Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/273/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211253
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715211253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a. s.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980, zast. PERSPECTA Legal, s. r. o., Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanej: A. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K., L. XXXX/X, o zaplatenie
sumy 1.035,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
13C/207/2015-64 zo dňa 02.08.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy
63,77Eursprísl.tak,žežalovaná je povinná zaplatiťžalobcovieštesumu63,77Eurspolusúrokom

z omeškania 8,75 % ročne od 19.09.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 236,61
eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 89,27 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 83,57 eur od 19.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 63,77 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,-- eur splatných vždy
do 25. dňa v tom ktorom mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že

nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil,
že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 42 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011, ust. § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods.
1, ods. 4 písm. k) a ods. 5 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia neuhradených
poplatkov za poskytované služby v sume 236,61 eur a zmluvných pokút vo výške 735,37 eur. Z
predložených dôkazov vyplýva, že z titulu neuhradených poplatkov za poskytované služby žalovaná
doposiaľ neuhradila sumu 236,61 eur, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a nepreukázala, že by poplatky za
vyššie uvedené obdobia uhradila, súd dospel k záveru, že je povinná uhradiť poplatky za poskytované
služby, a preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 236,61 eur. Okrem poplatkov za poskytované

služby si žalobca v konaní uplatňuje aj zmluvné pokuty v celkovej výške 735,37 eur, ktoré si jeho
právny predchodca uplatnil voči žalovanej faktúrou č. 9746658982. Z písomnej špecifikácie uplatnených
zmluvných pokút, ktorú zaslal súdu žalobca vyplýva, že iba zmluvné pokuty v sume 100,- eur a 299,-
eur boli výslovne uvedené v zmluve, resp. v dodatku k zmluve. Ostatné zmluvné pokuty boli účtovanéna základe tarify ST, resp. cenníka. Ohľadom zmluvných pokút v sume 165,97 eur, 150,- eur a 2
x 10,- eur v zmluvách o pripojení, resp. v dodatku, nie sú obsiahnuté žiadne ustanovenia, z ktorých
by vyplývala dohoda o týchto zmluvných pokutách. Z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tieto

zmluvné pokuty voči žalovanej boli účtované na základe tarify, resp. cenníka. Z dôkazov predložených
žalobcom nevyplýva, či žalovaná v čase uzavretia zmluvy bola oboznámená s tarifou ST a cenníkom,
teda či si vôbec bola vedomá výšky zmluvných pokút. Žalovaná sa vyjadrila, že okrem zmlúv jej pri
podpise zmluvy neboli doručované iné doklady. V dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.12.2011 je
síce uvedené, že účastník zároveň svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s podmienkami uvedenými v

príslušnom cenovom výmere č. 69261/2011, avšak zmluvné pokuty boli účtované s odkazom na cenový
výmerč.1244/2010,tarifuST(č.j.15796/2011)acenníkprekoncovézariadenia-časťAč.j.20193/2010.
Z obsahu zmlúv a dodatku teda nevyplýva, či žalovaná bola oboznámená aj s týmito dokladmi, avšak
ak by aj v zmluve táto klauzula bola obsiahnutá, podľa názoru súdu by nenahradzovala dohodu o
zmluvnej pokute. Za dohodu o zmluvnej pokute nemožno považovať cenník vydaný jedným z účastníkov
zmluvného vzťahu, pričom v konaní ani nie je preukázané, či žalovaná vôbec bola oboznámená s

týmto cenníkom. V zmluve o pripojení zo dňa 02.02.2010, ktorá sa týkala poskytovania služby Magio
TV sa v časti B - tabuľka č. 5 uvádza, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku 24 mesačnej doby
viazanosti užívať službu Magio TV - 299,- eur jednorazovo. Taktiež v dodatku k zmluve o pripojení pod č.
1173529501 zo dňa 14.12.2011 sa v časti C, bode 7, uvádza zmluvná pokuta pri 24 mesačnej viazanosti
100,-eur.Podľanázorusúduanitakétovymedzeniezmluvnýchpokútvzmluve,resp.vdodatku,nespĺňa

požiadavky na určitosť právneho úkonu, pretože z formulácie uvedenej v tabuľke č. 5 zmluvy o pripojení
nie je zrejmé aké porušenie povinnosti sa považuje za porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti
a z formulácie uvedenej v dodatku k zmluve „zmluvná pokuta pri 24 mesačnej viazanosti, 100,- eur“ už
vôbec nemožno vyvodiť za akých okolností si žalobca túto zmluvnú pokutu môže uplatniť. Z uvedených
dôvodov tieto dojednania o zmluvných pokutách sú podľa názoru súdu neplatné v zmysle § 37, ods.

1 Obč. zákonníka, vzhľadom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť týchto dojednaní. Vzhľadom na vyššie
uvedenésúddospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázal,žebymedzijehoprávnympredchodcom
a žalovanou boli uzavreté nejaké dohody o zmluvných pokutách, z ktorých by bolo zrejmé na porušenie
ktorej povinnosti sa viaže zabezpečenie zmluvnou pokutou a aká je jej výška. Nakoniec žalobca v žalobe
síce tvrdil, že v dôsledku neplatenia faktúr došlo k deaktivácii služieb žalovanej a k odstúpeniu od

zmluvy, ale tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. S prihliadnutím na neurčitosť dojednaní
zmluvných pokút ale nemožno vyvodiť, či ak by aj žalobca preukázal pravdivosť svojich tvrdení, by bolo
možné takýto skutkový stav považovať za okolnosti, za ktorých si môže žalobca uplatňovať zmluvnú
pokutu. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvných pokutách, ktoré si uplatňuje žalobca,

preto nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvných pokút v sume 735,37 eur nie je dôvodný a
v tejto časti žalobu zamietol. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná neuhradila poplatky za poskytované služby v stanovenej
lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013. Výrok o trovách konania odôvodnil
súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) tak, že stranám náhradu
trov konania nepriznal, pretože podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci by nárok na náhradu trov
konania vznikol žalovanej, ktorá bola vo väčšom rozsahu úspešná, ale žalovaná náhradu trov konania

nepožadovala,anizospisunevyplývajúžiadnetrovy,ktorébyjejvznikli.Vzhľadomnamajetkovépomery
žalovanej súd prvej inštancie jej povolil uhradiť dlžnú sumu 236,61 eur v mesačných splátkach po 50,-
eur, ktorých výšku považuje za primeranú aj vzhľadom k výške priznanej pohľadávky.

4. Proti tomuto rozsudku, a to iba čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy

63,77 eur s príslušenstvom podal včas odvolanie žalobca. Rozhodnutie v časti zamietnutia žaloby na
zaplatenie faktúry č. 9746658982 splatnej 18.01.2013 vo výške 735,37 eur, ktorou bola vyúčtovaná
zmluvná pokuta žalobca nenapadol. Podľa názoru žalobcu súd neúplne zistil skutkový stav a dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a potom aj vec nesprávne právne
posúdil. V odôvodnení na strane 2 bod 6 žaloby je uvedené, že žalovaná nezaplatila spolu 4 faktúry za

poskytnuté služby v celkovej sume 236,61 eur. Na strane 3 bod 17 rozsudku je uvedené, že žalobca sa
domáha neuhradených faktúr za služby v celkovej výške 236,61 eur, čo vyplýva priamo z predložených
dôkazov. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, nakoľko žalobca sa domáha štyrmi v žalobe
pripojenými faktúrami celkovej ceny za služby vo výške 300,38 eur a nie 236,61 eur ako je uvedenévo výrokovej časti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pravdepodobne došlo omylom k nesprávnemu
súčtu priznaných nárokov, keďže sa jedná o rozhodnutie vo veci samej, ktoré je postihnuté chybou,
je potrebné ho napadnúť odvolaním. Žalobca má za to, že z právnej stránky súd priznal cenu služby

ako oprávnený nárok. Preto mal priznať nárok z nezaplatenej ceny služby v celkovej výške 300,38 eur.
V prípade, ak tak neurobil, mal sa vyporiadať aj so zamietnutou časťou služby vo výške 63,77 eur čo
neurobil, preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Preto navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 08.11.2016. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nezaslala.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 365 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom, bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP a contrario) s tým, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli
súduajehowebovejstránkedňa14.06.2017azistil,žeodvolaniežalobcuvnapadnutejčastijedôvodné.

7. Odvolací súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca sa skutočne domáhal zaplatenia dvoch faktúr vo
výške 63,77 eur, a to faktúry č. 4742714722 splatnej 18.09.2012 a faktúry č. 3745684984 splatnej

18.12.2012. Uvedené vyplýva aj z petitu žaloby. Súd prvej inštancie v bode 2 rozsudku uviedol, že
žalovaná neuhradila poplatky za poskytované služby za obdobie od 01.08.2012 do 31.08.2012 v sume
63,77 eur, za obdobie od 01.09.2012 do 30.09.2012 v sume 89,27 eur, za obdobie od 01.10.2012
do 31.10.2012 v sume 83,57 eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.11.2012 v sume 63,77 eur, t. j.
spolu v sume 236,61 eur. Faktúrou č. 9746658982 zo dňa 04.01.2013, splatnou dňa 18.01.2013, si

právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 735,37 eur, teda spočítal
sumu 63,77 eur, 89,27 eur, 83,57 eur a 63,77 eur nesprávne, keď mu celková suma neuhradených
poplatkov za poskytnuté služby žalovanou vyšla na 236,61 eur, aj keď táto skutočne tak ako to žalobca
uvádza v svojom odvolaní činí 300,38 eur. Súd prvej inštancie potom aj bode 17 nesprávne uvádza, že
v prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia neuhradených poplatkov za poskytnuté služby v

sume 236,61 eur a zmluvných pokút vo výške 735,37 eur (toto nie je predmetom odvolacieho konania).
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tak ako je to uvedené v bode 18 rozsudku,
že vzhľadom k tomu, že žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a
nepreukázala, že by poplatky za vyššie uvedené obdobia uhradila, je povinná uhradiť poplatky za
poskytnuté služby, teda aj neuhradených 63,77 eur z faktúry č. 4742714722 splatnej 18.09.2012 za

obdobie od 01.08.2012 do 31.08.2012. To, že žalovaná poplatky za služby nezaplatila vyplýva z jej
výpovede. Na pojednávaní dňa 02.08.2016 tak ako to správne uvádza súd prvej inštancie v bode 17
rozsudku. Sporná je len výška, ktorá ako vyplýva z obsahu rozsudku bola vypočítaná chybne. Žalovaná
vo svojej výpovedi ani presne neuvádza v akej výške poplatky neuhradila.

8. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku riadne uviedol, akými úvahami a právnymi predpismi sa
riadil a ako sa vyporiadal so skutočnosťou, čo do vyhovenia žaloby v časti neuhradených poplatkov.
Zároveň sa zaoberal aj výškou úroku z omeškania, keď uviedol, že, keďže žalovaná neuhradila poplatky
za poskytnuté služby v stanovenej lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného
záväzku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Zb. v znení účinnom

do 31.01.2013, že výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda
spolu 8,75 % ročne.

9. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. V danom prípade by bolo nehospodárne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j.
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom zrušiť z
dôvodu, že výpočet súdu prvej inštancie sa javí ako chyba v písaní tak, ako to správne uviedol žalobca

vo svojom odvolaní. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutej
časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do sumy 63,77 eur s príslušenstvom tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ešte sumu 63,77 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne od 19.09.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.11. Čo do splatnosti odvolací súd vychádzal z toho, že rozsudok v predchádzajúcej vyhovujúcej časti bol
žalovanej doručený už 25.08.2016, teda táto mala možnosť v splátkach časť nároku uhradiť. Zvyšných

63,77 eur s príslušenstvom, teda môže zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Čo do trov konania i odvolacieho konania, odvolací súd prihliadol na osobné a majetkové pomery
žalovanej tak, ako vyplývajú zo spisu a z jej výpovede na pojednávaní dňa 02.08.2016 i na skutočnosť,
že chybu v počítaní žalovaná nezavinila. V tom videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa

podľa ust. § 257 CSP zároveň však odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie
stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci by
nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bola vo väčšom rozsahu úspešná, ale žalovaná
náhradu trov konania nepožadovala, ani zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by jej boli vznikli.
Žalovaná odvolanie čo do trov konania nepodala, ale vzhľadom na zmenu rozsudku, odvolací súd zobral
záver súdu prvej inštancie do úvahy a pripočítal uvedené k dôvodom hodným osobitného zreteľa pre

nepriznanie trov konania stranám sporu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.