Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209023
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815209023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXXX/XXB, XXX XX R. nad Q., 2. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXB, XXX XX R. nad
Q., o zaplatenie 30.855,04 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č.k. 4C/344/2015-43 zo dňa 15.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalovaným v 1. a v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

· Žalovaní v 1., 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.765,04
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30.765,04 eur od 30. 07. 2015 až
do dňa zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 1851,- eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

· V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamieta.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 53
ods.1,ods.2,ods.3,ods.5,§54ods.1,ods.2,§39,§41,§511ods.1,§517ods.1,ods.2Občianskeho
zákonníka, § 160 ods. 1 OSP. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 137 a § 142 ods. 3 OSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že v danom prípade ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi síce režimom
Obchodného zákonníka, no jedná sa nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia,
pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Preto
bolo potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. Bolo ustálené, že žalobca a
žalovanív1.a2.radeakodlžníciuzavrelidňa06.06.2014zmluvuostavebnomsporení,vsúladesktorou

poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver č. XXXXXXX 8 06 vo výške 30.000,00
eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný
úver pod číslom XXXXXXX 0 05 vo výške cca 17.744,17 eur. Keďže nastali podmienky predpokladané vzmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca dňa 29.07.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Súd prvej
inštancie mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 30.765,04 eur. Do podania návrhu nebola

pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie žalovaných v 1. a
2. rade v súlade s vyššie cit. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a návrhu v uvedenom rozsahu
vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako ja o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Do uvedenej sumy súd prvej inštancie nezarátal poplatky za upomienky v sume 90 eur. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, podľa ktorého dohodnuté

úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V danej právnej veci žalobca pristúpil
k zosplatneniu celého úveru ku dňu 29.07.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany
žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd prvej inštancie preto dospel
k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 29.07.2015, potom už nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa
25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 29.598,93
eur od 30.07.2015 do zaplatenia a v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie žalobcovi
nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 90 eur, ktoré boli splatné dňa 31.07.2014 v

sume 15 eur, dňa 31.08.2014 v sume 15 eur, dňa 30.09.2015 v sume 15 eur, dňa 31.01.2015 v sume 15
eur, dňa 28.02.2015 v sume 15 eur, dňa 31.03.2015 v sume 15 eur. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie
upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v
uvedenej výške. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Tu poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského

súdu v Brandenburgu z 21.06.2006, č.k. U 17/16. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku
dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali
do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995Z.z. a to vo výške 5,05 % ročne dňom
nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda dňom 30.07.2015 do zaplatenie ale len

zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

4. Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, podal odvolanie žalobca.
Namietal nesprávnu aplikáciu Občianskeho zákonníka, namiesto aplikácie Obchodného zákonníka
poukazujúc na ust. 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré je ustanovením kogentným s tým, že

ak súd prvej inštancie aplikoval § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, vylúčil tým použitie kogentných
ustanovení Obchodného zákonníka, lebo novela Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52, zákonom č.
102/2014Z.z., nadobudla účinnosť až 01.04.2015, a do vtedy sa podľa názoru žalobcu zmluva o úvere
spravuje výlučné ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolateľ má ďalej za to, že mu patria aj
úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti poukazujúc na § 497, § 502 Obchodného zákonníka.

Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. Žalovaní sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovejstránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.06.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

8.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuvrozsahupodanéhoodvolania apooboznámení
sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku rozhodol na
základe správne zisteného skutkového stavu, na ktorý aj aplikoval správne právne ustanovenia. Zároveň
svoje rozhodnutie presvedčivo a jednoznačne odôvodnil. Vyporiadal sa aj s námietkami žalobcu. Z
obsahu spisu nebolo sporné, že po poskytnutí úveru žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa

29.07.2015, pričom uplatňoval právo na zaplatenie úroku vo výške 6,59 % z poskytnutého úveru zo
sumy 29.598,93 eur za obdobie od 30.07.2015 do zaplatenia, a vo výške 1.166,11 eur ako kapitalizovaný
úrok do 29.07.2015 a sumu 90,-eur ako poplatky (spolu 1.256,11 eur).V tejto časti úrokov za úver ako
aj poplatkov za upomienku bola žaloba zamietnutá, spolu vo výške 1.256,11 eur. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby v časti o
zaplatenie úroku po tom čo pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj poplatkov

za upomienky. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia v skutkovo a právne podobných veciach
Krajského súdu v Prešove a v Trenčíne. I podľa názoru odvolacieho súdu niet relevantný dôvod pre to,
aby došlo k odklonu od tejto rozhodovacej činnosti.

9. Na zdôraznenie správnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že veriteľ, teda žalobca

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru získava nárok na celú splatnú istinu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru pri neplnení podmienok zo strany žalovaných je však výlučne v rozhodovacej sfére
veriteľa, teda žalobcu, ktorý po takomto rozhodnutí má nárok požadovať celú splatnú istinu, v opačnom
prípade by mal nárok len na dovtedy splatné splátky, čo znamená, že sa neocitne v horšom postavení,
nakoľko mu tento inštitút umožňuje pristúpiť k vymáhaniu celej dlžnej sumy istiny. V takomto prípade má

nárok na istinu úveru, nie však na úrok, ktorý by mu bol patril, ak by nechal pôvodnú splatnosť.

10. Odvolací súd považuje za dôležité poukázať aj na situáciu, ktorá by nastala v prípade priznania
úroku z predčasne zosplatneného úveru v prospech veriteľa, kedy by dlžník už nemal právny titul mať
peňažné prostriedky a tieto užívať. Zároveň by musel platiť úrok, ktorý však by mal patriť veriteľovi len za

stavu oprávneného držania finančných prostriedkov zo strany dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám
v súvislosti s vynútením jeho povinnosti vrátiť istinu a zároveň by veriteľ mal právo na inkasovanie úroku.
Takýto stav by nepochybne spôsobil dvojnásobne zaťaženie dlžníka, nakoľko v takomto prípade by
vznikol veriteľovi taktiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to by spôsobilo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. V danom prípade nie je dôležité, či splatnosť pohľadávky nastala

podľa dohody zmluvných strán, alebo či veriteľ využil svoje právo a zosplatnil poskytnutý úver pre
nesplnenie niektorej z povinností zo strany dlžníka. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998.

11. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

12. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia v napadnutej
časti, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že priznal úspešným žalovaným v 1.a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.