Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812213871.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného L. proti povinnému B.,
o vymoženie istiny vo výške 1.009,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. decembra 2016, č.k. 16Er/2639/2012-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na §
57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súdnemu
exekútorovi C., priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 31.07.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny vo výške 1.009,94 Eur s príslušenstvom na základe exekučného

titulu, ktorými sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia L. zo dňa 14.06.2012 a č. XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XX zo dňa 22.06.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi
R.. dňa 21.08.2012. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol
ex offo z obchodného registra vymazaný. Z výpisu z obchodného registra povinného mal súd prvej
inštancie preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/222/2013-22 zo dňa 27.júna
2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2014 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť B., zapísanú

v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 20820/R. Spoločnosť bola dňa
08.08.2014 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený
bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu,
že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku). Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu
k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. §

203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách,
o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd
bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným

dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a
preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov
exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd
pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho

monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.1.1983 Na základeuvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak,
že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súhlasí s uznesením vo
výroku o náhrade trov konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.
výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolanialenprotidôvodomrozhodnutia(§358CSP)odvolacísúdodvolanieoprávnenéhočodovýroku
o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie

je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

13. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že v tomto smere nedošlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by
zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo
v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie
ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá
osobitnú úpravu.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení
exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je
potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku,
ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k

trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).