Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/148/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010084
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812010084.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 14. februára 2013 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
obžalovaného K. U. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/31/2012 z 3.7.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného K. U. za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je
uvedený v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaný, ktoré
odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o treste. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
považuje za veľmi prísny. Účel trestu možno u neho dosiahnuť aj iným druhom trestu. Poukázal na
skutočnosť, že sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere, pričom si v súčasnej dobe plní aj vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom. V prípade nástupu do výkonu trestu odňatia slobody by si vyživovaciu
povinnosť plniť nemohol. Poukázal, že dôvodom jeho konania bol vzťah medzi ním a poškodenými,
keď dochádzalo medzi nimi k nezhodám o spôsobe užívania bytu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu primeraný peňažný trest s probačným dohľadom.
Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý výrok,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadať
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pokiaľ by tieto odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému, tento zodpovedá
stavu veci a zákonu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd sa pri ukladaní trestu obžalovanému
dôsledne riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák.

Aj podľa názoru krajského súdu trest uložený obžalovanému - odňatie slobody vo výmere 6 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, dostatočne odzrkadľuje charakter
spáchaného trestného činu, okolnosti, za akých bol spáchaný a najmä možnosti nápravy a prevýchovy
obžalovaného.

Ako správne už konštatoval prvostupňový súd, v prípade obžalovaného ide o osobu v minulosti
už opakovane súdne trestanú. Naviac skutku, pre ktorý je stíhaný teraz, sa dopustil v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia (na predchádzajúce podmienečné odsúdenie

obžalovaného sa nevzťahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2.1.2013 o amnestii).
Pre priestupky obdobného charakteru spáchané voči poškodenej O. B. bol obžalovaný v minulosti
taktiež opakovane postihnutý. Je teda zrejmé, že u obžalovaného ide o osobu náchylnú k páchaniu
protispoločenskej činnosti, či už v podobe priestupkov alebo trestných činov. Vzhľadom na takto
zistené skutočnosti sa krajský súd nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že uložený mu
nepodmienečný trest odňatia slobody je príliš prísny. Naopak, podľa názoru krajského súdu vzhľadom
na predchádzajúce tresty uložené obžalovanému, ako aj predchádzajúce postihy v priestupkových
konaniach, je potrebné k prevýchove a náprave obžalovaného uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Iný druh trestu by vzhľadom na osobu obžalovaného podľa názoru krajského súdu
nesplnil svoj účel. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani konštatovanie obžalovaného, že v súčasnej dobe je
zamestnaný a riadne si plní vyživovaciu povinnosť. Ani prípadné nezhody obžalovaného s poškodenými
nemôžu ospravedlniť jeho protiprávne konanie.

Pokiaľ ide o samotný výrok o treste v napadnutom rozsudku, prvostupňový súd správne konštatuje
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. Za takýchto
okolností, keďže pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je 1:1, mal prvostupňový súd pri ukladaní
trestu postupovať podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a nie podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. tak, ako to uvádza vo výroku
napadnutého rozsudku. Samotná táto nepresnosť však nemá vplyv na zákonnosť trestu uloženého
obžalovanému.

Záverom krajský súd poznamenáva, že v bode 2/ vo výroku napadnutého rozsudku je nepresne uvedený
dátum spáchania skutku. Správny dátum má byť, tak ako je uvedený v obžalobe - 6.12.2011. Bude preto
potrebné, aby prvostupňový súd vykonal opravu zápisnice v zmysle § 60 Tr. por. a následne aj opravu
písomného vyhotovenia rozsudku v tomto bode.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného K. U. podané proti výroku o treste podľa § 319 Tr. por.
zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.