Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206392
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815206392.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: G. M., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX/X-XX, Z., proti odporcovi: Ing. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X-XX, Z., o
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo z 4. marca 2016, sp. zn. 1C/50/2015-26, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu rozvedenej navrhovateľky
sumou 120 Eur mesačne od 10.11.2015. Zameškané výživné za obdobie od 10.11.2015 do 29.02.2016
vo výške 440 Eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do troch mesiacov. Vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľky, ktorá žiadala priznať príspevok do výšky 250 Eur, ako nedôvodný zamietol.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo

navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 15.10.2015,
č. k. 10C/156/2015-20, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.11.2015. Z výsluchu účastníkov mal
preukázané, že odporca opustil spoločnú domácnosť dňa 29.11.2013. Príčinou rozvratu manželstva bola
neschopnosť účastníkov medzi sebou komunikovať, často medzi nimi dochádzalo k hádkam. K rozvratu
manželstva sa pričinili obidvaja manželia rovnakým dielom. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od
07.08.2015 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % a má priznaný invalidný

dôchodok vo výške 124,70 Eur mesačne. Odporca je starobný dôchodca od 28.06.2010 a má vyplácaný
starobný dôchodok vo výške 244,80 Eur mesačne. Okrem uvedeného je odporcovi vyplácaný výsluhový
dôchodok z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vo výške 734,64 Eur mesačne. Vychádzajúc
z takto zisteného skutkového stavu, najmä, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa s obmedzenou
pracovnou schopnosťou na 50 %, sú dané odôvodnené potreby, aby jej bola poskytnutá primeraná
výživa. Spoločne v byte s navrhovateľkou býva aj jej dospelý syn, ktorý sa má podieľať na nákladoch

v domácnosti. Odporca v súčasnej dobe dosahuje príjem 1.000 Eur. Z uvedeného príjmu je v jeho
schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 120 Eur mesačne. Nemohol
akceptovať dohodu účastníkov, na základe ktorej odporca prispieval na výživu navrhovateľky sumou
250 Eur mesačne, keďže sa jednalo o dohodu uzavretú za trvania manželstva. Výška výživného platená
jedným manželov druhému z manželov za trvania manželstva je stanovená na základe iných zákonných
kritérií, než je stanovený príspevok rozvedenému manželovi. Preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky

ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou len vo výške 50 %, teda je schopná aj sama sa živiť a
nie je odkázaná výlučne na jeho výživu. Zdôrazňuje tiež skutočnosť, že v byte s navrhovateľkou býva
jej dospelý slobodný syn, ktorý sa má taktiež podieľať na výdavkoch spoločnej domácnosti. Okresný

súd vôbec neskúmal dôvody neschopnosti navrhovateľky sama sa živiť, uvedené z dôvodov rozsudku
okresného súdu nevyplýva. Poukázal aj na príčiny rozvratu manželstva medzi ním a navrhovateľkou,najmäsprávaniasasynanavrhovateľky,ktorájehochovanieospravedlňovalaasynovesprávaniedávala
za vinu jemu. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odporca by jej mal prispievať na jej výživu
sumou 250 Eur mesačne. Nestotožnila sa s tvrdením odporcu o tom, že do jej bytu investoval 80.000 Eur,
počastrvaniamanželstvatomohlabyťsuma8.000Eur.Odporcasavodvolanízaoberáproblematikoujej
syna, pričom bol to sám odporca, ktorý bol počas manželstva agresívny voči nej a syn ju len ochraňoval.
Nikdy nepoznala príjem, ktorý odporca počas manželstva dosahoval.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd dôsledne podmienky uvedené v § 72
ods. 1 Zákona o rodine neskúmal.

Oprávnený pre priznanie príspevku na výživu podľa tohto ustanovenia je bývalý manžel, ktorý nie

je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych
skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí napr. aj zlý zdravotný stav. Schopnosť
bývalého manžela sa živiť, sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potenciálnych zárobkových
možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v
životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľke (hoc

aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou
prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako za trvania
manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sa
primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno skúmať ani
porovnávať ani životnú úroveň účastníkov počas trvania manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie

súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových
pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie
svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo
finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach
rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený

manžel má možnosť prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného
zabezpečené v primeranej miere. Okresný súd vo svetle vyššie uvedených podmienok okolnosti na
strane navrhovateľky dôsledne neskúmal a na základe vyhodnotenia skutkových okolností je predčasný
záver okresného súdu, že navrhovateľka nie je schopná sama sa primerane živiť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania - rozhodnutia Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 17.08.2015
(č. l. 2) vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 124,70 Eur mesačne
od 07.08.2015, pričom podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia, jej pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 07.08.2015 je 50 %. Z tohto listinného dôkazu a ani z výsledkov ďalšieho
dokazovania (vychádzajúc z dôkaznej iniciatívy navrhovateľky v zmysle § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p.)

nevyplýva o aké zdravotné postihnutie sa jedná a či v dôsledku svojho zdravotného postihnutia nemôže
vykonávať doterajšie zamestnanie, prípadne pre ňu aj inú vhodnú prácu.

V otázke výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela (ako náklady, ktoré slúžia na uspokojovanie
životných potrieb oprávneného, v závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, životného štýlu a ďalších

potrieb), je úlohou súdu zadovážiť si spoľahlivý podklad pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu
je navrhovateľka schopná zo svojho zárobku uspokojiť svoje potreby. V tomto smere okresný súd v
dôvodoch rozsudku uviedol, že na nákladoch na domácnosť sa má podieľať aj syn navrhovateľky, avšak
v akom rozsahu, okresný súd v dôvodoch rozsudku neuvádzal. Nie je teda zrejmé, na základe akých
vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že je potrebná primeraná výživa navrhovateľky vo

výške 120 Eur mesačne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže okresný súd dôsledne neskúmal podmienky pre priznanie
nároku navrhovateľky v zmysle § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pričom rozsudok okresného súdu zhľadiska vyhodnotenia skutkových okolností je nepreskúmateľný, krajský súd rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)