Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/184/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205213199
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4205213199.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo

vlastníkov bytov DUKOM, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 1179/39, IČO: 37 867 661, zast.:
Advokátksou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná
4, proti žalovaným: v rade 1/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V., občan SR, v rade 2/ K.. E. C., nar.
X.X.XXXX , H. XXX, F., občan SR, o zaplatenie 2289,15 EUR (68963,-Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanývrade1/jepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1144,58Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
13 % ročne z tejto sumy od 29.1.2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v rade 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 250 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie voči žalovanej v rade 2/ o zaplatenie sumy 894,58 Eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 50% ktoré je povinný mu zaplatiť žalovaný v rade 1/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2005 domáhal uloženia povinnosti žalovaným
zaplatiť mu sumu 2289,15 EUR, úroky z omeškania ako aj trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým,
že zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo založené Spoločenstvo,

ktoré bolo zaregistrované na Okresnom úrade Komárno dňa 31.7.2002. V bytovom dome, kde mali
nehnuteľnosť aj žalovaní prebiehali rekonštrukčné práce, s ktorými vznikali investície a výdavky. Dňa
16.9.2002sauskutočniloZhromaždeniečlenovspoločenstva,naktorombolischválenéplatbyvlastníkov
bytov a nebytových priestorov do výšky rozdielu medzi dovtedy uhradenou čiastkou a celkovou cenou
podľaZmluvyoprestavbedomuzodňa3.2.1999.Bolaurčenákaždémuvlastníkovivýškajehopríspevku
na spoločné časti a zariadenia bytov a nebytových priestorov. Na základe toho bolo dňa 23.9.2002
vyhotovené Oznámenie, z ktorého vyplýva akou sumou sa má podieľať ten- ktorý vlastník. Žalovaným

bol stanovený príspevok 203896,72 Sk, ktorá suma bola dňa 26.9.2002 upravená na sumu 225329
Sk. Na zhromaždení 2.12.2002 sa uzniesli na pokračovaní výstavby predmetného objektu, náklady
boli rozpočítané na každého vlastníka. Dňa 2.12.2002 bola stanovená výška splátky prislúchajúca
na žalovaných (byt č. 18) na sumu 68963,16,-Sk, túto sumu mali uhradiť do 20.12.2002 (išlo o 2.
kolo platieb). Obaja žalovaní toto oznámenie prevzali, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi (čl. 13),
na nedoplatky boli neustále upozorňovaní. Žalobca na pojednávaní dňa 19.6.2017 uviedol, že má
vedomosť o tom, že žalovaní sú rozvedení manželia v roku 2010, k vyporiadaniu ich bezpodielového

spoluvlastníctva nedošlo a teda prichádza do úvahy všetky aktíva a pasíva, aby boli delené na polovicu.
Preto žiadal zaviazať žalovaného v rade 1. na sumu 1144,58 Eur s príslušenstvom a žalovanú v rade 2.
na sumu 250 Eur, keďže medzi ním a žalovanou došlo k dohode a preto v časti o zaplatenie sumy 894,58
Eur s príslušenstvom voči žalovanej v rade 2. zobral žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd preto pojednával v zmysle § 180 CSP (Civilný sporový poriadok). V písomnom

vyjadrení namietal aktívnu pasívnu legitimáciu žalobcu, bez bližšej špecifikácie. Uviedol, že zmluvu
o spoločenstve zo dňa 10.7.2002 podpísal, on bol pred tým konateľom a aj spoločníkom spoločnosti
Dunajfarma s.r.o., ktorá bola pôvodne vlastníkom pozemku a stavby, táto pôvodne realizovala
vykonávanie prác. Od kedy vzniklo spoločenstvo žiadne platby nehradil. Uviedol, že má za to, že nárok
je premlčaný.

3. Žalovaná v rade 2. uviedla, že medzi ňou a žalobcom došlo k dohode, s čiastočným späťvzatím
súhlasí a je ochotná zaplatiť sumu 250 Eur. Dodala, že so žalovaným v rade 1. sú rozvedení od roku
2010.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise - zmluva o prestavbe zo dňa 9.2.1999, jej dodatkom zo dňa 23.6.2000,
zápisnicami zo zhromaždenia členov spoločenstva a prezenčnými listinami, oznámením o výške platby,
zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 14.9.2006, ostatnými v spise
nachádzajúcimi listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

5. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - Občiansky súdny poriadok.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.
Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 470 ods. 1
CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

7. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov s názvom SVB DUKOM bolo zaregistrované

na Okresnom úrade v Komárne dňa 31.7.2002 pod č. 2002/00126. Toto spoločenstvo je právnickou
osobou zapísanou v registri združení vedenom príslušným obvodným úradom. Pokiaľ ide o aktívnu
legitimáciu správcu - teda žalobcu súd poznamenáva, že aktívnou legitimáciou správcu v súdnom
konaní sa zaoberal NS SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 180/2008, ktorý uviedol, že od účinnosti novelyzákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 367/2004
Z.z. (od 1. júla 2004) je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových
priestorovvosvojommene,naúčetvlastníkovvymáhaťúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebo

nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov v dome,
ktorého správu vykonáva. NS SR uviedol: „ Pôvodná právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. a to až
do účinnosti novely uvedeného zákona uskutočnenou zákonom č. 357/2004 Z.z., neobsahovala právnu
úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby správca vo svojom mene alebo v zastúpení vlastníkov
vymáhal na súde prípadné nedoplatky na platbách vlastníkov. Toto oprávnenie nemožno vyvodiť ani

z ustanovenia § 8 zákona o vlastníctve bytov ( platný do 30.6.2004), ktoré síce umožňovalo v zmluve
o výkone správy upraviť najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov pri zabezpečovaní
prevádzky, údržby a opráv domu (§ 8 ods. 1 písm. a) ako aj spôsob a oprávnenie hospodárenia
s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 8 ods. 1 písm.c), avšak právo na vymáhanie
nedoplatkov samotným správcom zákon neobsahoval. V tomto smere treba zdôrazniť, že zákon o
vlastníctve bytov predpokladal predovšetkým vzájomnú zmluvnú úpravu vnútorných vzťahov správcu

a vlastníkov bytov a spôsob hospodárenia s účelovo určenými prostriedkami (reálne existujúcimi)
fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedená právna úprava však nevylučovala možnosť dohodnúť aj
práva správcu súvisiace s vymáhaním nedoplatkov, čo možno vyvodiť predovšetkým z pojmu „ najmä“
uvedeného v § 8 ods. 1, prvá veta zákona. To znamená, že zákon o vlastníctve bytov (ani Ústava SR
- čl. 2 ods. 3) nevylučoval, aby zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodli, že správca je

oprávnený v zastúpení vlastníkov vykonávať aj hmotno-právne úkony v rozsahu dohodnutom v zmluve
o výkone správy a k výkonu tomu zodpovedajúcich procesných práv, za ktoré treba považovať aj právo
konať v zastúpení vlastníkov na súde, a to vrátane podania žaloby a výkonu všetkých procesných práv
v súdnom konaní“ . V tomto rozhodnutí ďalej uviedol, že až do účinnosti zákona č. 367/2004 správca
mohol v zastúpení vlastníkov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo

zmluvyovýkonesprávy.Jednoznačnosťuvedenéhozáveruvyplývaajzmožnostinechaťsapriprávnych
úkonoch (hmotno-právnych) zastúpiť (§ 31 a nasl. OZ). Uvedený postup súdu bol však možný len do
účinnosti zákona č. 367/2004 Z.z. Od 1. júla 2004 takémuto postupu bráni ustanovenie § 8b ods. 1,
podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene
a na účet vlastníkov bytov, ako aj ustanovenie § 8b ods. 2 písm. e), podľa ktorého pri správe majetku

vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky,
údržby a opráv od vlastníkov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to v spojení s prechodným
ustanovením § 31 ods. 2, druhá veta uvedenej novely, ktoré ukladalo správcovi, ktorý vykonával činnosť
podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju činnosť s týmto zákonom (t.j. s ustanoveniami
novely) najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti zákona. Bez zreteľa na znenie zmluvy o výkone správy,

správca mal teda povinnosť postupovať podľa ustanovení zákona, teda postupovať podľa citovaných
ustanovení § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e) zák. č. 367/2004 Z.z. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver,
že počnúc 1.júlom 2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov vo svojom mene,
na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
od vlastníkov. Keďže právna úprava účinná od 1.júla 2004 oprávnenie ä a povinnosť) správcu neviazala

iba na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv nadobudnutých vlastníkmi
bytov... pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 367/2004 Z.z. Ak teda začalo súdne konanie
pred 1.júlom 2004, v ktorom ako žalobca bol označený správca a súd žalobu z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie zatiaľ nezamietol, od 1.7.2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny právnej
úpravy. Na týchto záveroch nemení nič ani právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. vykonaná zákonom

č. 268/2007 Z.z., účinná od 1.7.2007. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd mal za to, že žalobca
je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov....vymáhal
žalovaný nedoplatok, ktorý boli žalovaní povinní uhradiť v hotovosti u predsedu spoločenstva najneskôr
do 30.5.2004.

8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa
§ 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len BSM). Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (OZ) ak do
troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodoualebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, že podiely oboch sú rovnaké.

10. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecná premlčacia doba plynie odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je vo väčšine prípadov deň splatnosti dlhu,
t.j. deň, kedy má dlžník prvýkrát dlh splniť. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť
podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na
subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). V prípade záväzkových
právnych vzťahov sa zásadne vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť
na súde, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník

začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe

nútené splniť si svoje povinnosti.
Žalobca v žalobe i v priebehu konania tvrdil, že žalovaní boli povinní uhradiť žalovanú sumu 2289,15
Eur v zmysle Oznámenia o výške platby zo dňa 2.12.2002 najneskôr do 20.12.2002. Toto oznámenie
prevzali obaja žalovaní dňa 2.12.2002. Tieto skutočnosti teda popreté žalovanými neboli. Potom sa
žalovaní dostali do omeškania s plnením dlhu dňa 21.12.2002, kedy už žalobca mohol svoje právo

vykonať prvý raz podaním žaloby na súd. Od 21.12.2002 začala pre žalobcu plynúť trojročná premlčia
doba na uplatnenie peňažného nároku na súde (§ 101 OZ), ktorá skončila dňom 21.12.2005. Žaloba
bola podaná dňa 19.12.2005, teda v lehote.

11. Žalobca dňa 19.6.2017 zobral podanú žalobu voči žalovanej v rade 2. čiastočne späť o zaplatenie

sumy 894,58 Eur s príslušenstvom a preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalovaní boli povinní žalobcovi zaplatiť úhradu sumy
2289,15 Eur (68963,-Sk) deleno 2 = 1144,58 Eur. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na to, že
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné súd mal za to,
že žalovaní porušili dohodnuté podmienky a preto súd zaviazal žalovaného v rade 1. na sumu 1144,58

Eur s príslušenstvom a žalovanú v rade 2. na sumu 250 Eur tak ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca vo výške 100% , avšak
trovy od žalovanej v rade 2. nežiadal.

14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.