Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200074
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616200074.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: V. V., Z..
XX.X.XXXX, B. Q. X, B., zast. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Úzka 578/4, Rovinka, proti
žalovanému: L. F., Z.. X.X.XXXX, B. Q. X, B., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25. januára 2017, č. k. 4C/2/2016-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastitýkajúcejsatrovkonania potvrdzuje.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal a žalobkyni vrátil súdny poplatok z podaného návrhu v sume 92,80 €.

2.Svojerozhodnutieodôvodnilustanoveniami§144,§145ods.1a§146ods.1C.s.p..Podľacitovaných
zákonnýchustanovenívzhľadomnato,ževprejednávanejvecivzalažalobkyňažalobuvočižalovanému
v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie,
súd konanie zastavil bez posúdenia postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný
nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. bez právneho významu.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p.. Súd
prvej inštancie skúmal primárne zavinenie na zastavení konania. Žalobkyňa tvrdila, že noví vlastníci
susediacej nehnuteľnosti D.. P. B. T. F.. U. B. reagovali na zaslané výzvy a odstránili zásah ku dňu
19.11.2016 výrubom tieniacich tují, čím odpadol predmet sporu, čo preukazovala písomnosťou, ktorú
adresovala sama žalobkyňa svojmu právnemu zástupcovi. Z uvedeného však nijako nevyplýva, že

žaloba bola podaná dôvodne a bola vzatá späť z dôvodov na strane žalovaného, nevyplýva teda
skutočnosť, že k výrubu tují na susediacom pozemku prišlo práve z dôvodu odstránenia tvrdeného
zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, a nie na základe rozhodnutia nových vlastníkov z iných
dôvodov s konaním nijako nesúvisiacich (napr. estetické dôvody). V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia
ustanovenia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na

priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže
spočívaťtakvokolnostiachdanejveci,akoajvokolnostiachstránsporu.Sohľadomnaokolnostisúdenej
veci nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie možné ustáliť zavinenie žalobkyne alebo žalovaného
na zastavení konania, z uvedeného dôvodu súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nepriznal nárok na ich náhradu.

4. O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb.5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prizná

žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie podľa nej nevzal do úvahy, že
žalobný návrh zo dňa 5.1.2016 smeroval proti žalovanému (L. F.), ktorý dlhodobo nereagoval na výzvy
žalobkyne, ani predžalobnú výzvu na odstránenie protiprávneho zásahu a preto bol podaný dôvodne. Po
zistení, že žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 24.3.2016 previedol vlastníctvo nehnuteľností na nových
vlastníkov, ktorých o existencii sporu neinformoval, oslovila žalobkyňa nových vlastníkov a to opakovane

s výzvou na riešenie veci. Nakoľko noví vlastníci na výzvu v primeranej lehote nereagovali, požiadala
žalobkyňa podaním z 3.8.2016 o pripustenie zmeny strán sporu. Súd o návrhu procesne nerozhodol.
Žalobkyňa zobrala žalobu späť po tom, čo noví vlastníci evidentne pod tlakom podanej žaloby a
opakovaných urgenciách žalobkyne protiprávny zásah odstránili. Súd túto skutočnosť, t.j. dôvodnosť
podanej žaloby nebral do úvahy a bez opory v skutkovom stave vyvodil nedoložený záver o iných
dôvodoch výrubu tují. Súd mal vec posúdiť tak, že späťvzatie žaloby zavinili žalovaní, lebo žalobkyňa

vzala žalobu späť po tom, čo žalovaní protiprávny stav odstránili.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne v stanovenej lehote nevyjadril.

7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (t .j. pokiaľ ide o náhradu trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné
potvrdiť.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.1.2016
domáhala voči žalovanému L. F. zdržania sa neoprávneného zásadu do vlastníckeho práva žalobkyne
spôsobovaného zatieňovaním jej v žalobe špecifikovaných pozemkov. Žalovaný bol vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. F., H. F., vedenom Okresným úradom

Malacky, katastrálnym odborom, susediacich s nehnuteľnosťami žalovanej. V priebehu konania došlo
k prevod nehnuteľností pôvodne patriacich žalovanému na D.. F.. P. B. T. F.. U. B.. Dňa 9.8.2016 bolo
súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne, ktorým žiadala pripustenie vstupu D.. F.. P. B. T. F..
U. B. na miesto doterajšieho žalovaného. Súd prvej inštancie o tomto návrhu žalobkyne nerozhodol.
Dňa 2.12.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby, ktoré žalobkyňa odôvodnila tým,

že noví majitelia susedných nehnuteľností zásah do vlastníckych práv žalobkyne odstránili výrubom
tieniacich stromov.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak nemožno
ustáliť zavinenie zastavenia konania konkrétnou stranou sporu, ide o dôvod hodný osobitného zreteľa

podľa § 257 C.s.p., pre ktorý súd neprizná náhradu trov konania. Odvolací súd má za to, že situácia, kedy
nemožno žiadnej strane sporu pričítať zavinenie zastavenia konania, je pomerne bežná a nevykazuje
žiadne znaky výnimočnosti či mimoriadnosti. Spravidla pôjde najmä o prípady, kedy strany medzi sebou
uzavreli mimosúdnu dohodu. V takomto prípade je o trovách zastaveného konania potrebné rozhodnúť
podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane. Toto ustanovenie nemožno vykladať len doslovne a aplikovať ho len na
prípady, kedy je možné určiť zavinenie zastavenia konania konkrétnou stranou sporu. Pri jeho logickom
výklade je z neho možné vyvodiť, že ak žiadna strana nezavinila zastavenie konania, prípadne ako ho
obe zavinili v rovnakej miere, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná.

12. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
procesne zavinila zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, je potrebné
z hľadiska skúmania procesného zavinenia posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu, že nemá ďalej
záujem pokračovať v konaní. V zásade procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca,ktorý svojim úkonom - späťvzatím žaloby spôsobil zastavenie konania. Spravidla jediným prípadom,
kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce
dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane

žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho
rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle
žalobného petitu a splnil to, čoho sa žalobca domáhal.

13. V posudzovanej veci žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť vzhľadom na skutočnosť, že právni

nástupcovia žalovaného odstránili stromy tieniace pozemok žalobkyne, čím odstránili žalobkyňou
tvrdený rušivý zásah do jej vlastníckeho práva.

14. Žalobkyňa navrhla aby do konania na miesto žalobcu vstúpili súčasní vlastníci nehnuteľností
evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. F., H. F., vedenom Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom, susediacich s nehnuteľnosťami žalobkyne. O tomto jej návrhu nebolo súdom

prvej inštancie rozhodnuté. Za súčasného stavu konania, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o späťvzatí
žaloby voči pôvodnému žalovanému L. F. a konanie bolo voči nemu zastavené, je potrebné rozhodnúť
aj o trovách konania vo vzťahu k žalobkyni a žalovanému L. F., ktorí jediní sú stranami tohto sporu. Hoci
je možné, aby bolo o zmene strany sporu rozhodnuté i v odvolacom konaní, odvolací súd považuje za
vylúčené, aby o zmene rozhodol, pokiaľ koná len o odvolaní voči trovám konania. V takomto prípade

je rozhodnutie o trovách konania viazané na rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom nemožno
oddeľovať výrok tohto rozhodnutia od subjektov, ktorých sa týka, teda od žalobkyne a žalovaného.
Nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od žalovaného sa síce ich noví vlastníci stali jeho
právnymi následníkmi vo vzťahu k právam a povinnostiam viaznucich na týchto nehnuteľnostiach, avšak
k procesnému nástupníctvu dochádza až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zmene strany sporu.

Nakoľko takéto rozhodnutie v konaní absentuje, k procesnému nástupníctvu na strane žalovaného v
posudzovanej veci nedošlo a preto sú nedôvodné odvolacie námietky žalobkyne, ktorá poukázala na
správanie sa nových vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ktorí podľa jej vyjadrenia odstránili rušivý stav,
čím splnili to, čoho sa žalobkyňa domáhala. Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania zásadne nie je
relevantné správanie sa subjektov, ktoré nie sú stranami sporu, aj keď medzi nimi a stranou sporu došlo

podľa hmotného práva k sukcesii.

15. Pre rozhodnutie o trovách konania je tak významné posúdiť zavinenie jeho zastavenia a to vo vzťahu
k subjektom, ktoré sú stranami sporu, teda žalobkyni a žalovanému. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že
žalovaný sa nesprával v zmysle žalobného petitu a teda rušivý zásah, ktorého odstránenia sa žalobkyňa

domáhala, nebol odstránený žalovaným. Z toho vyplýva, že žalovaného nie je možné považovať za
subjekt, ktorý zavinil zastavenie konania. V takom prípade nesporne platí, že vinu za zastavenie konania
nesie žalobkyňa, ktorá žalobu vzala späť a je v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. povinná nahradiť trovy
konania.

16. Napriek tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie
konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, odvolací súd nemohol žalovanému
priznať náhradu trov konania, nakoľko žalovaný sa proti rozhodnutiu o náhrade trov konania, ktorým
súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu ich náhradu nepriznal, neodvolal. Predmetné rozhodnutie
bolo napadnuté odvolaním iba zo strany žalobkyne. Podľa čl. 16 ods. 3 C.s.p. medzi základné

princípy civilného sporového konania patrí i princíp zákazu reformatio in peius, podľa ktorého v
konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu,
ktorá opravný prostriedok uplatnila. Vzhľadom na uvedený princíp, nemohol odvolací súd napadnuté
uznesenie zmeniť, ani zrušiť v neprospech žalovanej, teda jediným možným rozhodnutím zostalo
potvrdenie uznesenia.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).