Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516201180.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v opatrovníckej veci M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom B. C.,
ul. C. X, zast. opatrovníkom pre toto konanie Mestom Stará Ľubovňa pr. zast. JUDr. Jánom Spišákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, na návrh navrhovateľa C. K., nar. X.. X. XXXX, bytom
B. C., ul. C. X, právne zast. JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie

Stará Ľubovňa, ul. 17. novembra 31, za účasti prokurátora Okresnej prokurátory v Starej Ľubovni, v
konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Ps/5/2016 - 95 zo dňa 21.10.2016 a č.k. 4Ps/5/2016 - 91 zo dňa 21.10.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j ú sa uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 4Ps/5/2016 - 95 zo dňa 21.10.2016 súd prvej inštancie konanie zastavil a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť M. K. trovy konania vo výške 149,16 eur. Okrem iného uviedol,
že na základe znaleckého dokazovania nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti u M.
K. súd v zmysle § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil. Keďže navrhovateľ podal bezdôvodný návrh na
začatie konania o obmedzenie spôsobilosti M. K. súd v zmysle § 251 ods. CMP zaviazal navrhovateľa
na náhradu trov konania v celkovej výške 149,16 eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Znalecký
posudok vypracovaný v tomto konaní neakceptuje a nepovažuje ho za správny. Opätovne poukázal na
nepriaznivý zdravotný stav svojej manželky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. §§ 65 až 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
4 “K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je

pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 OZ je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania alebo obmedzovania
spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti
fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení alebo obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či
tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu

tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti
na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky,opatrenia (napr. trestného, priestupkového či administratívneho práva) alebo ak sa už iné obmedzenia
nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je

zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiadny dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný
skúmať súd ex offo (§ 120 OSP), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o
to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti
(resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy,

ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať
konkrétneprávneúkony.Samotnézistenietakéhotodôvodunaobmedzeniespôsobilostinestačí.Ďalším
predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd v súlade s § 120 ods. 2 OSP zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované,
resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových

zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania.
Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch
postihovaného človeka) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych
interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k
osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je

posudzovaťschopnosťuskutočňovaťprávneúkonysprihliadnutímnavšetkyindividuálnepomeryosoby,
ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto
okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do
prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,

aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným
postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne
konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2014, sp. zn.

8 Cdo 276/2014)
5. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o obmedzení
spôsobilosti nepostačuje len samotná existencia dôvodu pre obmedzenie spôsobilosti, ale tento dôvod
musí mať za následok to, že osoba nie je schopná robiť určité právne úkony.
6. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nie je daný dôvod

na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, čo bolo preukázané znaleckým posudkom.
7. K tvrdeniam navrhovateľa o zaujatosti ustanovenej znalkyne odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ
vo svojom odvolaní uviedol, cit.: „Vo svojom vyjadrení zo dňa 28.07.2016 sme dôrazne žiadali súd, aby
neurčoval znalca z okresu Poprad, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Prešov, pretože títo rodinu X. poznajú, no
napriek tomu bol znalec ustanovený z okresu Poprad kde už dlhé roky sestry X. navštevujú psychiatrické

oddelenia, poznajú ich a ich správy sú podľa nášho názoru neobjektívne.“ Toto tvrdenie navrhovateľa
nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom (§52 CSP) a na toto podanie súd neprihliada (§ 52 ods. 2 veta
druhá CSP). Napokon odvolateľ ani netvrdil, že by znalkyňa mala priateľský alebo príbuzenský vzťah
k M. K. alebo jej sestrám.
8. K namietanej nepravdivosti znaleckého posudku odvolací súd dodáva, že nevidí žiaden dôvod,

prečo by nemal z tohto posudku vychádzať. Posudok bol vypracovaný V.. V. V. V.., znalkyňou
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zapísaná v Zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Znalecký posudok bol
vypracovaný znalcom z príslušného odboru a súd nemá dôvod spochybňovať odbornosť znalca.
9. Správnemu výroku o zastavení konania zodpovedá aj správny výrok o náhrade trov. Vzhľadom na

výsledok znaleckého dokazovania, ako aj vyjadrenia samotnej M. K. možno uzavrieť, že návrh bol
podaný nedôvodne, čím navrhovateľ zapríčinil ujmu na strane M. K. v podobe trov právneho zastúpenia,
preto je v zmysle ust. § 251 ods. 2 CMP povinný túto ujmu nahradiť.
10. Na základe uvedeného odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne a
preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Ďalším napadnutým uznesením č.k. 4Ps/5/2016 - 91 zo dňa 21.10.2016 súd prvej inštancie vo
výroku III. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 464,70 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 251 ods. 1 CMP. aj tu platí to, čo bolo uvedené pri náhrade
trov konania, a teda že vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania, ako aj vyjadrenia samotnejM. K. možno uzavrieť, že návrh bol podaný nedôvodne, čím navrhovateľ zapríčinil štátu ujmu v podobe
znaleckej odmeny, preto je v zmysle ust. § 251 ods. 2 CMP povinný túto ujmu nahradiť.
12. Na základe uvedeného odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne a

preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).