Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203217
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616203217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľky: J. L. , narodená
dňa X.X.XXXX, trvale bytom T., Ľ. K. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou,
Malacky, Záhorácka č. 5478/15B, proti odporcovi: N.. W. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom T.,
Ľ. K. č. XXXX/XX, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 8. novembra 2016, č.k. 6 C 72/2016-31, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 8. novembra 2016, č.k. 6
C 72/2016-31, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom súdnom konaní sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom.
Rozsudkom zo dňa 8.11.2016, č.k. 6 C 72/2016-31, súd prvej inštancie návrhu vyhovel a manželstvo
navrhovateľky a odporcu rozviedol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa domáha
rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že manželstvo je len formálnym zväzkom, neplní
svoju funkciu, manželia spolu nehospodária, nežijú manželským životom, majú rozdielne názory na
manželské spolužitie, navrhovateľka nemá záujem zotrvať v takomto formálnom zväzku. Za príčinu

rozvratu manželstva navrhovateľka považovala názorové nezhody oboch účastníkov na viaceré oblasti
manželského života. Odporca s návrhom nesúhlasil, uvedomujúc si svoje nedostatky, ktoré mieni v
budúcnosti odstrániť, za príčinu rozvratu manželstva označil skutočnosť, že sa dlhodobo venoval
podnikaniu a svojim záľubám, pričom sa nevenoval rodine.

2. Súd rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a preto manželstvo,

postupujúc podľa § 23 Zákona o rodine, rozviedol. Príčinu rozvratu súd videl v značných názorových
rozdieloch oboch účastníkov vo viacerých oblastiach manželského spolužitia, ktoré bolo spôsobené
prevažne nezáujmom odporcu o manželské spolužitie s navrhovateľkou tým, že sa dlhodobo venoval
svojímzáľubámapodnikaniu,čomupodriaďovalvšetokčas,zásadnérozhodnutiarobilsámavylučovalz
tohto rozhodovania navrhovateľku. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že manželstvo
účastníkov konania je už len formálnym zväzkom.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že v priebehu konania navrhol
jeho prerušenie na dobu šiestich mesiacov s cieľom usporiadať vzájomné manželské vzťahy, ktorému
návrhu súd prvej inštancie nevyhovel, čo považoval za nedostatok konania. Odporca ďalej vytýkal súdu
prvej inštancie, že nezisťoval od účastníkov, či prichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia,neviedol účastníkov k odstráneniu príčin rozvratu a k zmierlivému vyriešeniu ich vzájomných rozporov. V
odvolaní ďalej uviedol, že ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vykonal kroky, výsledkom ktorých
bolo, že navrhovateľka sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v O. T.. Snažil sa manželku odbremeniť

od starostí, ktoré prináša podnikanie. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť. Odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ju viedli k zmene

názoru na rozvod ich manželstva; na návrhu na rozvod naďalej trvá.

5. Odporca sa už k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu nevyjadril.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Inak v
§ 396 C.m.p. ustanovené nie je.

9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 66 C.m.p., keď nie je viazaný
dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1
C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 219 ods. 3 C.s.p.), keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho
nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) dospejúc k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok verejne vyhlásil

dňa 24. mája 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania, právna zástupkyňa
navrhovateľky, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1
C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za

potrebné uviesť ešte nasledovné.

10. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim
pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli
najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase

vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením §
220 C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada
uvádzaná v ustanovení § 67 C.m.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré
by musel odvolací súd prihliadať. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nedostatok konania, ktorý
videl v tom, že nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania na dobu šiestich mesiacov za účelom

poskytnutia času na vyriešenie problémov v manželskom spolužití. Navrhovateľka s návrhom na
prerušenie konania nesúhlasila, nenastali preto podmienky predpokladané ustanovením § 98 C.m.p.,
podľa ktorého, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší. Súd prvej inštancie, vychádzajúc
z jeho postupu v konaní, posúdil návrh odporcu na prerušenie konania podľa obsahu ako návrh na
poskytnutie lehoty na urovnanie vzájomných manželských vzťahov, ktorému návrhu však, prihliadnuc

na okolnosti prejednávanej veci, nevyhovel. Súd prvej inštancie sa pred otvorením pojednávania vo
veci samej pokúsil o zmierlivé vyriešenie vzťahov medzi účastníkmi, avšak bezúspešne. Súd v konaní
zisťoval, či prichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia, k čomu sa vyjadrila navrhovateľka
negatívne. Navrhovateľka nesúhlasila ani s prerušením konania, nemala záujem zotrvať v manželstveako formálnom zväzku. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je
manželstvodobrovoľnýmzväzkom,súdprvejinštanciesprávnerozhodol,keďmanželstvonavrhovateľky
a odporcu rozviedol. Napokon odporca v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím

súdom, neuvádzal, čo konkrétne vykonal, vykonával, pre zachovanie manželstva. Darovanie podielu v
nehnuteľnosti nadobudnutej počas manželstva bez vedomia a súhlasu navrhovateľky túto požiadavku
nespĺňa.

12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

13. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič

iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. 1 C.m.p., § 396 ods. 1 C.s.p.).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza,
že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).