Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010753
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114010753.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

03. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. H., nar. XX.XX.XXXX T. W.,
trvale bytom R., T. XX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 13. septembra 2013 v čase približne od 06.45 hod. do 07.15 hod. v Trnave na Starej ulici po tom,
ako spoločne s U. U. navštívili tri herne v meste Trnava, v ktorých U. U. vyhral asi 400,- Eur, o čom
mal vedomosť, po ceste z poslednej herne nachádzajúcej sa na Hviezdoslavovej ulici udrel päsťou
U. U. do oblasti čela nad ľavým obočím, ktorý v dôsledku úderu spadol na zem, pričom mu z ruky
vytrhol dve bankovky, každú v nominálnej hodnote 10,- Eur, na zemi U. U. ešte kopol do nohy a udrel
do hlavy, začal mu prehľadávať nohavice a snažil sa poškodenému zobrať vyhratú peňažnú hotovosť,
ktorú mal v pravom zadnom vrecku nohavíc, čomu sa U. U. podarilo ubrániť, čím spôsobil U. U. škodu

vo výške 20,- Eur a drobné zranenie na tvári a pravej dolnej končatine, ktoré si nevyžiadali liečenie a
práceneschopnosť,

teda

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchal

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák.
a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ a § 37
písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.05.2015 sp. zn. 1T/28/2015,právoplatným dňa 13.05.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému U. U., nar. 17.04.1986 v
Trstenej, trvale bytom W., O. XX, prechodne bytom T. XXX, škodu vo výške 20,00 €, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 10.04.2014 pod sp. zn. 1Pv
778/13 obžalobu na J. H. pre skutok právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

na skutkovom základe, že

dňa 13. septembra 2013 v čase približne od 06.45 hod. do 07.15 hod. v Trnave na Starej ulici po tom,
ako spoločne s U. U. navštívili tri herne v meste Trnava, v ktorých U. U. vyhral asi 400,- Eur, o čom
mal vedomosť, po ceste z poslednej herne nachádzajúcej sa na Hviezdoslavovej ulici udrel päsťou

U. U. do oblasti čela nad ľavým obočím, ktorý v dôsledku úderu spadol na zem, pričom mu z ruky
vytrhol dve bankovky, každú v nominálnej hodnote 10,- Eur, na zemi U. U. ešte kopol do pravej nohy
v blízkosti členka a udrel do hlavy, začal mu prehľadávať nohavice a snažil sa poškodenému zobrať
vyhratú peňažnú hotovosť, ktorú mal v pravom zadnom vrecku nohavíc, čomu sa U. U.G. podarilo
ubrániť, čím spôsobil U. U. škodu vo výške 20,- Eur a drobné zranenie na tvári a pravej dolnej končatine,

ktoré si nevyžiadali liečenie a práceneschopnosť.

Vpredmetnejtrestnejvecinahlavnompojednávanívykonalsúddokazovaniespočívajúcevovýsluchoch
obžalovaného J. H., poškodeného U. U. a svedka J. Š., ako aj boli na hlavnom pojednávaní oboznámené
listinné dôkazy zo spisu.

Obžalovaný J. H. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu s tým, že
skutok sa nestal. S poškodeným U. U. navštívili pár herní. Pri ich prvom stretnutí (predtým sa nepoznali)
bol poškodený dobitý, mal pooškieranú ľavú nohu a tvár na ľavej strane. Keď sa ho pýtal, čo sa mu stalo,
poškodený mu odpovedal, že ho zbili policajti vo Vlčkovciach a že ho zobrali na stanicu. Keď prišiel do

prvej herne, hral sám na automate, pričom poškodený tam vtedy už sedel, bol pod vplyvom alkoholu,
mal na stole pri automate nejaké vodky a striky. Prišiel za ním, sadol si k nemu a hrali spolu na jednom
automate.Poškodenýpriňomvyhralpribližne330,00€,ktoréajvybral.Poškodenýmupovedal,žemudá
„štígro“, ktoré mu potom aj dal. Vysvetlil, že „štígro“ znamená, že keď pomôže niekomu nahrať peniaze,
tak mu dá časť svojej výhry ako revanš. Poškodený mu to sám sľúbil. V tej prvej herni mal pri sebe aj

svoje peniaze - 10,00 až 15,00 €, nevedel presne koľko. Potom išli do druhej herne na Hviezdoslavovej
ulici, v meste oproti gymnáziu, poškodený ho pozval na pivo, on si dal „tvrdé“, potom zobral zas on
poškodenémupivozato,čomudalzo„štígra“.Onpillenpivo,pričomplatiliobaja,striedalisa.Asidvakrát
platil on, dvakrát poškodený, možno aj viac. On ešte kupoval aj cigarety. Všetko to platil zo „štígra“. V
druhej herni takisto hrali, tam spolu tiež nahrali nejaké peniaze a tiež mu poškodený dal nejaké „štígro“.

Bolo to asi 20,00 až 30,00 €. Do automatu už ale peniaze nehádzal, nechcel hrať sám. Keď išli z druhej
herne, tak výhru mal poškodený v stoeurových bankovkách. Potom išli do tretej poslednej herne, kde
pracoval svedok J. Š. a kde tiež vyhrali. Poškodený si tam kúpil nejaký telefón, rozmieňal si aj peniaze.
Potom išiel na toaletu a keď sa vrátil, začal si preratúvať peniaze a povedal, že mu nejaké chýbajú,
asi 20,00 €, tak išli potom von, do ďalšej herne smerom k Apollu na Haligandu. Tá herňa mohla byť

od tej tretej herne vzdialená do 500 metrov. Počas cesty poškodený stále rozprával, že mu chýbajú tie
peniaze. Pozrel sa preto do svojho vačku, kde mal mať nejakých 90,00 až 100,00 €, pretože poškodený
mu dával dokopy 3x „štígro“ v sume asi po 30,00 €. Uviedol, že to všetko boli asi len peniaze, ktoré mu
dal poškodený ako „štígro“. Tie peniaze mal viac v desaťeurových a v dvadsaťeurových bankovkách.
Následne však zistil, že už má pri sebe len 70,00 €. Po ceste do štvrtej herne sa začali spolu hádať,

povedal poškodenému, že aj jemu chýba 20,00 €, pričom poškodený si v tej poslednej tretej herni, kde
spolu boli, rozmenil peniaze na drobnejšie. Keď sedel za automatom, tak mu muselo vypadnúť 20,00 €,
ktoré mal poškodený potom v ruke, keď vychádzal z herne, išlo o dve desaťeurové bankovky. Poškodený
ho začal napádať, že mu chýbajú peniaze, preto mu povedal, aby sa ukľudnil a sotil doňho, poškodený
mu to následne opätoval, potom sa neovládol a dal poškodenému facku, po čom tento utiekol späť do

herne. Za návštevy vo všetkých 3 herniach nahrali 400,00 až 500,00 €. V jeho prítomnosti poškodenývypil možno 5 až 7 štamperlíkov, pil buď strik alebo vodku s vínom. Poškodený bol opitý, v poslednej
herni si už dával kávu. Odkedy sa videli po prvýkrát, tak boli spolu po tú roztržku možno 5-6 hodín. K
bližšiemu popisu fyzického napadnutia poškodeného uviedol, že poškodený začal byť sprostý, že mu

chýbajú peniaze, začal mu nadávať. Podišiel k nemu bližšie, džugol do neho - sotil do neho rukou, možno
aj nechtiac, nevie, potom nevie prečo, ale dal mu facku. Myslel si, že ho chcel napadnúť, preto mu dal
facku, nevie či jednu alebo dve, a poškodený potom začal utekať. Tým roztržka medzi nimi skončila.
V rámci tých faciek, ktoré poškodenému dal, tak ľavou rukou ho držal za rameno a pravou rukou ho
prefackal z každej strany jeho tváre. Počas toho, čo vyšli z tretej herne, poškodený nespadol, ale možno

spadol, keď potom utekal z miesta, kde došlo k roztržke. Do tej tretej herne, kam poškodený utekal, to
mohlo byť 100 až 200 metrov. Nevedel, čo sa stalo s peniazmi, ktoré poškodený držal v ruke, možno
ich pustil. V čase, keď mu dával facky, mal poškodený peniaze stále v ruke a na zemi žiadne peniaze
nezostali. Pri roztržke poškodeného neprehľadával. Mrzí ho, čo sa stalo, nikdy nikoho neolúpil, mrzí ho
jeho minulosť, aktuálne vedie riadny život, pracuje.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu obžalovaného J. H. z prípravného
konania na odstránenie rozporov v jeho výpovediach. Obžalovaný vypovedal v prípravnom konaní dňa
29.11.2013, že poškodeného našiel v herni na autobusovej stanici v Trnave dobitého, pričom poškodený
neskôr tvrdil, že ho dobil on, avšak poškodený najskôr tvrdil, že ho dobili policajti vo Vlčkovciach. V herni
na autobusovej stanici našiel poškodeného tak, že mal oškreté koleno a krvavé a oškreté líce a tvár. V

herni na stanici vyhral nejaké peniaze, asi 270,00 €, potom išli spolu do herne na Halenársku, to bolo
na základe návrhu poškodeného. V herni na stanici mu dal poškodený „štígra“ asi 20,00 €, v herni na
Halenárskej mu dal taktiež asi 20,00 €, za 10,00 € si zahral automat, vyhral 30,00 €, kúpil poškodenému
dve pivá a cigarety. Poškodený vyhral v herni na Halenárskej asi 140,00 €, potom išli do herne oproti
gymnáziu Angely Merici, bol to znova jeho nápad, mal tam kamaráta krupiéra, ktorý mu predal telefón,

nevedel či jeden alebo dva. V herni znova poškodený hral automaty a myslí si, že aj on tam hral. V tejto
herni vyhral 70,00 € alebo 80,00 €. Potom si dal vyplatiť výhru, rátal si peniaze, mal okolo 400,00 €.
Keď si rátal peniaze, niečo sa mu nezdalo, keďže si myslel, že mu chýbajú nejaké peniaze. Začal sa
hádať s krupiérom, on mu tiež vysvetlil, že mu nič nechýba, že to iba zle zrátal. Peniaze mu krupiér
prepočítaval pred ním na barovom pulte po tom, ako sa poškodený vrátil zo záchoda. On mal svojich

50,00 € v desaťeurových bankovkách. Potom s poškodeným z herne odišli, niekedy nadránom, nevedel
kedy presne. Išli do herne Amarelo. Pri pošte odbočili doprava smerom k pivárni Krušovice a išli smerom
k univerzitnému kostolu, pred ním zabočili do uličky doľava vedľa univerzity. Poškodený mu stále celú
cestu tvrdil, že mu chýba 50,00 €, že ten krupiér v herni oproti Merici ho nejakým spôsobom oklamal.
On počas cesty z herne, teda po tom, ako opustili túto poslednú herňu, zistil, že mu chýba 30,00 €. Keď

sa nachádzali v uličke za univerzitou, už ho naštvalo, že poškodený stále pripomína tých svojich 50,00
€, ktoré mu chýbajú, a tak mu dal facku na líce, presne si to už nepamätal. Obidvaja boli značne pod
vplyvom alkoholu. Poškodený po tom, ako od neho dostal facku, utiekol. Utekal zrejme naspäť do herne,
odkiaľ odišli, on za ním už potom nešiel a odvtedy s ním nebol v kontakte. Tiež na otázku vyšetrovateľa:
„Koľkokrát Vám U. dal štígro, kedy a v akej výške“, obžalovaný odpovedal, že v prvej herni mu dal 20,00

€, išlo o dve desiny. Tých 20,00 € mu dal do ruky, schoval si ich do vačku, a desinu mu hodil do automatu,
aby si zahral. On vyhral 20,00 €, z toho mu 10,00 € vrátil. Poškodený chcel od neho naspäť len tých
10,00 €. V herni na Halenárskej mu znova dal „štígro“ 20,00 €, a to až potom, keď vyhral. Týchto 20,00
€ si schoval do vačku. Dal mu znova 10,00 € do automatu, potom vyhral 30,00 € a 15,00 € mu vrátil.
Pri odchode z herne na Halenárskej mal v podstate asi 50,00 €. Od poškodeného vtedy dostal 40,00 €,

vyhral na automatoch 40,00 € v obidvoch herniach, z ktorých mu potom vrátil naspäť 25,00 €. Ešte v tejto
herni kupoval nejaké pivo a cigarety, ostalo mu teda asi 50,00 €. V herni oproti Merici už automaty nehral,
hral len poškodený, a v tejto herni, myslí si, že už mu nedával žiadne peniaze, žiadne „štígra“, ani iné
peniaze. Poškodený tam objednával sebe kávu a pivá, takisto jemu objednal dve pivá, niečo objednal aj
krupiérovi. Obžalovaný k prečítanej zápisnici uviedol, že aj sám vypovedal, že poškodený mu dal 20,00

€ až 30,00 €. Obidvaja boli pod vplyvom alkoholu a obom im chýbali peniaze. Poškodený mal sprosté
reči a narážky, a preto mu dal facku. Na otázku vyšetrovateľa uviedol pravdu, mohlo sa to tak stať.

Poškodený U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa stretol v herni na stanici,
kde spolu popíjali a hrali automat. Spoznali sa asi okolo polnoci, sedeli vedľa seba v herni a dali sa

do reči. Predtým obžalovaného nepoznal. Potom boli v druhej herni, tam tiež hrali. Nebol si istý, či aj
obžalovaný hral. Na automatoch aj vyhrával, tak tam už nechcel byť, išli preto do ďalšej herne, tam tiež
vyhrával, potom si v tejto herni kúpil telefón od čašníka Michala, ktorý už bol vypočutý. Potom chcel
z tej tretej herne odísť, že už sa mu tam nebude dariť, pričom mu obžalovaný povedal, že vie, kde jenablízku ďalšia herňa, a tak pokračovali k nej. Po ceste ho však obžalovaný napadol. Tuší, že ho udrel
zozadu päsťou do hlavy. K útoku došlo tak, že vyšli z tej tretej herne doľava, išli hore, je tam za poštou
nejaká ulička, kde sídli vysoká škola, ktorej názov ale nepoznal. Tým smerom mala byť tá ďalšia herňa,

ktorú poznal obžalovaný. K bližšiemu popisu uviedol, že normálne išli po ulici, rozprávali sa a zrazu
spadol na zem. Tomu jeho pádu predchádzal úder päsťou zo strany obžalovaného. Spadol na zem,
pričom obžalovaný ho začal prehľadávať, začal mu brať peniaze. Nepamätal si, či pri tom obžalovaný
aj niečo hovoril. Peniaze na pivo a cigarety mal v prednom pravom vačku kraťasov a v zadnom vačku
mal peniaze, ktoré vyhral, aby ich nestratil. Obžalovaný ho prehmatával, pričom vedel, že je zle, snažil

sa ujsť. Vedel, že má veľkú hotovosť pri sebe. Nepamätal si, či mu svojou rukou zabraňoval v tom, aby
mu zobral tie peniaze z vačku. Vedel, že sa útoku obžalovaného aj bránil, nevedel však ako, možno
obžalovaného aj udrel či párkrát kopol. Nespomenul si, kde ho kopol. Obžalovaný mu vtedy zobral 20,00
alebo 30,00 €, koľko presne si už nepamätal. K ďalším peniazom sa už ale nedostal, nakoľko sa mu
vymanil a utekal späť do poslednej herne. Potom mu povedal ten čašník, že obžalovaného pozná a
napísal mu jeho meno a priezvisko. Išlo o J. H.. Potom išiel celú vec oznámiť na políciu. V ten deň vyhral

na automatoch spolu cez 400,00 €. Všetky tieto peniaze mal u seba na rôznych miestach. D., že v ten
deň obžalovaný určite nemal pri sebe žiadnu hotovosť, nakoľko všetko platil on. So zraneniami bol aj
u lekára, ale nečakal na výsledky. Zranenia mal asi na hlave, možno mal oškreté rameno. Na otázky
obžalovaného uviedol, že v čase, keď sa spoznali, mal oškretý iba ľavý bok a na polícii, keď ho potom
fotili na polícii, toto zranenie im ani neukazoval. Po nahliadnutí do fotodokumentácie na č.l. 58-59 spisu

poškodený uviedol, že išlo o zranenia, ktoré mali byť spôsobené po útoku obžalovaného. Po nahliadnutí
do fotodokumentácie na č.l. 61-62 spisu uviedol, že išlo o miesto činu, pričom po napadnutí zo strany
obžalovaného asi prepadol cez múrik a spadol na nižšie vyvýšené miesto, ktoré je vidieť na fotografii.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu poškodeného U. U.Ň. z prípravného

konania na odstránenie rozporov v jeho výpovediach. Poškodený v prípravnom konaní dňa 14.11.2013
uviedol, že ako vyťahoval desaťeurovú bankovku z predného vrecka ho obžalovaný udrel päsťou do
oblasti čela nad ľavé obočie. Potom hneď spadol na zem, nevedel už ako presne. Z ruky mu v čase, keď
padal na zem, obžalovaný vytrhol 2 desaťeurové bankovky. Keď už bol na zemi, tak ho ešte kopol do
nohy a tuší, že aj do hlavy, nevedel koľkokrát. Potom zacítil, že sa snaží dostať do jeho zadného pravého

vrecka, kde mal tých 400,00 €. Zrazu spozornel, vedel, že ide po peniazoch, nejakým spôsobom sa mu
podarilo od neho odpútať, je možné, že ho pri tom aj udrel alebo nejako odsotil, potom sa postavil na
nohy a utekal smerom naspäť do herne, odkiaľ odišli. Poškodený U. U. uviedol na hlavnom pojednávaní,
že táto prečítaná časť jeho výpovede je pravdivá.

Svedok J. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedkom stíhaného skutku nebol, všetko sa to stalo
mimo herne, mimo jeho práce. Pracuje v herni na Hviezdoslavovej ulici v Trnave. Obžalovaného J. H.
i poškodeného U. U. pozná z videnia ako zákazníkov herne, v ktorej pracuje. Nespomenul si, kedy
prišli obžalovaný s poškodeným do herne, ani na to, v akom stave boli a či mal poškodený nejaké
zranenia. Ku komunikácii s nimi sa rovnako nevedel konkrétne vyjadriť. Pamätal si, že poškodený v herni

určite niečo vyhral. Nevedel, či aj obžalovaný niečo vyhral. Poškodenému v ten deň predal aj používaný
telefón zn. Samsung alebo Nokia, bližšie si už nepamätal. Nepamätal si ani na prípadný konflikt medzi
obžalovaným a poškodeným. Z herne museli obaja odísť do 08.00 hod., dokedy ešte pracoval, keď
uzatváral smenu. Po ich odchode sa za nejaký čas do herne vrátil poškodený, bolo to v čase, keď bol
ešte v práci. Poškodený mu vtedy uvádzal, že bol okradnutý a zbitý, takto mu to uviedol. Povedal mu, že

ho mal okradnúť a zbiť ten, s ktorým bol v tej herni. Nepamätal si, či mu vtedy hovoril aj meno toho, s kým
bol v herni (obžalovaného), ktorého poznal ako zákazníka herne. Pokiaľ ide o obžalovaného, uviedol, že
musel mať pri sebe v herni nejaké peniaze, pretože inak by nemohol byť v herni. Platí totiž, že kto nehrá,
tak toho požiadajú, aby z herne odišiel. Z toho vyvodil, že nejaké peniaze musel mať. Počas toho, čo
obaja z herne odišli, išiel umyť stoly, upratať popolníky a ak by našiel na zemi nejaké peniaze, tak by to

bolo vidieť a kamerový záznam by to dosvedčil. Osobne ale žiadne bankovky v ten deň v herni nenašiel.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná tiež zápisnica o výsluchu svedka J. Š. z prípravného konania
na odstránenie rozporov v jeho výpovediach. Svedok v prípravnom konaní dňa 29.10.2013 vypovedal
(okrem skutočností, ktoré už zhodne na hlavnom pojednávaní uvádzal), že v inkriminovaný deň mal

pracovnú smenu od 09.00 hod. dňa 12.09.2013 do 09.00 hod. dňa 13.09.2013. Niekedy nadránom
prišiel do herne obžalovaný J. H. (alebo H.) spolu s poškodeným U. U.. Podľa výzoru poškodeného
bolo zrejmé, že je pod vplyvom alkoholu, nebol však úplne opitý. Obžalovaný mu prišiel triezvy. V herni
hral poškodený automaty, myslí si, že obžalovaný nehral, len bol pri ňom a pozeral sa. Výšku výhrypoškodeného si nepamätal, vedel však, že mu vyberal z automatu výhru okolo 200,00 €. Tieto peniaze
zobral k baru, poškodený išiel zatiaľ na záchod. Keď sa vrátil, tak prišiel k baru a on mu vyložil na pult
tých 200,00 € v dvadsaťeurových a desaťeurových bankovkách a v jednej päťdesiateurovej bankovke,

ktorú položil trochu ďalej od ostatných, aby sa mu výhra dobre prerátavala. Poškodený si peniaze začal
rátať, pričom si predtým vytiahol aj svoje peniaze, mal asi 200,00 €. Spolu mu malo vyjsť cca 400,00 €.
Prerátaním mu vyšlo, že má len 350,00 €, pretože tam nezapočítal tú päťdesiateurovú bankovku, ktorú
si nevšimol. Spolu s obžalovaným ho na to upozornili, potom si peniaze prepočítal znovu a vychádzalo
mu 400,00 €. Počas toho, ako boli obaja v herni, ponúkol poškodenému mobilný telefón zn. NOKIA

C2-02, čiernej farby, ktorý poškodený kúpil za 25,00 €, nevedel, či pred alebo po vyplatení výhry, ani to,
akými bankovkami ho platil. Poškodenému ale rozmieňal peniaze na desaťeurové bankovky, nevedel
však kedy presne. Keď sa ho potom pýtal, prečo chce mať toľko „desín“, povedal mu, že pre ten pocit,
že má veľa peňazí. Následne obaja z herne odišli, nevedel presne o ktorej hodine. Asi do 10 minút sa
poškodený do herne vrátil s tým, že mal monokel pod okom, nepamätal si pod ktorým, a z nohy - z
predkolenia mu tiekla krv, rovnako nevedel, či z pravého alebo ľavého. Pri príchode poškodený kríval, už

nevedel na ktorú nohu, ale pri prvom príchode, keď prišiel do herne s obžalovaným, tak vtedy nekríval.
Podľa vysvetlenia poškodeného išli s obžalovaným do nejakej herne. Keď mu išiel dávať „štígro“, čiže
asi 10,00 €, ho obžalovaný udrel, nevedel presne kam a akým spôsobom, asi do tváre, a poškodený
sa potom ocitol na zemi. Obžalovaný ho potom na zemi bil, nevedel akým spôsobom, pričom sa mu
podarilo zobrať mu asi 20,00 €. Ako sa podarilo poškodenému zbaviť sa obžalovaného a dostať sa

naspäť do herne, mu poškodený presne nepovedal, len, že sa nejakým spôsobom rozbehol naspäť do
herne a obžalovaný za ním nešiel. Potom poškodenému povedal, aby tento čin išiel ohlásiť na políciu,
dal mu meno obžalovaného a poškodený potom odišiel. Obžalovaný mal odvtedy do ich herne zákaz
vstupu. Asi pred mesiacom (výsluch sa uskutočnil dňa 29.10.2013) prišiel do herne obžalovaný, ktorý
mu vysvetľoval, že poškodený dostal na hubu ešte v herni v Amarele na Baštách pri stavbe Malý Rím,

ďalej mu ešte vysvetľoval, že u nich v herni vtedy vypadli nejaké peniaze, ktoré mu zobral poškodený
a dal si ich do vrecka, teda že ho okradol. Až potom, čo sa poškodený vrátil do herne po napadnutí
obžalovaným, sa dozvedel, že oni dvaja sa spoznali v tú noc. Keď poškodený prišiel k nim do herne,
tak bol síce opitý, ale nie úplne a žiadne viditeľné zranenia nemal, inak by si ich všimol. Keby bol úplne
opitý, do herne by ho nepustil. Nevedel presne, koľko peňazí mal poškodený po príchode do ich herne.

V herni vyhral cca 200,00 €, pričom pri prepočítaní výhry vytiahol svojich 200,00 €. Nezaznamenal, že
by mal viac peňazí, čo však pripustil, že tak mohlo byť. Pri odchode z herne mal minimálne 400,00 €,
ktoré videl. Koľko peňazí mal pri príchode do herne obžalovaný nevedel, pričom v minulosti sa stávalo
aj to, že nemal pri sebe žiadne peniaze. Tiež nevedel uviesť, koľko mal obžalovaný pri sebe peňazí, keď
odchádzal z herne, pretože žiadne u neho nevidel. Vyslovene si nevšimol, že by počas toho, ako boli

obaja v herni, dával poškodený nejaké peniaze obžalovanému. Nezaregistroval ani žiaden konflikt medzi
nimi ohľadom peňazí. Nevšimol si v herni ani žiadne voľne položené alebo vypadnuté bankovky, či už na
zemi alebo niekde inde. Taktiež nevidel, že by poškodený zobral obžalovanému nejaké peniaze. Mal na
oboch dobrý výhľad, pretože sa nachádzali asi 5 metrov od neho pri automatoch a v tom čase sa okrem
nich v herni už nikto nenachádzal. Počas toho, ako boli v herni, si obžalovaný od poškodeného nepýtal

žiadne peniaze, ktoré mal mať poškodený pri sebe a mali to byť peniaze obžalovaného. Obžalovaný
mu ani nespomínal, resp. nesťažoval sa, že poškodený má mať nejaké jeho peniaze. Myslel si, že to
bolo tak, že obžalovaný nemal žiadne svoje peniaze, z tohto dôvodu bol celý čas pri poškodenom a
čakal, že od neho dostane dýško. Obžalovaný si svoje tvrdenie, že pri odchode z herne mal poškodený
v rukách jeho 30,00 €, podľa neho len vymyslel. Obžalovaný určite vedel, koľko peňazí má pri sebe

poškodený, t.j. vedel, že má pri sebe vyšší obnos peňazí. Nevedel uviesť, či však obžalovaný vedel o
tom, koľko presne má poškodený peňazí a kde ich má. Svedok k prečítanej zápisnici uviedol, že ak vtedy
takto vypovedal, tak to tak asi bolo. Bol vypočutý po dlhšom období od spáchania skutku, na túto svoju
výpoveď si nepamätal, počul ju po prvýkrát. Ak by si o veci pamätal viac, tak by to uviedol.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy: zápisnica o konfrontácii medzi obvineným
a poškodeným z č.l. 18-24, zápisnica o rekognícii osoby aj s fotoalbumami z č.l. 49-55, zápisnica o
prehliadke tela aj s fotoalbumom z č.l. 56-59, fotodokumentácia miesta činu z č.l. 60-62, fotokópia
spisového materiálu týkajúceho sa predvedenia poškodeného U. U. pod č. ORPZ - TT- OPP
11-221/2013-P z č.l. 79-92 a záznam dychovej skúšky z č.l. 94-95.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a poškodeným (č.l. 18-24) zo dňa 06.02.2014 vyplynulo, že
poškodený U. U. uviedol, že v herni na autobusovej stanici v skorých ranných hodinách dňa 12.09.2013,
resp. 13.09.2013 nemal žiadne viditeľné zranenia, mal len odretú ľavú alebo pravú časť zadku, čo však

nebolo vidieť. Na iné zranenia si už nepamätal. Obžalovaný na to uviedol, že to nie je pravda a že
poškodený mal zranenie na tvári, mal oškretú tvári a ľavú nohu. Povedal mu, že ho zbili policajti za nič
a že musí platiť nejakú pokutu. Poškodený uviedol, že kvôli peniazom v herni oproti gymnáziu Merici
nevznikol žiaden konflikt, pričom len nevedel zrátať svojej peniaze, ale potom sa to vysvetlilo a žiadne
peniaze mu nechýbali. Obžalovaný na to uviedol, že poškodený tvrdil, že mu chýba 50,00 €, ktoré žiadal

od krupiéra a s krupiérom mu spoločne hovorili, že mu žiadne peniaze nechýbajú. Poškodený sa k
presnému popisu konania obžalovaného po tom, čo opustili herňu pri gymnáziu Angely Merici, vyjadril
nasledovne: „Išli sme z herne smerom doprava okolo pošty do nejakej herne, kde obvinený H. vyskúšal
kľučku, herňa bola však zavretá, tak sme išli do nejakej ďalšej herne. Do ďalšej herne sme však už
neprišli, lebo obvinený ma napadol, tým spôsobom, že ma udrel nejakým spôsobom do tváre, či päsťou
alebo nejako inak už neviem, ja som padol na zem a kým som padal na zem zobral mi z ruky peniaze,

bolo to 20 alebo 30 eur, v akých bankovkách neviem. Na zemi ma bil, začal ma prehľadávať, ja som
si uvedomil, že mám pri sebe peniaze v zadnom vačku, tak som sa nejakým spôsobom postavil na
nohy a ušiel odtiaľ. Obvinený za mnou nešiel. Ešte predtým, ako ma napadol si obvinený odo mňa pýtal
štígro, teda nejakých 10 eur, ktoré som mu chcel dať a v tom, ako som mu ich chcel dať ma napadol.“
Obžalovaný na to uviedol: „Z herne oproti Merici sme išli smerom doprava, pri pošte sme zatočili znova

doprava a išli sme smerom okolo pivárne Krušovice, pričom pri kostole sme zabočili doľava do uličky
poza univerzitu. Ja som poškodenému U.Ň. celú cestu hovoril, že mi chýbajú peniaze, toto som mu
hovoril už v herni. U. stále omieľal, že jemu chýba 50 eur. Mne chýbalo 20 alebo 30 eur, ktoré mi vypadli z
vačku, tieto mi vypadli z vačku nohavíc, neviem však kedy ani kde. To, že mi chýbajú peniaze, som zistil
až na ceste z herne. Niekde pri pivárni Krušovice som zbadal, že poškodený U. má v ruke nejaké desiny,

ktoré boli podľa môjho názoru moje. Pretože U. stále spomínal to, že mu chýba 50 eur, som mu v tej
uličke za univerzitou dal jednu facku. U. následne utiekol, neprehľadával som ho, ani som mu nezobral
žiadne peniaze. Po tom, ako utiekol, som za ním nešiel.“ Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný podľa
jeho názoru nemal pri odchode z herne žiadne peniaze. Obžalovaný na to reagoval, že pri odchode mal
pri sebe 40 alebo 50 eur v desinách, pričom v tejto sume neboli tie peniaze, ktoré mu vypadli z vačku,

ako spomenul. Poškodený dodal, že peniaze, ktoré mal v ruke pri odchode z herne, boli výdavkom za
kúpu telefónu, ktorý kúpil v tej herni, pričom obžalovaný si počas cesty z herne od neho nepýtal žiadne
peniaze, okrem štígra, nespomínal mu ani, či peniaze, ktoré mal v ruke, boli jeho. Na to obžalovaný
uviedol, že peniaze, ktoré mal poškodený v ruke, boli podľa jeho názoru jeho, vypadli mu nevie kde, či
v herni alebo vonku, taktiež nevie, kedy mu vypadli.

Zo zápisnice o rekognícii osoby aj s fotoalbumami (č.l. 49-55) vyplynulo, že dňa 14.11.2013 poškodený
U. U. jednoznačne (na 100 %) dvakrát opoznal obžalovaného J. H. ako muža, s ktorým dňa 13.09.2013
v skorých ranných hodinách navštívili herne na Halenárskej a Hviezdoslavovej ulici v Trnave a ktorý ho
po odchode z herne na Hviezdoslavovej ulici okolo 07:00 hod. fyzicky napadol na Starej ulici v Trnave

a odcudzil mu finančnú hotovosť vo výške 20,00 €.

Zo zápisnice o prehliadke tela aj s fotoalbumom (č.l. 56-59) vyplynul rozsah zranení, ktoré mal
obžalovaný poškodenému v inkriminovaný dej spôsobiť a ku ktorým sa poškodený na hlavnom
pojednávaní v rámci svojej výpovede aj vyjadril. Z fotodokumentácie je zrejmé, že poškodený U. U.

mal nápadné začervenanie v ľavej časti čelovej oblasti hlavy, a to nad ľavým obočím, taktiež mal malé
poškodenia kože na dlaniach oboch rúk, ako aj výrazne krvavý šrám na pravej nohe nad členkom (na
pravom predkolení). Je tiež zrejmé, že pri prehliadke tela poškodeného neboli vyfotografované jeho
kolená, resp. bolo vidieť len vyššie uvedeného zranenia, viditeľné tak, že poškodený bol vyfotografovaný
v oblečení, ktoré mal v čase skutku na sebe.

Z fotodokumentácie miesta činu (č.l. 60-62) bolo zrejmé miesto, kde malo dôjsť ku skutku, resp.
poškodený sa k nemu na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovede aj vyjadril.

Z fotokópie spisového materiálu týkajúceho sa predvedenia poškodeného U. U. pod č. ORPZ-TT-

OPP11-221/2013-P (č.l. 79-92) vyplynulo, že poškodený dňa 13.09.2013 v čase o 02:00 hod. jazdil pod
vplyvom alkoholu na bicykli v obci Vlčkovce, bola mu nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,05 mg/l (v
čase o 02:23 hod.), pričom pred policajtami sa dal na útek a bol pomocou chmatov a hmatov zachytený,
pričom spadol na zem a pri páde si spôsobil odreniny kolien a sedacej časti tela. V Zápisnici o podanívysvetlenia poškodený uviedol, že sa dal pred hliadkou polície na útek, pričom pri úteku pod vplyvom
alkoholu spadol na zem a odrel si koleno a riť.

Zo záznamu dychovej skúšky (č.l. 94-95) vyplynulo, že dňa 13.09.2013 v čase o 09:07 hod. bola u
poškodeného U. U. nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,82 mg/l.

Súd nemohol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným, a to zabezpečenie
kamerových záznamov od Mestskej polície Trnava v oblasti pred hlavnou poštou na Hviezdoslavovej

ulici v čase spáchania skutku, keď z odpovede náčelníka Mestskej polície Trnava (na č.l. 221) vyplynulo,
že tieto záznamy sa automaticky zmazávajú po 10 dňoch, ak nie je požiadavka od príslušných orgánov
na ich zálohovanie pre ďalšie konanie.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.

1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a
vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho miernej modifikácii podľa výsledkov
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, avšak bez narušenia jeho právnej kvalifikácie, stal
a že tento skutok spáchal obžalovaný J. H..

Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané spáchanie skutku tak, ako bol tento popísaný
v obžalobe, pričom došlo k jeho modifikácii v tom smere, že obžalovaný, ako bol poškodený na zemi,
tohto kopol do nohy (presne nezistenej), t.j. nie do pravej nohy v blízkosti členka.

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tvrdeniami, že skutok z obžaloby sa nestal. Uviedol,
že keď sedel za automatom v poslednej herni, tak mu muselo vypadnúť 20,00 €, ktoré mal poškodený
potom v ruke, keď vychádzal z herne, išlo o dve desaťeurové bankovky. Poškodený ho začal napádať,
že mu chýbajú peniaze, preto mu povedal, aby sa ukľudnil a sotil doňho, poškodený mu to následne
opätoval, potom sa neovládol a dal poškodenému facku, po čom tento utiekol späť do herne. Nevedel,

čo sa stalo s peniazmi, ktoré poškodený držal v ruke, možno ich pustil. V čase, keď mu dával facky,
mal poškodený peniaze stále v ruke a na zemi žiadne peniaze nezostali. Pri roztržke poškodeného
neprehľadával.

Prezentovaná obrana obžalovaného však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom

pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného. Poškodený U. U. jednoznačne a bez
najmenších pochybností či rozporov (bola síce na hlavnom pojednávaní prečítaná časť jeho výpovede
z prípravného konania, ale z dôvodu podrobnejšieho popisu útoku obžalovaného na neho, čo si v rámci
svojho výsluchu už bližšie nepamätal, pričom potvrdil pravdivosť prečítanej časti jeho výpovede) popísal
priebeh skutku či už v prípravnom konaní, jednak pri svojom vypočutí, ako aj pri konfrontácii, alebo na

hlavnompojednávaní,pričomjehovýpovedebolitotožnéamalipodkladajvinýchvykonanýchdôkazoch
na hlavnom pojednávaní. Výpoveď poškodeného potvrdzoval svedok J. Š., ako aj v prípravnom konaní
vykonaná rekognícia či dve fotodokumentácie, ktoré boli obsahom spisu. Taktiež bol preukázaný rozsah
zranení, ktoré poškodený U. U. utrpel predtým, ako sa prvýkrát v inkriminovaný deň stretol s obžalovaný
v prvej herni na autobusovej stanici, ktorý zodpovedal výpovedi poškodeného, pričom takýto rozsah

zranení, t.j. že poškodený nemal žiadne viditeľné zranenia, potvrdzoval i svedok J. Š.. Rozsah zranení
poškodeného teda nebol taký, ako uvádzal obžalovaný (že bol dobitý, mal pooškieranú ľavú nohu a tvár
na ľavej strane). Obžalovaný jednoznačne vedel, koľko mal poškodený pri sebe peňazí, vedel tiež, že
bol pod vplyvom alkoholu, pričom sa tiež nepotvrdila jeho verzia, že keď sedel za automatom v poslednej
herni, tak mu muselo vypadnúť 20,00 €, ktoré mal potom poškodený v ruke, keď vychádzal z herne,

nakoľko svedok J. Š. k tomuto uviedol, že žiadne peniaze po ich odchode z herne nenašiel, nik iný v
nej nebol a on uzatváral smenu, čiže aj upratoval, takže peniaze, ak by v herni zostali, by našiel. Taktiež
svedok neuvádzal ani to, že by v tom čase pýtal obžalovaný od poškodeného nejaké peniaze. Z hľadiska
logického posúdenia toho, čo uvádzal obžalovaný, je potrebné uviesť, že ak podľa jeho tvrdení aj on a aj
poškodený po odchode z tretej herne navzájom tvrdili, že každému z nich chýbajú nejaké peniaze, tak

je nelogické, že obžalovaný si myslel, že dve desaťeurové bankovky, ktoré držal v ruke poškodený, mali
patriť práve jemu. Z tohto pohľadu obžalovaný nepredniesol žiaden presvedčivý argument pre záver,
prečo mali byť peniaze, ktoré držal poškodený v ruke, práve jeho, uvádzal len domnienky, pričom žiadne
z nich neboli ničím podložené. Obžalovaný nevidel, že by mu poškodený peniaze ukradol, resp. zobralich zo zeme, ani nič nepočul a pod. Tiež z výpovedí obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní uvádzal niektoré skutočnosti rozporuplne, ako to
naopak uvádzal v prípravnom konaní, pričom sa po prečítaní zápisnice o jeho výsluchu z prípravného

konania na hlavnom pojednávaní (na návrh prokurátora) k tomu bližšie nevyjadril, rozpory nevysvetlil.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uvádzal, že v druhej herni na Halenárskej už peniaze do automatu
nehádzal (v prípravnom konaní tvrdil opak a podrobne uvádzal, koľko peňazí mal, koľko dal do automatu
a koľko vyhral), uvádzal tiež, že v tretej herni poškodený tvrdil jemu a krupiérovi, že mu chýba 20,00 € (v
prípravnomkonanímaltvrdiť,žemuchýba50,00€,čovprípravnomkonanípotvrdilajsvedokJ.Š.),tvrdil

tiež, že po odchode z tretej herne mal pri sebe 70,00 € a mal mať 90,00 € (v prípravnom konaní naopak
tvrdil, že mal 50,00 € v desaťeurových bankovkách). Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a
poškodeným vyplynulo to, že po odchode z tretej herne obžalovaný pýtal od poškodeného opäť „štígro“
a poškodený mu chcel dať 10,00 €, a ako mu ich chcel dať, tak ho obžalovaný napadol. Túto verziu
potvrdil vo svojej prečítanej výpovedi aj svedok J. Š.. Pokiaľ ide o J. Š., bolo preukázané, že tento svedok
nemal žiaden bližší vzťah k obžalovanému či poškodenému, i keď oboch poznal ako zákazníkov herne,

kde pracoval.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale

súčasnevylučujemožnosťakéhokoľvekinéhomožnéhozáveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalen
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného
bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení
vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda
či si napr. neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o

okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými
v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo
poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp.
inom vzťahu. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného
konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď

svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa vnútorného presvedčenia, rozhodol, ktorú skupinu
dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie.

Podľa názoru súdu výpoveď poškodeného U. U. vyššie uvedené atribúty preukázateľne spĺňala, keď

mala svoj základ v iných nepriamych dôkazoch, s ktorými dostatočným spôsobom utvorila logickú reťaz
usvedčujúcich a vzájomne sa podporujúcich dôkazov preukazujúcich jeho vinu zo spáchania skutku
kladeného mu za vinu (s jeho čiastočným pozmenením ako už bolo uvedené vyššie).

Z hľadiska posúdenia vierohodnosti výpovedí obžalovaného a poškodeného sa teda súd priklonil k

výpovedi poškodeného, ktorého verzia (skutkový dej uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku) bola
logickejšia a bola podporená aj ďalšími vykonanými dôkazmi.

Z rozboru skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. je nutné uviesť, že pri trestnom
čine lúpeže spočíva konanie páchateľa (objektívna stránka) aj v použití násilia na prekonanie kladeného

alebo očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy, ak páchateľ na
jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby. Z tohto hľadiska spravidla ide o
prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom
nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie je prostriedkom
na zmocnenie sa cudzej veci, preto musí predchádzať zmocneniu sa veci. Zmocnením sa veci treba

rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej
moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa. Napadnutý nemusí byť
vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii. Taktiež nie je rozhodujúce, či si páchateľ chcel vec
privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a pod. Pre páchateľa musí ísť o cudziu vec. Pokiaľ ideo formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., hodnota veci nie
je rozhodujúca a nie je rozhodujúce ani to, či poškodenému vôbec vznikla majetková škoda, resp. že
nemal žiadnu vec pri sebe. Ani výnimočne malá intenzita násilia nie je dôvodom na posúdenie konania

páchateľa ako trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať
tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak
nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Tento úmysel nemusí smerovať k trvalej
dispozícii vecou. Trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia proti niekomu v úmysle zmocniť sa
cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby bol tento úmysel vykonaný, lebo čin už bol dokonaný.

Z hľadiska tohto rozboru a vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd preto uznal obžalovaného J. H. vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.,
nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný proti inému
(poškodenému U. U.) použil násilie (podrobne popísané v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku) v
úmysle zmocniť sa cudzej veci (peňazí, ktoré poškodený držal v ruke, resp. ktoré vyhral na automatoch).

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v
inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť
či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal
vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák., t.j. vedel, že svojím konaním môže

porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Tr. zák. spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený. Z vykonaného dokazovania vyplynul preukázateľný nepriamy úmysel obžalovaného
spáchať trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu, nakoľko obžalovaný, ako už bolo uvedené vyššie,
nepredniesol žiaden presvedčivý argument pre záver, prečo mali byť peniaze, ktoré držal poškodený
v ruke, práve jeho, obžalovaný uvádzal len domnienky, pričom žiadne z nich neboli ničím podložené.

Obžalovaný nevidel, že by mu poškodený peniaze ukradol, resp. zobral ich zo zeme, ani nič nepočul
a pod. Naviac vedel o tom, že aj poškodený mal tiež peniaze a že ich mal viac, ako on sám, a preto
musel byť uzrozumený s tým, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Tr. zák. Naplnený bol
i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. V danom prípade boli chránené dva objekty, a to osobná

sloboda poškodeného a majetok, ktorého sa chcel obžalovaný zmocniť a ktorého vlastníkom bol práve
poškodený.

V súvislosti s výrokom o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy:
rozhodnutia súdov ohľadom trestných vecí obžalovaného z č.l. 63-78, správy o povesti z č.l. 102-108,

register priestupkov z č.l. 208, odpis z RT z č.l. 209-210, lustrácia z STA z č.l. 211 a podstatný obsah
spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/28/2015.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné:

Obžalovaný bol v minulosti viackrát priestupkovo prejednávaný, pričom postihovaný bol za priestupok
proti majetku spáchaný dňa 05.03.2013, a to v rozkaznom konaní Obvodným úradom Trnava pokutou
vo výške 35,00 €, rovnako za priestupok proti majetku spáchaný dňa 04.09.2014, a to blokovou
pokutou vo výške 30,00 €, taktiež za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spáchaný dňa
28.11.2014, a to v rozkaznom konaní Okresným úradom Piešťany pokarhaním. Obžalovaný bol v

minulosti tiež opakovane súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť (pre prečin krádeže),
pričom vykonával podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, avšak v jednom prípade
sa ani neosvedčil v skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom odsúdení a bol mu nariadený
výkon trestu (vec Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/85/2006). Naposledy vykonal trest odňatia
slobody dňa 03.11.2015, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa zo

dňa 13.05.2015 sp. zn. 1T/28/2015, právoplatným dňa 13.05.2015, vo výmere 8 (osem) mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho

následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Z hľadiska trestnej minulosti obžalovaného
je zrejmé, že tento sa napriek predošlým odsúdeniam opakovane dopúšťal trestnej činnosti najmä
majetkového charakteru, ako aj priestupkov, pred spáchaním skutku v jednom prípade majetkovejpovahy, a ani viaceré podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré mu boli v
minulosti ukladané a ktoré aj vykonal, ho zjavne neviedli k náprave a vedeniu riadneho života na
slobode bez páchania ďalšej trestnej činnosti, resp. naňho nemali požadovaný výchovný účinok. Súd

preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na to, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u neho dve
priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov; § 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol
za trestný čin odsúdený, pričom súd vzhľadom k tomu, že aj predošlá trestná činnosť obžalovaného bola
prevažne majetkového charakteru, prihliadal na jeho predošlé odsúdenia), i s prihliadnutím k tomu, že v

prejednávanej veci bolo povinnosťou súdu obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho
výkonom s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák., dospel k záveru, že obžalovanému J. H. je potrebné uložiť
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov (t.j. pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich
okolností a použitie asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr.
zák. a podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe od 4 rokov 8

mesiacov do 10 rokov 8 mesiacov, nakoľko u neho zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného
trestu) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných
10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin, ako to ostatne vyplynulo z vykonaného dokazovania. Súd zároveň nezistil
dôvody na zaradenie do iného ústavu na výkon trestu podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. Z hľadiska zásad na

ukladanietrestovsúdzistilzvykonanéhodokazovaniasplneniepodmienoknauloženiesúhrnnéhotrestu
vovzťahukodsúdeniuOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.1T/28/2015,resp.vovzťahuktrestuuloženému
trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.05.2015 sp. zn. 1T/28/2015, právoplatnému
dňa 13.05.2015, a preto spolu s uložením súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36
písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Takto uložený trest podľa názoru súdu
zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nárok na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnil poškodený U. U., nar.

XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., O. XX, prechodne bytom T. XXX, a to vo výške 20,00 €. Pokiaľ ide
o tento nárok, z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o jeho
opodstatnenosti, pričom zároveň vznik škody v tejto výške je zrejmý aj zo skutkovej vety výrokovej časti
rozsudku, a preto súd uplatnený nárok aj priznal v plnom rozsahu podľa § 287 ods. 1 Tr. por., resp. uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť škodu vo výške 20,00 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(rozsudku), čím určil vykonateľnosť tohto výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.