Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Mattielighová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/262/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215582
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315215582.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého: O. K.T., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov:
matka - C.. B. P., L.. XX.XX.XXXX, J. V. XXX, O. a otec - O. K., L.. XX.XX.XXXX, J. Na Y. XX, P., o
návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
r o z h o d o l :
Súd zveruje maloletého O. K., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. K., L.. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne, ktorú
sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc
dňom od 01.07.2015.
Zročné výživné za obdobie od 01.07.2015 do 28.01.2016 vo výške 1 400,- eur sa otcovi povoľuje splácať
v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Otec má právo stretávať sa s maloletým O. K., L.. XX.XX.XXXX v každom párnom kalendárnom týždni
od soboty od 10,00 hod do nedele do 16,00 hod, s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v
mieste bydliska matky maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.07.2015 sa matka maloletého O. domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému
38P/262/2015
tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude maloletého zároveň zastupovať
a spravovať jeho majetok. Otec bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 300,- eur mesačne a
zároveň bude upravený styk otca s maloletým v rozsahu každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu vždy
od 08,00 hod. do 16,00 hod. bez prespania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia neboli manželmi a z ich vzťahu sa dňa 04.06.2010 narodil
maloletý O.. Rodičia žili do júna 2015 v spoločnej domácnosti, kedy matka otca zo spoločnej domácnosti
vysťahovala. Od ukončenia spolužitia rodičov sa otec po dobu cca 3 týždňov nezaujímal o potrebymaloletého, neinformoval sa o jeho stave a neprejavil záujem participovať na jeho terapii rovnako, ako
tomu bolo i v posledných mesiacoch spolužitia rodičov. Matka nebráni v styku
otca s maloletým, avšak s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého a jeho psychickú vyspelosť
matka požaduje od otca informácie, kde sa bude s maloletým zdržiavať a ako budú zabezpečené
potreby dieťaťa, keďže dieťa nekomunikuje a nie je spôsobilé posudzovať vhodnosť či nebezpečnosť
prostredia. Maloletý O. má diagnostikovaný detský autizmus, nerozpráva a je len čiastočne spôsobilý
na sebaobsluhu a hygienu. Starostlivosť o dieťa a jeho terapia je časovo aj odborne náročná, čo
matka podrobne popísala vo svojom návrhu. Otec maloletého nemal a ani nemá záujem participovať
na terapiách dieťaťa, nemá žiaden prehľad o jeho zdravotnom stave, len okrajovo pozná pedagógov
maloletého či jeho lekárov. Maloletý je síce vo fyzickom veku X,X roka, ale mentálne je na úrovni troch
rokov a je potrebné mu venovať nepretržitú starostlivosť. Negatívny prístup otca k terapii ako i k celkovej
diagnóze pritom môže zapríčiniť výrazné narušenie vývinu maloletého. Otec pritom neprihladia ani na
fakt, že pri diagnóze maloletého je nevhodné v jeho prítomnosti fajčiť alebo sa s ním pohybovať v
zafajčenom priestore. Otec taktiež netrávil s maloletým osamote viac než niekoľko hodín a ani raz sa
v minulosti o maloletého nestaral sám po dobu 24 hodín, v prípade nutnosti túto starostlivosť prevzala
stará matka maloletého zo strany matky. Z uvedeného dôvodu matka navrhuje styk otca s maloletým bez
prespania maloletého u otca. K navrhovanej výške vyživovacej povinnosti zo strany otca matka uviedla,
že maloletý navštevuje špeciálnu materskú škôlku a taktiež špeciálne zariadenie S., čo je spojené so
zvýšenými výdavkami. Rovnako sa maloletý zúčastňuje canistoterapie, navštevuje logopéda a matka
mu zakupuje rôzne didaktické pomôcky prospešné pre jeho vývin. Na výživu maloletého pritom otec
od ukončenia spolužitia ničím neprispieva, v mesiaci júl 2015 zaslal matke čiastku 200,- eur, ktorú mu
však matka vrátila, nakoľko sa s touto výškou výživného nestotožnila. Otec bol so synom v kontakte
naposledy v auguste 2015.
Otec maloletého O. s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
súhlasil, súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Na výživu maloletého bol ochotný prispievať
čiastkou 100,- eur mesačne, nakoľko od januára 2016 je nezamestnaný. Taktiež navrhol, aby bol
upravený jeho styk s maloletým O. v rozsahu každý druhý víkend v čase od soboty od 08,00 hod. do
nedele do 17,00 hod. s prespaním. Poukázal na to, že už má vyriešenú svoju bytovú otázku, spolu so
svojou manželkou obýva byt v P.. K stretávaniu sa s maloletým uviedol, že od ukončenia spolužitia s
matkou
38P/262/2015 - 33
maloletého mal záujem sa so synom stretávať, matka mu však v auguste 2015 po návrate syna vyčítala,
že maloletý dostal úpal, zvracia a že sa o neho nevie postarať, z ktorého dôvodu otec obmedzil kontakt
s matkou aj maloletým, nakoľko mal pocit, že celú situáciu len zhoršuje. O syna sa však vie riadne
postarať a má záujem byť s ním v pravidelnom kontakte. Je pravdou, že sa o maloletého nikdy nestaral
sám počas noci nakoľko sa takáto situácia nikdy nevyskytla, s matkou maloletého síce bývali v jednom
dome, avšak spávali oddelene, matka s maloletým na poschodí a otec na prízemí. Bol si vedomý, že
rodičia budú musieť v tejto otázke spolu komunikovať a predovšetkým kooperovať.
Kolízny opatrovník doporučil súdu zveriť maloletého O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné zo strany otca určiť v sume 300,-
eur mesačne a styk upraviť v rozsahu každý druhý víkend od soboty od 10,00 hod, do nedele do 16,00
hod. nepretržite.
Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 17.07.2015, rodným listom maloletého, správou zo
psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia maloletého, rozhodnutím o prijatí maloletého
do špeciálnej materskej škôlky, stanoviskom triednej učiteľky maloletého k starostlivosti o maloletého,
rozpisom nákladov na maloletého a potvrdením otca o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:
Maloletý O. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásenom rodičov, ktorí žili do júna 2015 v spoločnej domácnosti. Maloletý navštevuje špeciálnu
materskúškôlkuvJ.-G.,kamhomatkadennevozíosobnýmmotorovýmvozidlom.Vrámciškôlkymatka
uhrádza čiastku 20-25,- eur mesačne stravné, 17,- eur mesačne režijné náklady a 10-12 € mesačne
canisterapiu, ktorú maloletý navštevuje v rámci škôlky. Maloletý má diagnostikovaný detský autizmus,navštevuješpecializovanézariadenieS.,kdematkauhrádzazasúkromnéterapiepremaloletéhočiastku
60-70 € mesačne. V súvislosti s bežnými ochoreniami maloletého má matka výdavky s nákupom liekov
a taktiež je maloletý vedený v otolaringologickej ambulancii. Matka taktiež zakupuje maloletému veci na
ošatenie a obuv, drogistické potreby a taktiež rôzne hračky a didaktické pomôcky. Maloletý navštevuje
aj logopéda.
Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého O. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Od augusta
2015 je zamestnaná v personálnej agentúre R. ako personálny riaditeľ s tým, že jej priemerný mesačný
netto príjem predstavuje čiastku cca 1 800,- eur, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy
nemá. Spolu s maloletým obýva rodinný dom v O., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý je
prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý bol matke poskytnutý v celkovej výške 118 000,- eur a kde
mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 535,- eur. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku
221,- eur vrátane TV a internetu.
38P/262/2015
Otec maloletého O. je ženatý, okrem maloletého O. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Manželstvo
uzatvoril dňa XX.XX.XXXX. Od 01.01.2016 je nezamestnaný, do tohto obdobia pracoval v spoločnosti
D., D..O..M.. ako prevádzkový pracovník s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval
čiastkucca900-1300,-eur.Doposiaľmuneboldoručenérozhodnutieovýškedávokvnezamestnanosti,
takže nevie aká bude ich výška. Pri ukončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné spolu s
poslednouvýplatouvcelkovejvýškecca4000,-eur.Spolusosvojoumanželkou,ktorájenezamestnaná,
obývajú byt v P., za ktorého prenájom uhrádzajú čiastku 350,- eur mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.
38P/262/2015 - 34Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k
maloletému O. je potrebné upraviť súdnym rozhodnutím, pričom uvedenú úpravu považuje súd za
takú, ktorá je v záujme maloletého. Rodičia maloletého dospeli počas konania k dohode o tom, že
maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, kde sa i reálne nachádza a v ktorej starostlivosti
o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Otec pritom o výkon osobnej starostlivosti o maloletého
neprejavil počas konania záujem, stotožnil sa s tým že túto starostlivosť bude i naďalej vykonávať matka
a výkon tejto starostlivosti zo strany matky nenamietal. Spornými medzi rodičmi však zostali všetky
ostatné aspekty výkonu rodičovských práv a povinností, t. j. zastupovanie maloletého a správa jeho
majetku, výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ako aj úprava styku otca s maloletým.
Otázka zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde súd pristúpil k úprave, podľa
ktorej budú maloletého O. zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zastupovanie maloletého
a správa jeho majetku oboma rodičmi bude nevyhnutným spojivom medzi nimi a otcovi maloletého
poskytne reálnu možnosť podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa života maloletého
O. rovnako ako matka. Rodičia maloletého budú musieť o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa
maloletého komunikovať a brať na zreteľ výlučne jeho záujem, na ktorom sa budú musieť dohodnúť.
Uvedená skutočnosť má oboch rodičov naučiť nevyhnutnej kooperácii a rešpektu postavenia druhého
rodiča v živote dieťaťa, ktoré postavenie každého z rodičov má v živote maloletého svoj jedinečný,
nezastupiteľnýanenahraditeľnývýznam,pričomnaprávaapovinnostiplynúceztohtopostaveniarodiča
nemožno zabúdať, žiadnym spôsobom ich obchádzať, obmedzovať či dokonca ignorovať. Na strane
otca neboli doposiaľ zistené žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné obmedziť ho vo výkone
tohto práva tým, že by jeho výkon bol priznaný iba matke maloletého. Samotný zákonodarca mal pri
rozhodovaní o tejto otázke výkonu rodičovských práv a povinností na zreteli prípady, kedy by na strane
jedného z rodičov boli prítomné také skutočnosti, ktoré by výkon tohto práva
38P/262/2015
prakticky znemožňovali (napr. pobyt na neznámom mieste, zdravotný stav vylučujúci výkon tohto práva
a pod.) alebo by boli dôvodné pochybnosti o tom, že by tento rodič vykonával toto právo v záujme dieťaťa
(napr. ak by rodič dával svojim konaním najavo, že ak by týmto právom disponoval, mohlo by to byť
maloletémudieťaťunaujmu).Žiadnetakétookolnostinebolinastraneotcamaloletéhozistené,zktorého
dôvodu súd nezhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné návrhu matky v tejto časti vyhovieť.
Spornou medzi rodičmi maloletého O. bola aj otázka výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému,
kde matka navrhovala čiastku 300 € mesačne a otec 100,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť
majú obaja rodičia a pri jej stanovení sa vychádza predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov
maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto
nákladov formou výživného, v rámci ktorého rozhodovania následne súd prihliada na všetky ostatné
faktory, od ktorých sa vyživovacia povinnosť povinného rodiča odvodzuje, individuálnych schopností
každého z rodičov a potencionality príjmov. Pre určenie vyživovacej povinnosti pritom nie je smerodajné
výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j. koľko
by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť.Suma 300,- € mesačne, ktorú matka žiadala určiť zo strany otca na výživu maloletého súd vyhodnotil
ako čiastočne nadhodnotenú k matkou preukázaným nákladom na odôvodnené potreby maloletého.
Matka počas konania poukazovala na to, že má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom
maloletého, ktorú skutočnosť súd nerozporuje, avšak poukazuje na to, že niektoré ďalšie výdavky
sa súdu javili ako čiastočne neprimerané, s poukazom na priemerné ceny týchto položiek (jedná sa
napr. o lieky a plienky, ktoré matka vyčísľuje v rámci svojho rozpisu v sume 50,- eur mesačne, taktiež
drogériu v sume 20,- eur mesačne, či ošatenie a obuv u maloletého v sume 50,- eur mesačne). Súd
nespochybňuje, že matka tieto potreby na strane maloletého uspokojuje, avšak nie je potrebné ich
každý mesiac uspokojovať v deklarovaných čiastkach, preto súd uvedené náklady na strane maloletého
akceptoval len čiastočne. Vôbec pritom na strane matky maloletého nebral do úvahy poplatok za
súkromnú zdravotnú starostlivosť C. v sume 239,- eur ročne a ani splátky hypotekárneho úveru.
Ohľadom súkromnej zdravotnej starostlivosti C. u maloletého O. je nevyhnutné podotknúť, že sa jedná
o výlučne dobrovoľné, nepovinné plnenie zo strany rodiča, ku ktorému rodič pristupuje z vlastného
rozhodnutia, pričom si možnosti či nemožnosti plnenia si tohto nákladu na strane dieťaťa musí byť
s ohľadom na svoje príjmové a majetkové pomery vedomý. Taktiež je zrejmé, že o tomto náklade v
prevažnej väčšine prípadov rozhoduje rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, bez účasti druhého
rodiča,zktoréhodôvodunemožnotentonákladpovažovaťzaodôvodnenúpotrebučizáujemmaloletého
dieťaťa, keďže je potrebné vychádzať z toho, že zdravotnú starostlivosť maloletých detí zabezpečuje
primárne štát. Ak rodič/rodičia z nejakého dôvodu pristúpia k tomu, že uhrádzajú dieťaťu súkromnú
zdravotnú starostlivosť je nutné, aby sa rodičia dohodli nie len na tom, či u dieťaťa pristúpia k tejto službe,
ale aj na financovaní tejto služby. V žiadnom prípade nemožno jedného z rodičov prinútiť, aby sa na
týchto nákladoch podieľal, ak tento rodič s uvedeným nesúhlasí,
38P/262/2015 - 35
alebo nemá na to potrebné finančné prostriedky, keďže uvedené nie je nevyhnutná potreba na strane
maloletého dieťaťa a ide o náklad nadštandardný, ktorý možno zahrnúť do odôvodnených nákladov na
strane maloletého dieťaťa len za predpokladu súhlasu zo strany povinného rodiča. Rovnako je tomu aj
v prípade splácania hypotekárneho úveru, na ktorý matka poukazovala vo svojom vyčíslení nákladov a
ktorýuhrádzamesačnevsume535,-eur.Súdvtejtosúvislostipoukazujenato,žeaksarodičiarozhodnú
zadĺžiť sa formou úveru, robia tak s plným vedomím tej skutočnosti, že majú vyživovaciu povinnosť k
svojmu dieťaťu a že túto si budú musieť plniť primárne, bez ohľadu na svoje ostatné výdavky a náklady,
ktoré majú, zvlášť bez ohľadu na také, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazali.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd pristúpil k nasledovnému vyčísleniu nákladov na
strane maloletého O.: náklady spojené s bývaním (221 € : 2 členovia domácnosti), stravou v domácom
prostredí, ktorá u dieťaťa vo veku maloletého predstavuje v priemere čiastku cca 120,- € mesačne,
ošatením a obuvou, kde súd musí na maloletého vo veku O. prihliadať na čiastku cca 20 - 40 € mesačne
pri zohľadnení nákupu ošatenia a obuvi v intervaloch zodpovedajúcich sezónnym potrebám dieťaťa,
stravným v rámci materskej škôlky a úhradami nákladov v rámci škôlky v sume 42 € mesačne, nákladmi
spojenými s návštevou zariadenia S. v sume 70 € mesačne, nákladmi spojenými s canistoterapiou v
sume 12 € mesačne, predstavujú u maloletého sumu cca 362-382 € mesačne. V tomto výpočte nie sú
zahrnuté ďalšie výdavky ako sú hygienické a drogistické potreby či veci bežnej dennej spotreby, ktoré
nemožno exaktne vyčísliť, avšak matka ich podľa potreby uhrádza.
Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho
schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a
zdravotnýstavmoholzarobiť.Obligatórnetiežsúdprihliadainaživotnúúroveňrodičov.Vzmyslezákona
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že
rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich detí a až následne uspokojiť svoje
vlastné životné potreby, k čomu sú povinní využiť všetky dostupné možnosti. Otec poukazoval počas
konania na to, že je od januára 2016 nezamestnaný, z ktorého dôvodu je schopný na výživu maloletého
O. prispievať vo výške 100,- eur mesačne. Uvedená suma je výrazne poddimenzovaná vzhľadom k
odôvodneným potrebám maloletého, kde je zrejmé, že matka vynakladá zvýšené finančné prostriedky
v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, ktorý je nespochybniteľný a kde nemožno tieto výdavky
obmedziť, keďže by to malo negatívny dopad na vývin maloletého a jeho napredovanie. Nadôvažok otec
je nezamestnaný len od januára 2016, t.j. v čase rozhodovania súdu necelý kalendárny mesiac a ako
sám uviedol snaží sa nájsť si prácu. Pri skončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné a
taktiež mu bude priznaná dávka v nezamestnanosti, súd má teda za to, že otec je schopný prispievaťna maloletého výživným v stanovenom rozsahu. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že otec je
zdravým jedincom bez akýchkoľvek obmedzení a aj počas prechodného obdobia hľadania si nového
zamestnania, má možnosť pracovať brigádnicky či príležitostne a takýmto spôsobom zadovážiť finančné
prostriedky potrebné na výživu maloletého O..
38P/262/2015
Pokiaľ ide o určenie počiatku plnenia si upravenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému O. túto
súd upravil od júla 2015, t. j. od času, kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a odkedy si otec
vyživovaciu povinnosť voči maloletému preukázateľne neplní, čo aj sám potvrdil. V rámci rozhodovania
súdu bolo preto nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany otca, ktorú súd ustálil vo výške
1 400 €, pričom k uvedenej sume súd dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná
za obdobie od 01.07.2015 do 28.01.2016, t. j. za obdobie 7 kalendárnych mesiacov, za ktoré obdobie
mal otec zaplatiť výživné vo výške 1 400 € (7 mesiacov x 200,- eur mesačne), pričom otec na výživu
maloletého v rozhodnom období neprispieval.
Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému
O. v sume 200,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby
a záujmy maloletého a tiež možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako
povinného rodiča. Uvedená výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej
povinnostizostranymatky,uspokojiťjehoodôvodnenépotrebyazáujmyvdostatočnomrozsahu.Zročné
výživnésúdpovolilotcovisplácaťvsplátkachspolusbežnýmvýživnýmtak,žetotobymalobyťuhradené
za 14 mesiacov od rozhodnutia súdu.
Styk otca s maloletým súd upravil v zmysle návrhu otca a kolízneho opatrovníka v rozsahu každý druhý
kalendárny týždeň v čase od soboty od 10,00 hod. do nedele do 16,00 hod. Otec navrhol upraviť tento
styk od 08,00 hod. ráno
v sobotu, čo však súd nezhliadol za vhodné, keďže je to pomerne skorá ranná hodina, čo by mohlo
maloletému spôsobovať značne problémy a nezohľadňovalo by to prirodzenú skutočnosť, že deti počas
víkendu spia dlhšie, než počas pracovného týždňa, kedy musia vstávať do škôlky či školy. Pokiaľ ide
o ukončenie tohto styku v nedeľu o 16,00 hod. súd tu prihliadol na tú skutočnosť, že maloletý sa musí,
s ohľadom na svoj zdravotný stav, aklimatizovať a pripraviť sa na to, že na druhý deň začína opäť
pracovný týždeň, čo je u neho spojené s povinnosťami. Súd nevyhovel návrhu matky, aby bol tento styk
upravený zvlášť v sobotu a zvlášť v nedeľu bez prespania maloletého u otca, keďže k tomu nezhliadol
žiadny dôvod. Otec sa síce o maloletého počas noci nikdy nestaral, avšak je zrejmé, že tomu tak bolo
z dôvodu, že nenastala taká situácia, čo však samo o sebe nie je dôvodom k tomu, aby súd tento
styk neupravil, práve naopak. Každý rodič má právo budovať si vzťah so svojim dieťaťom a podieľať
sa na jeho výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, čo je však možné docieliť len pri
realizovaní styku rodiča s dieťaťom. Obaja rodičia majú tak svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom
medzi základné práva a povinnosti rodiča patrí právo a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o
svoje deti, ktorá v sebe zahŕňa právo rodiča stráviť so svojim dieťaťom čas, ak má o to záujem. Ťažkosti
pri realizácii styku jedného rodiča s maloletým dieťaťom nemôžu spôsobovať obmedzenie tohto styku.
Za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce
jedného z rodičov je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Nie je možné
opomenúť práva rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na vzájomný styk, ktoré právo
tak rodičovi, ale predovšetkým maloletému dieťaťu,
38P/262/2015 - 36
vyplýva zo zákona a ktoré právo je potrebné a nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa rešpektovať a
byť pri realizácii tohto práva nápomocný.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.