Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714216217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu B. B., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XXXX/XX, XXX XX K. K., právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o zaplatenie 114,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 6C/192/2014-60 zo dňa 12. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o

trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. 03.
2015 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 114,-
Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 27. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania
z titulu bezdôvodného obohatenia.
1.2 Žalobca mal podľa odôvodnenia žaloby za to, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril

so žalovaným 14. 09. 2009, absentovali podstatné obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru (ročná
percentuálna miera nákladov), preto mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny úveru 350,-
Eurbezúrokuapoplatkov.Predloženímabsolútneneplatnejzmluvyvčastiúrokovapoplatkubolžalobca
uvedený žalovaným do omylu. Žalobca zaplatil žalovanému 464,- Eur, teda o 114,- Eur viac ako bol
nárok žalovaného, ktorý sa týmto spôsobom na úkor žalobcu obohatil. Žalovaný v písomnom vyjadrení
k žalobe navrhol jej zamietnutie, namietajúc miestnu príslušnosť Okresného súdu Zvolen. Poprel vznik
bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania.

1.3 Okresný súd mal preukázané uzavretie úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej
úver vo výške 350,- Eur bude uhradený v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom 14.
10. 2009. Z listinného dôkazu - výpisu splátok a pokút s aktuálnym stavom CDC - 03. 02. 2014 mal
okresný súd preukázané, že žalobca realizoval poslednú platbu úveru dňa 16. 11. 2010 vo výške 58,-
Eur. Okresný súd mal za to, že subjektívna lehota žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ 107 ods. 1 a § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) začala plynúť 16. 11. 2010 a márne uplynula
16. 11. 2013. (Okresný súd síce použil slovo subjektívna, ale vzhľadom na časové vymedzenie doby

trvania tejto lehoty a ďalšie odôvodnenie rozsudku je zrejmé, že mal na mysli plynutie objektívnej
premlčacej lehoty, pozn. odvolacieho súdu). Žaloba bola okresnému súdu doručená 31. 03. 2014, teda
po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Tvrdenie žalobcu o potrebe vychádzať z 10 ročnej objektívnej
premlčacej doby považoval okresný súd za právne nepodložené. Úmysel žalovaného, priamy aninepriamy, smerujúci k bezdôvodnému obohateniu a existujúci v čase jeho získania by musel žalobca
v konaní preukázať jednoznačne, čo sa nestalo. Podľa výpisu z obchodného registra mal žalovaný
v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom sídlo v Bratislave, činnosť vykonával

prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich osôb. Ak by aj mal k dispozícii rozhodnutia
súdov, na ktoré poukazuje žalobca, vedomé alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou,
uzatvárajúcouvmenežalovanéhozmluvuospotrebiteľskomúverežalobcažiadnymprávnerelevantným
spôsobom nepreukázal. Dôvodom zamietnutia žaloby je teda premlčanie nároku, keď žalobca zmeškal
subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu.

1.4 K námietke miestnej nepríslušnosti okresný súd uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, kde je vždy
príslušný okresný súd v sídle trvalého bydliska spotrebiteľa v zmysle § 87 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Žalobca býva v meste Zvolen, ktoré jurisdikčne spadá pod miestnu
príslušnosť Okresného súdu Zvolen.
1.5 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný, ktorý bol
v konaní úspešný, si vo svojom podrobnom vyjadrení náhradu trov neuplatnil, preto mu súd náhradu

trov konania nepriznal (druhý výrok).

2.1 Proti prvému výroku rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočnezistilskutkovýstav(§205ods.2písm.a),§220ods.1písm.h)O.s.p.),súdprvejinštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.
s. p.) a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O. s. p.).
2.2 V obšírnom zdôvodnení odvolania odvolateľ uviedol, že súd si v odôvodnení protirečí, keď na
jednej strane uvádza, že už v roku 2010 bol mediálne pertraktovaný problém spotrebiteľa v tak širokom

zábere, že žalobca o ňom určite musel vedieť. Naproti tomu pri aplikácii 10 ročnej objektívnej premlčacej
lehoty súd konštatoval, že priamy alebo nepriamy úmysel by žalobca musel v konaní jednoznačne
preukázať, čo sa nestalo. V konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/82/2014 žalovaný
uviedol rok 2009 ako moment, od ktorého je táto problematika diskutovaná aj v masovo komunikačných
prostriedkoch. Z toho je zrejmé, že žalovaný si je vedomý svojho konania v rozpore s dobrými mravmi na

úkor spotrebiteľov minimálne od tohto obdobia, napriek tomu svoje obchodné praktiky používa dodnes.
Tvrdenie súdu o vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení už v roku 2010 nie je preukázané.
Žalobca je priemerný človek nedisponujúci právnickým vzdelaním a o príčinách a výške bezdôvodného
obohatenia sa dozvedel až po tom, ako mu jeho právny zástupca po predložení úverovej zmluvy
vysvetlil, aký má nárok, z akých právnych dôvodov a v akej výške. Následne žalobca udelil plnú moc

na zastupovanie svojmu právnemu zástupcovi. Tento deň je skutočným dátumom, kedy sa žalobca
dozvedel o bezdôvodnom obohatení zo strany žalovaného. Žaloba bola súdu doručená 31. 03. 2014,
subjektívna premlčacia lehota je zachovaná. Pre začiatok jej plynutia sa vyžaduje nielen predpokladaná,
ale skutočná vedomosť - taká, kedy sa žalobca dozvedel skutočnosti umožňujúce uplatnenie práva
žalobou na súde (uznesenie NS ČR z 27. 03. 2007 sp. zn. 33Odo/306/2005 a rozsudok NS SR sp.

zn. 5Cdo 121/2009 z 23. 02. 2011). Konanie žalovaného je úmyselné, preto dochádza k premlčaniu
nároku v 10 ročnej premlčacej dobe. Z dlhoročného konania žalovaného možno vyvodiť, že je pre neho
oveľa prijateľnejšie ignorovať spotrebiteľskú právnu úpravu, požadovať od spotrebiteľov nezákonne
vysokú odplatu a neuvádzať v zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje za účelom získania
bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľov, od ktorých objektívne nemožno požadovať, aby boli

schopní posúdenia uzatváraných zmlúv v čase ich podpisu. Žalovaný dosahuje zisk, ktorý by v prípade
podnikania v súlade so zákonom nedosahoval. Len malé percento spotrebiteľov sa domáha ochrany
svojich nárokov, naopak plnia na účet žalovaného odplatu v rozpore so zákonom v nevedomosti si
svojich práv. Žalovaný zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi. Okresný súd
Košice II. v rozsudku z 22. 10. 2014 č. k. 18C/23/2014-82 uvádza, že žalovaný POHOTOVOSŤ, s.

r. o., stanovoval zmluvné podmienky a vzhľadom na osobu žalobkyne - starobnej dôchodkyne, ktorá
potrebovalafinančnéprostriedkynaúhradubežnýchživotnýchpotrieb,zneužívaljejsituáciuazámernes
ňouopätovneuzatváralnovézmluvy,čímvedomeaúmyselnenajejúkorzískalbezdôvodnéobohatenie.
Úmyselné konanie zo strany žalovaného veriteľa (bez jeho bližšej identifikácie odvolateľom) uviedol aj
Okresný súd Dolný Kubín v rozsudku č. k. 6C/54/2014-91 z 10. 12. 2014, Okresný súd Košice a okolie v

rozsudku z 27. 01. 2015 v konaní sp. zn. 16C/206/2013, Okresný súd Považská Bystrica v rozsudku č.
k. 7C/272/2013-145 zo 04. 02. 21015, Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí č. k. 13C/481/2013-54
z 01. 2014 aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 9Co/648/2013. S poukazom na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Ecdo/192/2014 uviedol, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu otej istej právne otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé

súdne konanie. Povinnosťou súdu je rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v
rozhodovacej činnosti. Povinný sa nezbavil zodpovednosti tým, že zmluvy podpisujú jeho zamestnanci
aleboobchodnízástupcovia.Naopakpredkladajúspotrebiteľomformulárovévopredpredtlačenézmluvy,
do ktorých obsahu žiadnym spôsobom nezasahujú, keďže sú distribuované priamo z centrály. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v prvej časti výroku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania (v prípade zmeny napadnutého
rozhodnutia aj trovy prvostupňového konania podľa § 224 ods. 2 O. s. p.).

3. Žalovaný nevyužil zákonnú možnosť vyjadriť sa k odvolaniu (§ 374 CSP).

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania
krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu
určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo

výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermisúduprvejinštancie(§387ods.2CSP),ktorývdostatočnomrozsahuzistilskutočnostirozhodné
preposúdenieveciasvojerozhodnutie,ktoréjelogickéapresvedčivé,odôvodnilvsúladesustanovením
§ 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu
vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné naplnenie znakov skutkovej podstaty
hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).
Okrem zisku majetkového prospechu obohateným subjektom (zvýšenie aktív alebo zníženie pasív,
prípadne nezmenšenie majetkového stavu, hoci by sa za bežných okolností stalo) je to aj právny
dôvod plnenia na jeho strane, ktorý od počiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol, alebo plnenie z

neplatného právneho úkonu alebo získanie majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení
obidvoch týchto znakov vzniká povinnosť vydať to, o čo sa príjemca plnenia bezdôvodne obohatil
tomu, na koho úkor sa obohatil (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1618/1999). O plnenie bez právneho
dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého počiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol.
Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna alebo relatívna (ak bola uplatnená).

7. Okresný súd nezisťoval, či a k naplneniu ktorej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia došlo
vzhľadom na zamietnutie žaloby pre premlčanie práva. Premlčanie (inveteratio) má pobádať oprávnený
subjektktomu,abyuplatnilsvojeprávovstanovenýchlehotáchnapríslušnýchorgánoch.Zmyslomtohto
inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa

rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania.
Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva. Súd sa môže
zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho
práva veriteľa.

8.Pripremlčaníprávanavydaniebezdôvodnéhoobohateniazákonustanovujekombinovanépremlčacie
doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, v prípade úmyselného obohatenia 10 ročnú.
Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok, priebeh ich plynutia aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia

skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie z neho
získané vzniká od samého vzniku právneho úkonu. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o
bezdôvodnom obohatení možno hovoriť až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti
(keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi právneho úkonu). Pred dovolaním sa relatívnejneplatnosti právneho úkonu ešte žiaden z účastníkov nezískal bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo
možné uplatňovať.

9. Zmluva o úvere medzi stranami sporu bola uzatvorená 14. 09. 2009, žalovaný sa zaviazal dlh vrátiť
v 12 mesačných splátkach splatných počnúc dňom 14. 10. 2009. Pri riadnom behu udalostí bola preto
posledná splátka splatná 14. 09. 2010. Zo žalobcom predloženého výpisu splátok vyplýva, že úhradu
splátky žalovaný naposledy vykonal 16. 11. 2010 sumou 58,- Eur, čo medzi stranami sporu nebolo ani
sporné a sporné nebolo ani to, že od tohto dátumu začala plynúť objektívna premlčacia lehota. Odvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu a tým, že objektívna premlčacia
lehota v súdenej veci je trojročná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal priamy ani
nepriamy úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Nakoľko občianskoprávna úprava pojem
úmyslu nedefinuje, je potrebné vychádzať z úpravy trestného práva. O priamy úmysel pri bezdôvodnom
obohatení podľa OZ ide vtedy ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojím
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten,

kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívanej praxi žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia

na jej základe skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.
Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa typového označenia v zmysle ustanovenia § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o úverové zmluvy, ktorými sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky do určitej sumy (v prejednávanej veci 350 Eur) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažnéprostriedkyvrátiťzvýšenéopoplatok(vprejednávanejveci346 Eur).Vykonanýmdokazovaním

je preukázané, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme poplatku,
ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V čase
uzatvorenia zmluvy v roku 2009 žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr
posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere (najmä keď obsahuje
účel poskytnutia prostriedkov na výkon povolania), ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a

bude posudzovaná ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Pri posúdení, či ide o úmyselné konanie
nemožno vychádzať zo súčasného stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Neobstojí
preto argumentácia žalobcu, že aj v iných prípadoch konal žalovaný obdobným spôsobom. Ak odvolateľ
tvrdí, že sa dozvedel o príčinách a výške bezdôvodného obohatenia až po vysvetlení úverovej zmluvy
jeho právnym zástupcom (ktorému následne udelil plnomocenstvo na zastúpenie 15. 03. 2014), aj

vzhľadom na svoju vedomosť o problematike v dôsledku jej zvýšenej medializácie (čo je všeobecne
známa skutočnosť) vyvstáva otázka, prečo sa žalobca obrátil na právneho zástupcu až v roku 2014, ak
mal pocit, že bol na svojich právach ukrátený. Z uvedeného vyplýva, že trojročná objektívna premlčacia
doba uplynula 16. 11. 2013, súdne konanie bolo začaté 31. 03. 2014, teda po jej uplynutí. Subjektívna
premlčacia lehota môže plynúť len v rámci objektívnej. Preto ak žalobca získal informáciu o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom, kto za ňu zodpovedá (rozhodujúcu pre začatie plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty) až v marci 2014, čo žalovaný nezospornil, je to po uplynutí objektívnej premlčacej
lehoty.

10. K rozhodnutiam súdov, na ktoré poukazuje žalobca, vrátane rozhodnutia NS SR sp. zn.

5Ecdo/192/2014 odvolací súd predovšetkým udáva, že nie je známe, ktoré skutkové okolnosti boli
posudzované pri vyslovení právneho názoru v tej-ktorej súdenej veci. Jedine v prípade rozsudku
Okresný súd Košice II. z 22. 10. 2014 č. k. 18C/23/2014-82 odvolateľ uvádza, že žalovaný
POHOTOVOSŤ, s. r. o., stanovoval zmluvné podmienky a vzhľadom na osobu žalobkyne - starobnej
dôchodkyne, ktorá potrebovala finančné prostriedky na úhradu bežných životných potrieb, zneužíval jej

situáciu a zámerne s ňou opätovne uzatváral nové zmluvy, čo bolo z hľadiska bezdôvodného obohatenia
vyhodnotené ako vedomé a úmyselné konanie. Tento prípad je ale skutkovo úplne odlišný od prípadu
žalobcu (netvrdil, že čerpal úver na živobytie, nešlo o opakovane uzatvorenú zmluvu).

11. Okresný súd vecne správne odôvodnil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, pričom aplikoval

vtedajšiu správnu právnu úpravu § 142 ods. 1 O. s. p.. odvolací súd zdôrazňuje, že do 30. 06. 2016 bolo
povinnosťou účastníka konania (teraz strany sporu) podať návrh na prisúdenie náhrady trov konania,
čo žalovaný neurobil.12. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v aj odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania

na strane žalovaného nevyplývajú a ani on sám si ich náhradu neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).