Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113214180
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113214180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: T. W., B..

XX.XX.XXXX, O. X. Š. J. XX, C.. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Občianske
združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, právne
zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

z a m i e t a návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/3367/2012 zo dňa 19.1.2012, do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej,

z a s t a v u j e konanie o návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania
o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, vedeného Ústavným súdom SR pod sp. zn. II

ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 16.5.2013 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho
súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach, sp. zn. 2C/3367/2012 z 19.1.2012 v plnom
rozsahu vrátane výroku o trovách konania. Zároveň žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 156,23 EUR, ako aj odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do
rozhodnutia vo veci samej. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovská doložka

nebola v predmetnej veci individuálne dojednaná a ustanovenia o arbitráži v časti XV. „Rozhodcovské
konanie“ sú zakomponované priamo vo všeobecných poistných podmienkach, pričom individuálne
vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v poistnej zmluve vymienila
a druhá strana by to prijala. Zároveň poukázala na to, že podľa § 53 ods. 5 sú neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Žalobkyňa taktiež žiadala priznať primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 vo výške 156,23 EUR, keďže práve v takejto výške
sa žalovaný chcel na jej úkor obohatiť.

Žalovanýsožalobounesúhlasilanavrholjuzamietnuťokreminéhospoukazomnaskutočnosť,želehota
na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je hmotnoprávnou lehotou, ktorá v danom
prípade nebola dodržaná a nie je ju možné ani prinavrátiť. Žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudokdňa 15.4.2013, lehota začala plynúť nasledujúcim dňom teda 16.4.2013 a uplynula dňa 15.5.2013 a
keďže žaloba bola súdu doručená až nasledujúci deň t.j. 16.5.2013, z tohto dôvodu navrhol žalobu
zamietnuť. Taktiež zobral späť návrh na prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený na základe podaní

zo dňa 20.12.2013, resp. 2.1.2014.

Z oznámenia Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice a pripojenej doručenky vyplýva, že
žalobkyňa si prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 15.4.2013.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení vyplýva, že žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom ktorý nasleduje
po udalosti ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa prevzala rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3367/2012 dňa 15.4.2013, pričom lehota na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť nasledujúcim dňom, teda 16.4.2012 a uplynula
dňa 15.5.2013 (utorok), teda v danom prípade nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 122 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Keďže sa v danom prípade jedná o lehotu hmotnoprávnu, pre jej zachovanie
sa vyžaduje, aby takáto žaloba bola najneskôr posledný deň doručená adresátovi, teda v danom
prípade súdu. Keďže v danom prípade nebola dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, súd predmetnú žalobu z tohto dôvodu zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj
priznania finančného zadosťučinenia, keďže bola zamietnutá žaloba v časti o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Navyše priznanie tohto nároku, v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., predpokladá, že
žalobkyňa na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, čo
podľa názoru súdu znamená existenciu právoplatného rozhodnutia o takomto porušení, preto je žaloba
v tejto časti aj predčasná. Vzhľadom na zamietnutie žaloby, súd taktiež zamietol právne súvisiaci návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a vzhľadom na späťvzatie návrhu zastavil konanie

o návrhu žalovaného na prerušenie konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.V predmetnom konaní bola žalobkyňa neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný
žalovaný si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil v zákonnej lehote trovy konania,
preto súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a náhradu trov konania nepriznal

ani žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.