Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112210319
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112210319.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: COOP PRODUKT
SLOVENSKO, záujmové združenie, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, právne
zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o. so sídlom Vlčková 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 711, proti
žalovaným: 1/ JUDr. W. B., rod. K., nar. XX.XX.P., bytom L. XX, E., 2/ Ing. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. W. X, E., obidvaja právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o. so sídlom Národná
17, Žilina, IČO: 36 848 654, o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/54/2012-225 zo dňa 04.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa podľa § 151o ods. 3
OZ domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v prístupe a v práve cesty peši a motorovými
osobnými a nákladnými vozidlami, k jemu patriacej administratívnej budove súp. č. 686 postavenej na
parc. č. 1744/5 vedenej na LV č. XXXX cez pozemok parc. č. 1744/2 zastavané plochy a nádvoria o

výmere 329 m2, vedenej na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, všetko kat. územie
E., keďže sa jedná o pozemok predstavujúci jedinú prístupovú cestu k jeho stavbe napojenú na verejnú
komunikáciu na ulici Hviezdoslavovej, ktorú už roky na prístup využíva, pričom žalovaní v uplynulom
období mu v tomto bránia napriek snahe s nimi uzavrieť mimosúdnu dohodu o zriadení práva vecného
bremena. Mal za to, že aj keď bol splnený prvý predpoklad na zriadenie vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 OZ, t. j. že žalobca je vlastníkom stavby, avšak nie priľahlého pozemku k nej, druhý predpoklad,
t. j. že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, splnený nebol. Žalobca nepredložil žiaden relevantný

dôkaz o tom, že mu žalovaní bránia v prístupe k nehnuteľnosti. Práve naopak, z výsluchu žalovaných
vyplýva, že nikdy v minulosti ani v súčasnosti mu nebránili v prechode cez ich nehnuteľnosť, ktorú
pravidelne využíva bez toho, aby sa nejakým spôsobom podieľal na úhrade za jej užívanie, keď ešte v
roku 2010 sa pokúšali s ním mimosúdne dohodnúť na uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca nerozporoval
tvrdenia žalovaných, že v minulosti bola medzi nehnuteľnosťami osadená brána, avšak od tejto mali
všetci vlastníci stavieb diaľkové ovládače a táto bola vymontovaná len vzhľadom na opotrebenie a bola
miesto nej osadená rampa. Žalobca svoje tvrdenie ohľadne znemožnenia prístupu nepreukazoval ani

tým, že táto rampa by bola zatváraná. Administratívna budova je postavená na parcele 1744/5, ktorá
hraničí s verejným parkoviskom, ktoré je na parcele 1763, to znamená, že žalobca má zabezpečený
prístup k svojej stavbe aj inak, keď nikde v zákone nie je stanovené, že ako vlastník stavby musí maťprístup k nej aj motorovým vozidlom. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o
nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365
ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho žiadal
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. To, že mu v súčasnosti nikto nebráni v prechode, nevyplýva z dobrej vôle žalovaných,
ale z nariadeného predbežného opatrenia Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/312/2011-372 zo dňa
25.01.2012 (právoplatné a vykonateľné 15.02.2012), ktorým bola žalovaným uložená povinnosť umožniť
mu prístup a právo cesty peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami cez ich parcelu k jeho
stavbe a zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty až
do právoplatného skončenia tohto konania (podanie návrhu mu bolo uložené uvádzaným uznesením).

Vzhľadom na uvedené sa súd mal zaoberať výlučne obdobím pred platnosťou predbežného opatrenia,
keď v konaní poukazoval na to, že žalovaní začali úkony smerujúce k zamedzeniu prístupu začatím
konania o zriadení drobnej stavby - závory a jej stavbou a nainštalovaním kamery, čím sa snažili
obmedziť prístup k jeho stavbe, s ktorou skutočnosťou sa súd nezaoberal. Na okresnom súde sa
vedie konanie pod sp. zn. 7C/42/2012, v ktorom sa žalovaní proti nemu domáhajú uloženia povinnosti

zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva tak, že mu bude zakázané stáť, parkovať osobnými a
nákladnými motorovými vozidlami na ich parcele. Samotná existencia tohto stavu a jeho iniciovanie mu
reálne bráni využívať túto parcelu na prechod k stavbe a odporuje argumentom žalovaných, že mu nikto
nebráni vo využívaní parcely, ktoré tvrdenia si súd osvojil. Prístup k stavbe si nemôže zabezpečiť z
verejného parkoviska postaveného na parcele č. 1763 z dôvodu, že medzi ním a stavbou sa nachádza

práve parcela žalovaných, cez ktorú mu je bránené v prechode. Samotná ponuka nájomnej zmluvy
zo strany žalovaných nemôže mať v žiadnom prípade za následok skutočnosť, že nebude naplnená
podmienka na zriadenie vecného bremena, t. j. že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, keďže cena 200,00 Eur za nájom požadovaná žalovanými nie je obvyklá, ako to vyplýva aj z
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C/157/2012, v ktorom ho žalovaní žalujú o vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely pred platnosťou predbežného opatrenia, kde bola cena
nájmu určená na 153,00 Eur mesačne a žalovanými akceptovaná, s čím sa súd taktiež nevysporiadal.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že nie je možný postup podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie okrem dôkazov,

ktoré pripojil k žalobe, nenavrhoval vykonať žiadne iné. Žalobca má povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú
povinnosť, t.j. predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu Žilina č.k. 10Co/212/2011-372 zo dňa 25.01.2012 vyplýva, že nikomu v prechode
nikdy nebránili, keď zo samotného predbežného opatrenia nemožno toto vyvodzovať, keďže bolo
vydané na základe nepreukázaných tvrdení žalobcu a toho, že nemali námietky proti jeho prechodu.

Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by mu bránili v prechode cez závoru, ktorá nikdy
nebola spustená do prevádzky a nahrádzala, vzhľadom na opotrebenie, bránu, od ktorej mal žalobca
diaľkové ovládanie, pričom závora bola tri roky dozadu zdemontovaná a na ich budove sa nenachádza
kamera monitorujúca daný priestor, ktorá však s predmetom sporu nesúvisí. Návrh v konaní 7C/42/2012
podali na základe uznesenia Krajského súdu Žilina 10Co/313/2011 (právoplatné 10.02.2012), ktorým

nariadil predbežné opatrenie zakazujúce žalobcovi stáť a parkovať osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami a taktiež nakladať aj vykladať tovar z/do osobných a nákladných motorových vozidiel na
predmetnej parcele a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k
zamedzeniu ich prístupu a práva cesty cez ňu k domu súp. č. 679, zapísanému na LV č. XXXX.
Žalobca neosvedčil ním tvrdené bránenie v prechode a z uznesenia, ktoré nekoliduje s uznesením

10Co/312/2011 jednoznačne vyplýva, že cez parcelu prechádzal peši a motorovými vozidlami a nad
zákonný rámec ju využíval na státie a parkovanie a vykladanie a nakladanie tovaru z/do osobných a
nákladných motorových vozidiel, čím im znemožňoval prístup k ich nehnuteľnosti, čo bolo riešené aj v
exekučnom konaní EX 131/2012. Z uvedeného vyplýva, že nie oni, ale žalobca im bráni v prístupe cez
ich parcelu k im patriacej stavbe. Tvrdenie žalobcu, že sa súd nevysporiadal so skutkovým stavom pred

platnosťou predbežného opatrenia, sa nezakladá na pravde, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukázali iný skutkový stav, než ten, ktorý súd konštatoval. Vzdialenosť medzi parcelou 1763 - verejným
parkoviskom a rohom stavby žalobcu postavenej na parc. č. 1744/5 je 5,3 metra, a preto motorové
vozidlá má možnosť zaparkovať na verejnom parkovisku a uvedenú vzdialenosť môže bez problémovprejsť peši, keďže nie je účelom zákona zabezpečiť prístup motorovým vozidlom priamo ku vchodu
do budovy, ale zabezpečiť prístup ku stavbe, ktorý žalobca jednoznačne zabezpečený má. 21.09.2015
zaslali žalobcovi návrh nájomnej zmluvy s výškou nájomného 200,00 Eur mesačne, akceptujúcim jeho

predstavu, čím sa stala cena nájmu v danom mieste a čase obvyklou, pričom uzavrieť ju odmietol.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 15C/152/2012 bol žalobca zaviazaný na úhradu za
užívanie predmetnej parcely za obdobie od 31.03.2010, t.j. aj pred právoplatnosťou predbežného
opatrenia (právoplatné 15.02.2012), teda aj tento rozsudok potvrdzuje skutočnosť, že mu ani v období
pred vydaním predbežného opatrenia z ich strany nebolo bránené v užívaní predmetnej parcely, keď

odvolanie (proti výške stanovenej náhrady) podali len oni. Je minimálne v rozpore s dobrými mravmi,
že využíva ich nehnuteľnosť bez toho, aby za ňu uhrádzal akúkoľvek odplatu, keďže je nesporné, že
s jej vlastníctvom sú spojené povinnosti ako napr. povinnosť údržby, daňová povinnosť, t.j. výdavky. Z
uvedených dôvodov žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy
odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných ďalej uviedol, že ich tvrdenia o tom, že nájomnú zmluvu
odmietol uzavrieť za cenu, ktorú sám navrhol, sú nepravdivé. Na uzatvorenie nájomnej zmluvy mala
vplyv skutočnosť, že parcela CKN č. 1744/2 bola rozdelená, neviedla sa už na LV č. XXXX, ale na LV
č. XXXX a nemala pôvodnú výmeru 366 m2, ale len 329 m2. Aj v prípade nájmu novej CKN parcely
č. 1744/2 by nemal zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam na parcele CKN č. 1744/5 a č. 1744/17.

Konanie žalovaných samo o sebe preukazuje, že mu mali v úmysle znemožniť prechod cez parcelu CKN
č. 1744/2, zamedziť vykonateľnosť predbežného opatrenia krajského súdu č.k. 10Co/312/2011-372 z
25.01.2012, ktorými skutočnosťami sa súd nezaoberal. Ak mu žalovaní v čase platnosti predbežného
opatrenia nebránili v prechode a odstránili aj závoru, ktorej účelom bolo zamedzenie pohybu, bolo to z
dôvodu platnosti predbežného opatrenia. V prípade, ak odvolaniu nebude vyhovené, rozhodnutie vo veci

nadobudne právoplatnosť, predbežné opatrenie bude zrušené a žalovaní budú pokračovať v bránení
jeho prechodu.

5. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ďalej uviedli, že k rozdeleniu parcely č. 1744/2 došlo
na základe rozhodnutia správy katastra V 6328/2011 dňa 06.09.2011, takže, keď žalobca 23.04.2012

uviedol pre neho reálnu cenu nájmu 200,- eur, vedel, že má výmeru 329 m2 a novovzniknutá parcela
č. 1744/18 výmeru 37 m2 a táto nie je v ich vlastníctve. Právnym rozdelením parcely č. 1744/2 nedošlo
ani k faktickému, ani právnemu znemožneniu prechodu cez uvedené parcely.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného

súdu Žilina zo dňa 07.12.2016 č.k. 4C/32/2012-247, ktorý bol vyhlásený neskôr ako podal odvolanie,
predmetom ktorého je zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k parcele č. 1744/18, ktorá priamo
susedí s parcelou, ktorá je predmetom tohto sporu, a kde žalobcov proti nemu zastupuje právna
zástupkyňa, ktorá je žalovanou v tomto spore. Táto uviedla, že pokiaľ tam v súčasnosti brána nie je,
je tomu tak z dôvodu vydaného predbežného opatrenia v konaní 2C/155/2011 (potvrdené uznesením

Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/312/2011-372 zo dňa 25.01.2012), z čoho je zrejmé, že právna
zástupkyňa majúca vedomosti a znalosti o pomeroch predmetnej parcely vie a vedela o skutočnosti,
že brána, ktorá zamedzovala vstup žalobcu k jeho parcele, nie je spustená len z dôvodu platnosti
predbežného opatrenia. Uvedené vyjadrenie jasne preukazuje, že tvrdenia žalovaných o tom, že nikdy
žalobcovi nebránili v prístupe k jeho nehnuteľnosti, boli nepravdivé a účelové a ich úlohou bolo len

zaviesť súd, keďže si boli vedomí skutočnosti, že po skončení platnosti predbežného opatrenia, resp.
po tom ako by nebolo v tomto konaní vyhovené jeho žalobe, tak by bránu spustili a zase mu bránili v
prístupe k jeho nehnuteľnosti. Celá ich argumentácia o tom, že mu nikdy nebránili ani nebudú brániť v
prechode cez predmetnú parcelu tým padá.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniavpodstatnejčastisprávnezistilskutkovýstav

asprávnenaňaplikovalpríslušnúhmotno-právnunormuarozhodnutievydalajvsúladesustanoveniami
procesného práva (ich porušenie nebolo žalobcom ako odvolací dôvod ani uvádzané).
9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď konštatoval, že vykonaným dokazovaním
nebol preukázaný druhý predpoklad podľa § 151 ods. 3 OZ, za splnenia ktorého by bolo možné vprospechžalobcuakovlastníkastavbyzriadiťvecnébremenospočívajúcevjehoprávecestycezpriľahlý
pozemok v spoluvlastníctve žalovaných a to ten, že prístup žalobcu k jeho stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Svoje tvrdenia, že žalovaní mu v uplynulom období, t.j. pred nadobudnutím právoplatnosti a

vykonateľnosti predbežného opatrenia nariadeného uznesením krajského súdu č.k. 10Co/312/2011-372
bránia v prístupe k jeho stavbe a jej nerušenému užívaniu, po tom čo ich žalovaní popreli tým, že mu
v prechode cez ich parcelu nikto a nikdy nebránil a nebráni, nijak do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania nekonkretizoval, t. j. neuviedol ako sa tak malo diať a neoznačil k tomu žiadne dôkazy,
napriek tomu, že bremeno tvrdenia ako aj dôkazu bolo na jeho strane (§ 120 ods. 1,4 OSP, § 153

ods. 1, § 154 CSP). Žalobca tvrdenia, že mu bolo bránené v prechode preukazoval nepriamo začatím
faktických úkonov žalovaných smerujúcich k zamedzeniu prístupu k jeho nehnuteľnosti spočívajúcich
v ohlásení začatia drobnej stavby - závory cez celú šírku ich pozemku a započatí stavebných prác,
na základe čoho aj podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 2C/155/2011,
v ktorom súd prvej inštancie a následne aj krajský súd nariadil uznesením č.k. 10Co/312/2011-372
predbežné opatrenie (ktorým uložil žalovaným povinnosť umožniť mu prístup a právo cesty peši a

motorovými osobnými a nákladnými vozidlami k jeho stavbe a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k ich zamedzeniu), ktoré by nevydal, ak by mu žalovanými nebolo bránené v prechode cez
ich pozemok. Z tohto tvrdenia samotného žalobcu, či už v návrhu alebo na pojednávaní však vyplýva,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodával z dôvodu bránenia mu prechodu žalovanými
cez ich pozemok, ale z dôvodu ohlásenia začatia drobnej stavby - závory a započatia jej stavebných

prác, pričom v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vzhľadom na nutnosť včasného
zabezpečeniapredmetnejúpravypomerovstránsanevykonávadokazovanieakovkonanívovecisamej
a pre jeho nariadenie je postačujúce, ak sa len žalobcom osvedčí nárok a potreba predbežnej ochrany,
pričom to, či skutočný nárok na strane žalobcu existuje sa preukazuje dokazovaním až vo veci samej
tak ako v tomto spore, na iniciovanie ktorého bolo v predbežnom opatrení žalobcovi uložené. Navyše

žalobca nikdy nepoprel tvrdenia žalovaných, že od brány, ktorou bol najskôr pozemok žalovaných
oddelený, mal diaľkové ovládanie a že závora, ktorá pre zlý technický stav bránu nahradila, nebola
nikdy zavretá a v súčasnosti neexistuje. To, že prechod oprávnených subjektov, t.j. aj žalobcovi nie je
bránený, vyplýva aj z výpovede žalovanej ako právnej zástupkyne žalobcov uvedenej v odôvodnení
rozsudku č.k. 4C/32/2012-274 zo dňa 07.12.2016, pričom to, či tam brána podľa nej nie je z dôvodu

vydaného predbežného opatrenia alebo aj tvrdenej zastaranosti je irelevantné, keďže relevantné je, že
tam tak isto ako ani závora nie sú. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie
stav, ktorý môže nastať v budúcnosti (§ 154 ods. 1 OSP, § 217 ods. 1 CSP), z jej výpovede nemožno
vyvodzovať, že po skončení platnosti predbežného opatrenia, resp. zamietnutí žaloby v tomto spore,
budú žalovaní brániť žalobcovi v prístupe k jeho nehnuteľnosti, keďže sa v súčasnom stave jedná o

ničím nepreukazované tvrdenie, navyše pri neexistencii brány ani závory, čisto hypotetické. Navyše z
rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.16C/157/2012-287vyplýva,žežalobcabolzaviazanýzaplatiť
žalovaným bezdôvodné obohatenie z titulu majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu za
užívanie parcely č. 1744/2 aj za obdobie pred nariadením predbežného opatrenia krajského súdu č.k.
10Co/312/2011-372, proti ktorému podali odvolanie len žalovaní, t. j. aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že

žalovaní žalobcovi nikdy nebránili cez ich parcelu v prístupe k jeho stavbe. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia žalobca tvrdenia, že mu žalovaní bránia v prechode cez ich pozemok žiadnym spôsobom
nepreukázal, keď navyše potvrdil využívanie parcely žalovaných ako cesty na prechod k jeho stavbe,
pričom namietal len výšku nimi požadovaného nájomného.
10. Aj keď žalobca v odvolaní neuvádzal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 365 ods. 1 písm. g), § 366 písm. d) CSP), a preto nepodliehajú odvolaciemu prieskumu,
krajský súd poznamenáva, že ani konanie sp. zn. 7C/42/2012, v ktorom sa žalovaní proti žalobcovi
domáhajú zdržania sa zásahov do ich vlastníckeho práva státím, parkovaním osobnými a nákladnými
vozidlami na predmetnej parcele, nemožno vyhodnotiť ako reálne bránenie žalobcovi využívať

predmetnú parcelu na prechod k stavbe, pretože zákaz týchto činností reálne ním uskutočňovaných
mu bol zakázaný uznesením krajského súdu č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012 a nijako
ním požadovaný prístup a právo cesty (prechod pozemkom) neobmedzuje (čo je konštatované v
predmetnom uznesení), ale naopak tieto jeho činnosti obmedzujú pri užívaní parcely žalovaných.
Vychádzajúc z uvedeného, t.j. že žalobca má prístup k svojej stavbe cez priľahlý pozemok žalovaných

zabezpečený, keďže títo mu pred vydaním predbežného opatrenia alebo po jeho vydaní nebránili v
prechode cez ich parcelu, preto súd prvej inštancie správne vecne rozhodol, keď žalobu žalobcu ako
neodôvodnenú zamietol. Žalovaní ako vyplýva z predtým uvedeného nenavrhovali žalobcovi uzavretie
nájomnej zmluvy za obvyklú cenu, pričom konštatovanie súdu o špekulatívnosti žaloby z dôvodu snahyžalobcu zriadiť vecné bremeno bezodplatne bolo vykonaným dokazovaním (predloženými listinami)
nepotvrdené.

11. Vychádzajúc aj z týchto skutočností, vysporiadajúc sa i s podstatnými vyjadreniami žalobcu
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ako aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní,
krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP a žalovaným priznal ich náhradu v celom rozsahu, keďže mali v odvolacom konaní plný úspech
vo veci.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).