Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203704
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7813203704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, proti žalovanej S.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 520,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 520,00 Eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 520,00 Eur od 30.10.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku
zo zmenkovej sumy 520,00 Eur od 13.01.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 1,73 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Okresný súd v Rožňave č. k.: 5C/151/2013 - 58 zo dňa 27.10.2014 zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 520,00 Eur spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 21.09.2013
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,73 Eur, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy, voči výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného
návrhu žalovanému, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie.

4. Zároveň proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie aj
žalovaná a navrhovala, aby odvolací súd zrušil rozsudok sp. zn. 5C/151/2013 - 58 v plnom znení a
nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca v priebehu konania zároveň zobral žalobu v časti
späť a to vo výške o zaplatenie 0,19 % denného zmenkového úroku.

5. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo,

pripustil čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 0,19 % denne a v časti uplatneného zmenkového
úroku, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. V zamietavom výroku rozsudok potvrdil a v
prevyšujúcej vyhovujúcej časti napadnutý rozsudok zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.6. Odvolací súd považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel

vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie
rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď podľa
čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí
prílohu č. 2 tohto nariadenia, teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávkysvýzvoupredložiťsúdudoplňujúceinformácieadokumenty,aksadomnieval,žeinformácie,

ktoré poskytol žalobca v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo
uplatnená pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“
reagoval písomným podaním z 30.09.2013, v ktorom uviedol, že ako žalobca poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo

strany žalobcu, čo doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako žalobca si uplatnil v tomto konaní majetkové
právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby
mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

8. Odvolací súd tiež poukázal na to, že odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej
činnosti je známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent
(osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a
poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej

republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu
funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom, podľa § 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o
spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou len zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Zákon

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou
od 02.04.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani platobnú, ani
zabezpečovaciu funkciu. Predmetná zmenka však bola vystavená 06.04.2009, čo znamená, že mohla
byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

9. Odvolací súd ďalej poznamenal, že žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednať
podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o

vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh žalobcu. Nemal preto prejednávanú vec právne
posudzovať len podľa Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, lebo žalobca vo veci nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného
rozsudku. Nie je však dôkazom jediným, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového

platobného rozkazu.

10. Odvolací súd navyše uviedol, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č.
371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemoholvovecirozhodovaťnazákladepredloženejzmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu
čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

11. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporu,mázacieľzjednodušiťazrýchliťkonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však
musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu

zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

12. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým súd návrh v časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a o celom uplatnenom úroku

0,25%dennezosumy520,00Eurod30.10.2009dozaplateniazamietol,pretožežalobcavtomtokonaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť
vymáhanej pohľadávky.

13. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa
§ 175 ods. 1 O. s. p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd
vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový

platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, a preto
súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o
oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvého stupňa nepredložil
doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, súd prvého
stupňa rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti 6 % ročného úroku

z jednotlivých čiastkových súm a z uplatnenej istiny a v celom rozsahu uplatnený zmenkový úrok 0,25
% denne z jednotlivých čiastkových súm a z uplatnenej istiny.

14. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z iných
dôvodov, keď zamietol návrh žalobcu na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a úroku 0,25

% denne, pretože žalobca nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady svedčiace o
tejto uplatnenej pohľadávke.

15. V prejednávanej veci však podala odvolanie aj žalovaná a vychádzajúc z obsahu jej odvolania,
napadlarozsudoksúduprvéhostupňavjehovyhovujúcejčasti,ktoroujejbolauloženápovinnosťzaplatiť

žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 520,00 Eur spolu so 6 % ročným úrokom od 21.9.2013 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,73 Eur. V podanom odvolaní, okrem toho,
že vzniesla aj námietku premlčania na žalobcom uplatnený nárok, poukázala aj na exekučné konanie
vedené pod sp. zn. 4EX 721/2010, v rámci ktorého bola exekúcia ohľadne tohto nároku už zastavená.
Zároveň namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, z dôvodu

ktorého navrhovala rozsudok v tejto časti zrušiť.

16. Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
posúdiť uplatnenú pohľadávku žalobcu a v tej súvislosti aj platnosť žalobcom predloženej zmenky aj z
hľadiska ochrany spotrebiteľa, keďže aj v konaní podľa nariadenia musí byť zabezpečená ochrana práv

spotrebiteľa a túto nie je možné obísť prostredníctvom konania podľa Nariadenia.

17. Opätovne súd s poukazom na to, že žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný
rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia ES č. 861/2007, preto bol povinný okrem zmenky
predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky. Nepostačovalo predložiť iba

originál zmenky, nakoľko toto konanie nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. a súd v tomto
konaní nemohol vychádzať len zo zmenky ako jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti
uplatnenej pohľadávky.18. Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu
spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere, uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

19. Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona 191/1950 Sb.).
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného
ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a

poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a
RPMN.

20. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,

avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môžemaťcelkomfatálnedôsledkyvpodobnevznikudlhovejšpirály(IV.ÚS457/10ÚstavnéhosúduCZ).

21. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej

strany.

22. V slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd naviac
zdôrazňuje, že od 23.12.2015 je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov a podľa § 17 ods. 2 zákona 191/1950 Sb. v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti

odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

23. V prípade spotrebiteľských zmeniek, o ktorú sa jedná aj v prejednávanej veci, je povinnosťou
súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa

ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom upravená a vyššie citované ustanovenie má
procesnoprávny charakter, nakoľko upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté
na súde pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z.

24. Súd v danom prípade postupoval podľa Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka a

z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.

25. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

27. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia
zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky.

31. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Súd mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu,
pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa

a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

34. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v
rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza
výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej
úpravy účinnej v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí,že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov
z omeškania stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení

neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so
zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej
výške.

35. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto aj sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne
spôsobuje neplatnosť zmenky.

36. Súd poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 uverejnené v Zbierke stanovísk 8/2015, podľa ktorého:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom

má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

38. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje

odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

39. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na

túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastáva súd názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25
% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystaveniazmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v
rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná, v zmysle ustanovenia § 39 OZ ako celok.

41.Dohodaozmenkovomúrokutvoríneoddeliteľnýcelokapodľaobsahujunemožnodeliťtak,akotomá
na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých
úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody
nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške

0,06% denne zo zmenkovej sumy.

42. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne), preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48
ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanej predložená zmenka
na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Súd zároveň dodáva, že v bode 8.1 štvrtom odseku návrhu
na uplatnenie pohľadávky, kde žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch
návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanej k zaplateniu a uvedené je len

všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k
tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 30.10.2009, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo
na žalobcovi.

44. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia, ako aj dôvody vyššie uvedené, žalobu ako
nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

45. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná

strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní neúspešný, súd mu
nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou

podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.