Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210606
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512210606.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 125,- Eur a iné, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 04.11. 2013,

č. k. 7C/344/2012-38, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 04.11. 2013, č. k. 7C/344/2012-38
bolo rozhodnuté tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania, doručený súdu dňa 04.11. 2013
sa zamieta.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci samej,
doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu majetkovú škodu vo
výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330,- Eur z titulu nečinnosti súdu v exekučnej veci na
podklade zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V
rámci tohto podania navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu v Novom meste

n/Váhom. Vec bola pridelená na prejednanie sudkyni Mgr. Stanislave Miklánkovej. Sudkyňa uviedla vo
svojom vyjadrení, že sa cíti byť zaujatá, pretože uplatnený nárok vyplýva z úradnej činnosti súdu, ktorého
je sudkyňou. Okresný súd poukázal na to, že Krajský súd v Trenčíne, uznesením č.k. 4NcC 329/2012-11
zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom Mgr. Stanislava
Miklánková, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Okresnom súde Novom
Meste nad Váhom, pod sp. zn. 7C 344/2012. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci neboli

zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že je tu dôvod pochybovať o nezaujatosti
namietanej sudkyne okresného súdu. Namietaná sudkyňa nemá k veci, k účastníkom, ani k ich právnym
zástupcom, žiadny významný vzťah z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod na
jej vylúčenie z prejednávania danej veci a takýto vzťah nie je možné odvodiť, ani z údajov navrhovateľa.
Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 04.11. 2013 podal návrh, aby súd konanie prerušil a
to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej

predmetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľanazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Návrh odôvodnil tým, že námietka porušenia nestrannosti je závažne podporená
najmä pomerom sudcu k veci, pretože sudca môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich
právach. Sudca je vylúčený aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania v
konaní a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.Okresný súd v odôvodnení uznesenia, poukázal na znenie § 109 ods. 1 písm. b) § 109 ods. 2 písm. c) a §
7 ods. 2 O.s.p. a na základe preskúmania návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ vo svojom návrhu na prerušenie

konania, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnú požiadavku na postup
súdu konať nestranne a bez prieťahov. Navrhovateľ ničím neodôvodnil, ako zákonný sudca, môže byť
svojím rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, aké konkrétne poznatky mal získať mimo
dokazovania a z akého dôvodu, by mal byť k účastníkom konania vo vzťahu ekonomickej závislosti.
Nároky dotknutých osôb podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci sú vždy nárokmi voči štátu a táto skutočnosť nezakladá pochybnosť o tom, že sudca
bude postupovať nestranne a nezávisle. Samotné podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd SR
automaticky nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Preto okresný súd návrh navrhovateľa, ako
nedôvodný zamietol. Do úvahy neprichádzala ani možnosť prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p., pretože v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p., v spojitosti s § 25 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z.z., má
príslušný okresný súd právomoc riešiť predmetný spor a v súčasnosti neprebieha žiadne iné konanie,

od výsledku ktorého, by bolo rozhodnutie okresného súdu závislé, resp. sa nerieši otázka, ktorú okresný
súd, nie je oprávnený sám riešiť.

V odôvodnení poukázal na to, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2013, č.k.
I.ÚS 250/2013-10 Ústavný súd SR sťažnosť navrhovateľa pre porušenie základného práva zaručeného

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - t.j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a základného práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
t.j. práva na nestranný súd zriadený zákonom, odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na prerokovanie a rozhodnutie. Z jeho odôvodnenia súd zistil, že podľa platnej

právnej úpravy, konania pred všeobecnými súdmi, postupy a judikatúry všeobecného súdnictva a ich
závažné procesné pochybenia sú dôvodom na podanie dovolania/ IV.ÚS 26/04, IV.ÚS 201/04/, teda
navrhovateľ, pokiaľ tvrdí, že krajský súd na ich námietky neprihliadal a napadnutými rozhodnutiami
rozhodol zjavne neodôvodnene, mal právo podať proti nim mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie.
Naviac, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č.k. 4NcC/329/2012-11 bolo

právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti a toto rozhodnutie je vykonateľné a pre súd záväzné a
bez existencie odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia, nemôže byť dôvodom na prerušenie
konania. Záverom súd poukazuje na vyššie citovaný nález ústavného súdu, pričom ústavný súd
rozhodoval rovnako aj v obdobných veciach - nález ÚS I. 254/2013-10 zo dňa 30.04.2013, I. ÚS
261/2013-10 zo dňa 29.05.2013, I. ÚS 264/2013 - 10 zo dňa 29.05.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z
dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), c), b) a f) O.s.p.. Okresnému
súd vytýkal, že v odôvodnení uznesenia nie je uvedené, prečo sa okresný súd domnieval, že neboli
splnené podmienky na prerušenie konania, z ktorého dôvodu považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné

v zmysle ustálenej súdnej praxe s odvolaním sa na Nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 25/06.
Vyjadril nesúhlas s tvrdením okresného súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi
dôkazmi, keď návrh na prerušenie konania podal spolu s ústavnou sťažnosťou v prílohe. Navrhovateľ
poukázal na to, že v prejednávanom prípade, považuje zákonného sudcu za vylúčeného podľa § 14 ods.
1 O.s.p. aj napriek názoru Krajského súdu v Trenčíne v prejednávanej veci vyjadrenom v rozhodnutí zo

dňa 19.10.2012, č. k. 4NcC 329/2012-11, keďže v skutkovo a právne rovnakých iných veciach, Krajský
súd v Nitre a Krajský súd v Prešove vylúčili z prejednávania veci všetkých sudcov okresných súdov. S
vedomím, že názor krajského súdu v prejednávanej veci neobstojí, pre rozpor s rozhodovaním iných
krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva a s vedomím, že navrhovateľ
podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu, nie je podľa názoru navrhovateľa

prípustné, aby sa v konaní naďalej pokračovalo a rozhodoval vylúčený sudca. Preto malo byť konanie
prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu. S poukazom
na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Odporca nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania uznesenia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd
vychádzajúc z podkladov spisového materiálu v otázke posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľa
dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom
rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa § 219 ods.

2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Nad rámec správnych úvah okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že
v prejednávanej veci, bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č. k. 4NcC
329/2012-11, právoplatne a vykonateľne rozhodnuté o tom, že vo veci konajúca sudkyňa okresného
súdu, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Toto vykonateľné rozhodnutie v

predmetnej veci, je v ďalších štádiách tohto konania pre súd právne záväzné, či už v zmysle § 170 ods. 1
(odvolací súd v spojení s § 211 ods. 2) O.s.p., ale aj v zmysle § 167 ods. 2 v spojení s § 159 ods. 2 O.s.p.
Na základe uvedeného, je súd povinný v prejednávanej veci ďalej konať, na základe jeho povinnosti
zabezpečiťspravodlivosťvzmysle§1ods.1 O.s.p.ajnapriektomu,ženavrhovateľpreukázateľnepodal
ústavnú sťažnosť, proti rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení konajúceho sudcu, z prejednávania a

rozhodovania tejto veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci, nie sú doposiaľ dané
zákonné podmienky na obligatórne prerušenie konania, podľa 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže otázka,
či je konajúci sudca vylúčený z dôvodov, uvádzaných navrhovateľom aj v ústavnej sťažnosti, bola v

prejednávanom prípade právoplatne vyriešená, postupom podľa § 14 a nasledujúcich O.s.p.. Preto
prípadné prebiehajúce konanie o ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 19.10.2012, č. k. 4NcC 329/2012-11, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu, bez existencie
odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia, zákonným dôvodom na prerušenie konania ani podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd teda považoval za nedôvodné námietky navrhovateľa vznesené v odvolaní, poukazujúce
na nepreskúmateľnosť uznesenia okresného súdu, na jeho závery týkajúce sa požiadaviek rozhodných
pre posúdenie otázok, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci, ako aj poukazovanie
na rozhodnutia iných súdov týkajúce sa ďalších, skutkovo a právne obdobných vecí.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je vecne
správne, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .