume 140,63 eur a zvyšok na najstarší záväzok
z roku 2007 v sume 29,91 eur a čiastočne za rok 2008 v sume 7,16 eur a v tomto zmysle boli preplatky
zohľadnené aj pri vyčíslení úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené v sadzbe zodpovedajúcej § 517

OZ v spojitosti s § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a priznané vo výške 8,5 % ročne zo sumy 29,91 eur
od 25.6.2008 do 31.5.2011 a vo výške 9 % ročne zo sumy 187,78 eur od 16.6.2009 do 31.5.2011, zo
sumy 180,62 eur od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 148,27 eur od 16.6.2010 do zaplatenia.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi ako úspešnému

účastníkovi v konaní plnú náhradu trov konania, potrebných na účelné bránenie jeho práva, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 30 eur, keď k neúspechu žalovaného bolo
potrebné pripočítať aj čiastočné zastavenie konania, lebo v danom prípade išlo o čiastočné späťvzatie
dôvodne podanej žaloby pre správanie žalovaného, a preto nemožno vinu na zastavení konania pričítať
žalobcovi.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorá navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že celá žaloba je postavená na podvodníckom
účtovníctve a klamstvách podvodníckeho žalobcu, ktoré akceptoval súd prvej inštancie, pričom jeho
opodstatnené námietky a dôkazy súd odignoroval. Namietol, že žalobca mu predpisuje neprimerane

vysoké zálohové platby a ignoruje jeho úsporné opatrenia v byte: neodber TÚV, nepoužívanie
rozvodného a cirkulačného potrubia v dome, zmenšenie počtu radiátorov v byte. Poukázal na to, že
neexistuje žiaden právny predpis k odmeňovaniu domového dôverníka, ktorého žalovaný nepotrebuje
a odmieta. Namietol fakturovanie fiktívnych nákladov v celom dome, keď v dome je 69 bytov, ale tieto
náklady schvaľujú na schôdzi prítomní jedenásti - dvanásť vlastníkov bytov, ktorí sú správcom lacno

podplácaní opravami v bytoch.

13. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§379,380CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné,pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/94/2010 je zaplatenie 328,89
eur s príslušenstvom.16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené a v závislom výroku o trovách konania.

17. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§
365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191 CSP), pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov (strán sporu) nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov - strán alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.
(v súčasnosti § 195 až § 210 CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP) je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na

daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

19. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v

prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (napr. IV.ÚS 77/2002, IV.ÚS 299/2004) do obsahu základného práva na súdnu
ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej
normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon.

20. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd
nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhom nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu
v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby

sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dokazovania a hodnotením dôkazov.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne, za predpokladu, že skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle súdu, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonu zodpovedajúce odôvodnenie,
ktorého štruktúra bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP).

22. K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa vyjadril i Ústavný súd SR v náleze

III.ÚS 119/2003, v ktorom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV.ÚS 115/2003). To, že právo nariadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré
dôkazy vykonal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú

vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.

24. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil, keď tento správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania (§ 387

ods. 1 CSP).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca.

26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).