Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/498/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110211253
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110211253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci
žalobkyne W. M., Š. B., Z. XX, zast. Centrom právnej pomoci, Bratislava, Námestie Slobody 12, P. O.
BOX 125, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, U.:
XXXXXXXX, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, B. Němcovej
22, o určenie platnosti trvania poistnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 35C/133/2010-349
z 10. 3. 2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že právny vzťah založený poistnou zmluvou č.

XXXXXXXXXX, typ UDP-K, o životnom poistení, uzavretou dňa 24. 9. 2001 medzi žalobkyňou a
žalovanou trvá naďalej, vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a
účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Uložil žalobkyni
povinnosť doplatiť žalovanej dohodnuté zmluvné poistné za roky 2007, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013,
2014 v sume 909,93 eur, a to v pravidelných splátkach, každá vo výške 151,66 eur, splatných ku dňu
25. 9. 2015, 25. 9. 2016, 25. 9. 2017, 25. 9. 2018, 25. 9. 2019, 25. 9. 2020 s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti nárok žalovanej

na zaplatenie doplatku poistného voči žalobkyni zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 482,44 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol,
že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30. dní po právoplatnosti rozsudku.

Vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil, že
žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovanou ako poistiteľom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, produkt UDP-K, s dátumom začiatku poistenia 25. 9. 2001, dátumom konca poistenia

25. 9. 2026, doba platenia poistného bola 20 rokov s ročným poistným vo výške 3.916,- Sk. Poistná
suma pre prípad smrti bola 110.000,- Sk a pre prípad dožitia 219.757,- Sk. Žalovaná predložila
žalobkyni list, ktorým jej oznámila, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje
všetky záväzky z jej poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť
podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobkyni predkladá 3 alternatívy ako
postupovať v zmluvnom vzťahu, a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez
zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo

stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu
s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c)
neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poisteniažiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní
dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaná v liste uviedla, že v
prípade,aknapriloženejnávratkeneobdržíodžalobkynežiadnureakciu,jejpoisteniebudejednostranne

zrušené (alternatíva c/). Ďalej sa oboznámil obsah listom žalovanej zo 6. 6. 2008 listom, zo 2. 3. 2009,
tlačovou správou z 30. 4. 2008 Národnej banky Slovenskej. Uviedol, že v protokole NBS z dohľadu
vykonaného u žalovanej od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú
v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné
vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje

plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov
poisťovne.Ktomuzástupcoviažalovanejuviedli,žeichinformačnýsystémpoužívanavýpočetpoistného
a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči
poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s.
nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Ďalej uviedol, čo je uvedené
v znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o., v liste NBS z 15. 2. 2008,

v notárskej zápisnici N Konštatoval, že podaním zo dňa 25. 8. 2014 žalobkyňa žiadala XX/XXXX, E.
XXXXX/XXXX E. XXXXX/XXXX Y. B. X. X. XXXX. pripustiť zmenu petitu žaloby zo dňa 26. 4. 2010
a žiadala určiť, že právny vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, typ UDP-K o životnom
poistení uzavretou dňa 24. 9. 2001 medzi žalobkyňou a žalovanou trvá naďalej, vrátane všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy,

ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, že žalobkyňa je povinná doplatiť žalovanej dohodnuté zmluvné
poistné za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014 v sume 1.039,92 v splátkach po 173,32
eur splatných ku dňu 02. 11. 2015, 01. 11. 2016, 01. 11. 2017, 01. 11. 2018, 01. 11. 2019, 02. 11.
2010, žalovaná je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 482,44 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Návrh na pripustenie zmeny petitu odôvodnila žalobkyňa tým, že uhradila
poisťovni na poistnom sumu 909,91 eur za 7 rokov, počnúc rokom 2001. Poistné za roky 2008 - 2014
nezaplatila v dohodnutej lehote, keďže listy žalovanej vyvolali u nej dojem, že žalovaná považuje poistný
vzťah založený poistnou zmluvou za skončený a stanovisko žalobkyne nerešpektuje. Vzhľadom na
to, že žalobkyňa neplnila žalovanej z dôvodu právnej neistoty poistné za rok 2008 - 2014 v sume

1.039,92 eur (7 rokov x 129,99 eur) je potrebné, aby súd zaviazal žalobkyňu na doplatenie poistného.
Termíny a splatnosti poistného a jeho výšku navrhuje žalobkyňa z dôvodu, že celková výška dlžného
poistného je natoľko vysoká, že ju nebude môcť uhradiť jednorázovo. Termín splatnosti bol navrhnutý
vždy v závere roka, keďže bežné poistné je splatné vždy začiatkom toho-ktorého roka a počet splátok
je rozvrhnutý tak, aby zodpovedal počtu rokov, počas ktorých je žalobkyňa povinná platiť poistné (do

roku 2020). Rozšírenie žaloby opiera žalobkyňa aj o § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Žalobkyňa je
toho názoru, že správaním žalovanej bolo porušené minimálne jej právo na poskytovanie služieb v
bežnej kvalite (§ 3 ods. 1 cit. zákona) , pokiaľ sa preukáže, že poistno-právny vzťah založený poistnou
zmluvou trvá. Žalovaná sa pokúsila ukončiť poistno-právny vzťah protiprávne, keďže listom zo dňa
6.6.2008 sa snažila žalobkyňu presvedčiť, že jej patrí len suma 14.534,- Sk (482,44 eur). Žalobkyňa

si preto uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v tejto sume, aby bola naplnená odradzovacia
funkcia tohto sankčného prostriedku. Ďalej reprodukoval obsah svedeckej výpovede JUDr. O. Š. z
pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. 15C/166/2008 . Ďalej uviedol, že nevykonal ďalší navrhnutý
dôkaz - vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. 52/1024/1995, nakoľko mal za dostatočne zistený
skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a vo veci mu nebolo sporné, že poisťovňa vyratúvala poistné podľa

matematického vzorca tam obsiahnutého. Vychádzajúc z § 80 písm. c) O. s. p. , čl. 1, čl. 3 bodu 1, bodu
2, čl. 5 bodu 1, 2, čl. 13 bodu 1,čl. 16 bod 1,Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie,
schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.9.1995 (ďalej len VPP) , § 37 ods.
3. § 50a ods. 3, § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 488, § 493, § 497, § 570 ods. 1, § 570 ods. 2,
§ 572 ods. 2, ods. 3, § 574 ods. 1, § 575 ods. 1, ods. 2 § 788 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 3, § 790 písm.

b), § 796 ods. 1, § 796 ods. 2, § 800 ods. 1, ods. 2, § 801 ods. 1, 2, § 802 ods. 1, § 804 Obč. zák. , čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl.6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 31a , § 67, §
70a, zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), § 160 ods. 1 O.s.p., § 2 písm. a), k),
§ 3 ods. 1, 5, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1, 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa(ich znenie
citoval), urobil záver, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určovacou žalobou vydania autoritatívneho

výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Zároveň žiadala aj zaviazať ju k
doplateniu poistného za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v sume 1.039,92 eur v splátkach
po 173,32 eur splatných ku dňu 2. 11. 2015, k 1. 11. 2016, k 1. 11. 2017, k 1. 11. 2018, k 1. 11. 2019 a
2. 11. 2020. Zároveň sa domáhala od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučineniavo výške 482,44 eur s poukazom na § 3 ods. 5 a § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Mal zato, že
v danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX je platná a naďalej trvá, pretože za súčasného stavu, keď žalovaný tvrdí, že

táto poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jej právne postavenie neisté. Rozhodnutie
súdu o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre žalobkyňu za následok odstránenie jej terajšej
právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti žalobkyňa bez tohto rozhodnutia súdu nevie,
či poistný vzťah medzi ním a žalovaným trvá, či je zmluva platná, alebo či zanikla, a teda nevie, či v
prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej, žalovaný pristúpi k plneniu.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrela so
žalovanou poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva a povinnosti, a to povinnosť žalobkyne
platiť dohodnuté poistné po dobu 20 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 25 rokov a žalovaná
bola povinná v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia - vyplatiť
žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 110.000,- Sk v prípade smrti a 219.757,- Sk v prípade
dožitia. Žalovaná listom zo dňa 6. 6. 2008 oznámila žalobkyni, že nemôže pokračovať v poistení, ktoré

bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16. 5. 2008 o 0.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca
žalovanej). Zároveň jej oznámila, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto
poistnou zmluvou kryté a súčasne jej oznámila, že suma 13.128,- Sk (odkupná hodnota) plus suma
1.406,- Sk (nespotrebované poistné) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou. Konštatoval, že

ust. čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak,
že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovanú nikdy nepožiadala o
zrušeniepoistenia,pretonemožnoaplikovaťčl.11ods.2cit.VPPprezánikpoisteniazostranyžalovanej.
Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanej úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu
uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo dňa 2.7.2008, 27. 4.

2009) prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovanou. Jednostranný úkon žalovanej - Oznámenie
ozánikupoistenia,nemáoporuanivust.Občianskehozákonníka,podľaktorýchjetonedovolenýprávny
úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Podľa uvedeného ust.
VPP, na ktoré sa žalovaná v oznámení odvolávala, žalovaná nemala právo podať žiadosť o zrušenie
poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobkyňa. Ak by

žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovanej na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila
svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovanou v takom rozsahu a za takých podmienok, ako
bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumela aj žalovaná a preto sa snažila ich
právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Poukázal na to, že osobitné dôvody zániku poistenia
upravuje Občiansky zákonník v ust. upravujúcich poistnú zmluvu - § 788 a nasl. Citujúc znenie § 800, §

801 a § 802 Obč. zák.,uviedol, že tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva,
uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede
nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z
dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle § 801 Obč. zák., čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo
tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle § 802 ods. 1 Obč. zák.Urobil záver, že žalovaná

ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpila z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v §
793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa
dojednávaného poistenia), že taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany
žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 Obč. zák. , že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu
poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Obč. zák., ktoré upravuje
túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z čl.
3 bodu 8 VPP mu vyplynulo, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do
prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby
medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa

nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných
podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania
nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to
ustanovené v § 572 ods. 2 Obč. zák. Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej
poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany

nepochybný. To, že žalovaná uviedla matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a
vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovanou uvedená a daná
a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so
žalovanou, pretože ako sama uviedla, podmienky sa jej zdali výhodné. V neposlednom rade uviedol,že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad § 50a ods. 3 Obč. zá., ktorý sa týka výlučne
záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, že poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve, analogická
aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovanej výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený

paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil. Poukázal na to, že kľúčová
argumentácia žalovanej o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jej tvrdení,
že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575
Obč. zák. V danom prípade mal za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, že je nepochybné, že
žalovaná sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie)

a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.
Skutočnosť,žežalovanáaždodatočne,pouzavretípoistnejzmluvyzistila,ževýškupoistnéhovypočítala
a navrhla nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, mal za irelevantnú.
Zdôraznil, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, že poistený teda nemá
reálnumožnosťovplyvňovaťjejobsahajenútenýakceptovaťnávrhpoisťovne,akoajvšeobecnépoistné

podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade neboli zistené
ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne
príčiny. Ak žalovaná argumentovala právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR
1 Cdo 169/1996 z 20. 3. 1997 mal za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu
od okolností uvedených v rozsudku NS SR a , že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý

schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči
štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo
však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu poznamenal, že je nesprávny záver žalovanej o
tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi sumami

dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaná ochotná splniť, že žalobkyňa
vstupovaladoprávnehovzťahujedinesožalovanouaprávepretopresúvanieťarchyvymáhanianáhrady
škody na žalobkyňu súd považuje za neprijateľné. Mal jednoznačne za to, že žalovaná je povinná aj
napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu
so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými

princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanej uložené orgánom dohľadu
zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona
o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných
vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec konštatoval, že takýmto spôsobom, akým to
urobila žalovaná, upravovať už existujúce poistné vzťahy , nevyplýva z textu Protokolu NBS, ide len o jej

účelový výklad , že odkazovanie na § 67 cit. novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie,
pretože toto ust. upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j.
do 1. 3. 2002, kedy uvedený zák. č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis - zák. č. 24/1991 Zb. o
poisťovníctve. Vzhľadom k uvedenému uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal. Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým

bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (citujúc znenie) uviedol, že Národná banka
Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovanej prebiehajúcej
od apríla 2007 do februára 2008 zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú v súlade s
poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na cit.
ust. § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené

zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15. 4. 2004. Poukázal na to, že podstatnou skutočnosťou
pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou
o poistení vznikol dňa 24.9.2001, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo
účinné. Poukázal na to, že k základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia

právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy
do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp,
že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity
ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s
dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych

úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony
a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Zdôraznil, že aj v danom prípade bolo
potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového
predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahya nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím
na uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k
zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné,

aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi
konania. Keďže žalobkyňa žalovanou navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy
neakceptovala, t.j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú viazaní
svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 24. 9. 2001. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery konštatoval, že k zániku záväzkovoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou účastníkmi

konania v danom prípade nedošlo k žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, že poistný vzťah
teda naďalej trvá , vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných
ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Na základe zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým
nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa
VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej

obsahom viazaní. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa potom zaoberal výrokom, ktorým sa žalobkyňa
domáhala zaviazať ju k doplateniu poistného za roky, kedy v dôsledku správania sa žalovanej nemala
istotu, či tento právny vzťah založený poistnou zmluvou č. 4107800137 trvá a teda či je viazaná aj
povinnosťou uhrádzať dohodnuté poistné. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá, bolo potrebné upraviť vzájomné práva a povinnosti

týkajúce sa povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanej poistné za roky 2008 až 2014 v súlade s § 796 ods.
1 a 2 Obč. zák. a s poukazom na to, že v prípade poistného vzťahu sa vždy jedná o synalagmaticcké
záväzky oboch strán prejavujúce sa povinnosťou poistného platiť poisťovateľovi poistné a povinnosť
poisťovateľa plniť poistenému v prípade poistnej udalosti. Z predmetnej poistnej zmluvy mal zistené, že
ročné poistné činilo 129,99 eur, ktoré bolo splatné nasledovne: prvé poistné bolo splatné v deň začiatku

poistenia a ďalšie poistné vždy v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Začiatok poistenia bol
stanovený ku dňu 25. 9. 2001, čo za použitia vyššie uvedeného dojednaného ustanovenia znamenalo,
že každé ďalšie poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia, ktorým bol poistný rok začínajúci
25. septembrom každého kalendárneho roka. Z uvedeného dôvodu potom i dohodnuté poistné v sume
129,99 eur malo byť splatné vždy k 25.9. toho-ktorého kalendárneho roku. Súd mal ďalej za to, že

za roky 2008 až 2014 (t.j. 7 rokov) dlžné poistné činí 7x 129,99 eur = 909,93 eur a nie 1.039,92 eur.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd následne v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
zaviazal žalobkyňu k úhrade dlžného poistného za roky 2008 až 2014 v celkovej sume 909,93 eur
splatné k 25. 9. 2015, 25. 9. 2016, 25. 9. 2017, 25. 9. 2018, 25. 9. 2019, 25. 9. 2020, s tým, že
omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti

nárok žalovanej voči žalobkyni v rozdiele súm 1.039,92 eur a 909,93 eur zamietol ako nedôvodný.
Čo sa týka poistnej zmluvy, uviedol, že túto je nutné vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle
§ 52 a nasl. Obč. zák. a preto na ňu vzťahujú ust. zákona o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na
uvedené ust. potom právne uzavrel, že postup žalovanej pri ukončovaní poistného vzťahu uzavretého
so žalobkyňou bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a prinajmenšom bol v rozpore

s odbornou starostlivosťou, ktorú žalovaná mala vynaložiť, avšak pri tomto procese nevynaložila. Na
základe uvedeného žalobkyňa oprávnene v postavení spotrebiteľa si uplatnila voči žalovanej nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku primeraného zadosťučinenia súd odvodil zo sumy odkupnej hodnoty
poistenia spolu s nespotrebovaným poistným uvedenej v liste o oznámení o zániku poistenia zo dňa

6. 6. 2008 vo výške 14.534,- Sk / 428,44 eur. Mal za to, že ak žalovaná chcela žalobkyni vyplatiť
túto sumu pri skončení poistenia, táto jednoznačne môže predstavovať sumu primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákona. Ďalej mal za to, že uvedená suma nie je neprimeraná
porušeniu povinnosti žalovanej zotrvať v poistnom vzťahu, resp. uvedený poistný vzťah neukončiť
spôsobom odporujúcim zákonu, ako to žalovaná v tomto prípade urobila. Táto suma v porovnaní so

sumou poistného plnenia , či už pre prípad smrti žalobkyne (3.319,39 eur/ 110.000,- Sk) , resp. pre
prípad dožitia (7.294,60 eur/ 219.757,- Sk) , je sumou mnohonásobne nižšou, a teda nenapĺňa znaky
neprimeranosti, a to najmä s poukazom na to, že žalobkyňa od oznámenia žalovanej o zániku poistenia ,
aždosamotnéhorozhodnutiasúdu,nemalaistotu,čijejprípadná,týmtopoistenímkrytápoistnáudalosť,
bude odškodnená v zmysle dohodnutých poistných podmienok. Z tohto dôvodu súd považoval nárok

žalobkyne za dôvodný a tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko uvedený žalobný návrh pozostával
z viacerých uplatňovaných nárokov, súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s .p. rozhodne o trovách konania ,
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Proti rozsudku, a to všetkým jeho výrokom, podala žalovaná v zákonnej lehote odolanie z odvolacích
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo ak súd dôjde k záveru, že v okolnostiach prípadu sú

dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p., rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) - f) doplnila odvolanie o argumentáciu,
že 1. Protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla

už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby (viď § 9 ods. 3 v
spojení s § 11 ods. 3 bod e) zák. 24/91 Zb. v znení jeho doplnkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zák.
95/2002 Z.z. resp. i zák. 8/2008 Z.z.§ 9 ods. 3 zák. 24/91 v znení platnom ku dňu vydania povolenia:
„povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov...dozorný orgán zistí, že ...žiadateľ
nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobé plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.", § 11
ods. 3 zák. 24/91 Zb. znel:„ Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať

poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného
vrátane ich kalkulácie,..."Je totiž nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol
štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť inak, než
schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho
pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi ale logicky, podľa

vyššieho, aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). 2. Je teda nesprávny
právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely
zákona 95/2002 Z.z. v podobe § 31a: „Poisťovňa ...sú povinné určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých
ich záväzkov... " Citované ustanovenie zákona len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb

kalkulovaných poistných produktov zo strany štátneho regulačného úradu na samotné poisťovne a
to v dôsledku zavedenia inštitútu „zodpovedného aktuára poisťovne", samostatne dohliadaného pri
jeho činnosti štátnym orgánom. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu o čase vzniku
protiprávnosti sadzieb, je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd
ignoroval Protokol o kontrole NBS z r.2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, Znalecký

posudok č.4/2008, ktorý naše tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne
konštatovali (preukazovali) ako i dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu.
3. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu (akým nepochybne je aj posudzovaná
poistná zmluvy) a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti („plnenie a cena plnenia"), robí celý úkon
(dojednanie o cene a adekvátnom plnení ako i celú poistnú zmluvu) neplatným v zmysle § 39 Obč. zák.,

lebo svojim obsahom a účelom obchádza zákon ,vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť
záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym. Poistná zmluva platne nevznikne, ak
nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (iessentialia negotii) podľa § 788 O. z.. Ak chýba niektorá
podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. 4. Vzhľadom na dikciu §
40 a je zrejmé, že sa jedná nie o relatívnu neplatnosť, ale o absolútne neplatný právny úkon. S

rozporom so zákonom spája § 39 O. z. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu
s akýmkoľvek zákonom a nie „iba" s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 O. z. použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu", ale
„odporuje tomuto zákonu". Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 O. z. je absolútne podružné
a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje

(verejné právo či súkromné právo).5. Súd flagrantne opomenul vo svojich úvahách právne významnú
skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak
štátom schválených) sadzieb, nezisťuje u dohliadaných subjektov akékoľvek nedostatky v činnosti a
to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií, t.j. musí byť zrejmé, že
zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohliadaného subjektu postupy alebo úkony protiprávne

(odporujúce relevantnému zákonu). 6. Preto aj vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií
produktu UDP-K vcelku, bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej
chyby (napr. zrejmej banálnej chyby v počítaní, zahrnutej nebodaj v podnikateľskom riziku poisťovne,
ako to posúdil súd) ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od
doby ich schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej

aplikácie zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách, i keď ich aplikácia v uzatváraných
poistných zmluvách zo strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti
rozhodnutia štátneho orgánu. Poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až
takú intenzitu, že sa stala protiprávnou.Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozporso zákonom odpočiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej
zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.7. Vzhľadom na negatívne vymedzenie
toho, ktoré neplatné právne úkony sú absolútne neplatnými úkonmi, je zjavné že aj v tomto prípade ide

o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo (t.j. aj bez návrhu). 8. Súd si túto povinnosť
zjavne nesplnil. A aj týmto porušil súd právo odporcu na spravodlivé súdne konanie, pretože odporca
má právo aby na jeho prípad súd použil (aplikoval) relevantnú právnu normu (či. 144 ústavy SR vo svetle
či. 152 ods. 4 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy). 9./ Je to aj dôsledok neúplne zisteného skutkového stavu
a to aj v dôsledku skutočnosti, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 a

neusmernil odporcu pri jeho procesnom postupe na aké otázky súdu sa má dôkazné reagovať.10. Súd
uvedeným konaním obmedzil právo odporcu na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy SR. 11. Preto aj rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, kde až
z rozsudku sa odporca dozvedel, ktoré jeho tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané resp. ako súd
hodnotil skutkovo a právne nesprávne (ale najmä protiprávne ) sadzby poistného vo väzbe na poistné
plnenie. 12. Dôsledkom toho je, že odporca až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní

skutočností z nich vyplývajúcich, by zákonite viedli ku inému rozhodnutiu súdu vo veci samej. 13.
Odporca sa snažil riešiť, ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym (protiprávnym)postupom štátu,
s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta. Odporcom navrhnutý postup pozostával z troch
možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávne nesprávne
kalkulácie poistného. 14. Pritom tretia alternatíva v ponuke odporcu, oznámenie o ukončení poistného

vzťahu bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (t.j. neplatnosti poistnej zmluvy), pričom
aj tu sa odporca dobrovoľne (nad rámec jeho zákonných povinností) zaväzoval vyplatiť klientovi aspoň
dopredu dohodnutú čiastku v podobe odkupnej hodnoty.15. Uvedené kroky odporcu nenašli adekvátnu
odozvu u klienta. Preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však nebol ukončený
jednostranne zo strany odporcu, ako sa chybne domnieva súd. 16. Poistná zmluva totiž, ako absolútne

neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného totiž právne ani nikdy nevznikla.17. Uplatňovanie
akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy, nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny
úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnychpovinností a ani práv, t. j. ani práva na
akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je
možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Okresný súd

nesprávne právne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej výške poistného vo väzbe na
poistné plnenie len ako chybu v počítaní (§37 ods. 3 Obč. zákonníka), pričom je zrejmé, že protiprávne
stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo osebe protiprávnosť celého
tohto právneho úkonu („dojednanie o cene a plnení"). Nie je mysliteľné, aby protiprávny prvok obsiahnutý
v právnom úkone bol v dôsledku uplatnenia princípu zmluvnej autonómie vôle na takýto právny úkon,

konvalidovaný. Je nepochybné, že takýto právny úkon sám o sebe je odporujúci zákonu a ako taký,
v zmysle § 39 Obč. zákonníku - aj absolútne neplatným právnym úkonom. 18. Len na margo prípadu
uvádzame, že za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu pokladať
za súčasť podnikateľského rizika odporcu. Rozhodnutie štátu požíva prezumpciu správnosti. K tomu
uvádzame v prílohe odborné stanovisko. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č.

4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej
zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve.
Dôkaz j Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 (výňatok) - príloha č. 1
List NBS č. ODO-2262/2008 z 15.02.2008 (Skončenie dohľadu) - príloha č. 2
List NBS č. ODO-3162/2008 z 18.03.2008 (predĺženie termínu)-príloha č. 3

Stanovisko zodpovedného aktuára - príloha č. 4
Znalecký posudok č. 4/2008 - príloha č. 5
Notárska zápisnica č. N 29/2008 z 03.06.2008 -príloha č. 6
List NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013-príloha č. 7

Odborné stanovisko ku podnikateľskému riziku č.2/2014 - príloha č. 8 Len záverom uviedla: Poistné
je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V okolnostiach prípadu podľa zákona
platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve
Žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.o poisťovníctve stanovené
tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.

j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého Žalovaný
pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej
zmluvy Žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnejzmluve Žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zák.č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č.
8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní
zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných

technických rezerv technické rezervy sú podmnožinou tvorenou výlučne z poistného, ktorá musí byť
logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo
s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008 : „ide o zle a nízko kalkulované
poistné", ,,poistné bolo počítané /nie Žalovaným, ale úradníkmi ministerstva ! / z poistnej sumy pre
prípad smrti, pričom správne malo byť počítané z poistnej sumy pre prípad dožitia").

Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším
ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky
Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé,
že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalovaná odvolanie doplnila podaním - doplnenie odôvodnenia

dôvodov odvolania 1. 7. 2015 (č.l. 381 - 383) podaním z 1. 7. 2015, došlým súdu prvého stupňa 6. 7.
2015 , po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie

rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v
odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a), že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1) , § 205 ods.2 písm. b) O.s.p. , že v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods.2 písm. c) O.s.p. , že súd neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, §
205 ods.2 písm. d) O.s.p. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vade uvedenej

v § 221 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť, že v konaní nebola zistená žiadna uvedená v § 221 ods. 1
O.s.p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť, keďže rozsudok splnil náležitosti riadne
a presvedčivého odôvodnenia rozsudku, pričom nebolo zistené, aby žalovanej bola v konaní odňatá
možnosť konať pred súdom, t.j., že procesný postup súdu alebo jeho rozhodnutie by boli také, že v
ich dôsledku by žalovaná nemohla uplatniť svoje konkrétne procesné práva priznané jej Občianskym

súdnym poriadkom.

Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení (podľa žalovanej súd ignoroval Protokol
o kontrole NBS z roku 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č.
4/2008, ktoré jej tvrdenia o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali,

preukazovali ako i dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu) nie je
procesnou vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Aj súdna prax sa zjednotila v právnom
názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za následok neúplnosť
skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a že ak súd v
priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového

stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Namietaná neúplnosť alebo
nesprávnosť skutkových zistení nie je procesnou vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. v
súvislostisposudzovanímodňatiamožnostiúčastníkakonaťpredsúdom.Súdmôževýnimočnevykonať
aj nenavrhnutý dôkaz, ale len pre prípad potreby zistenia skutkového stavu. Okrem toho je potrebnédodať, že súd vychádzal v rámci vykonaného dokazovania aj z Protokolu Národnej banky Slovenska
z dohľadu vykonaného u žalovanej od 30. 4. 2007 do 5. 9. 2007 zo záverom znaleckého posudku č.
4/2008 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o.

Z uvedeného dôvodu odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nie je daný.

Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O. s. p. a tieto vady konania

postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom

prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený

z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 101 ods. 1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O. s. p.),
aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a
O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen
na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na

skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania,
svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 129
ods. 1 O. s. p. a p.).

Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Námietka žalovanej, že rozhodnutie súdu pre ňu bolo nepredvídateľné , lebo opomenul splniť si svoju

povinnosť a neusmernil ju pri jej procesnom postupe , na aké otázky má dôkazne reagovať, podľa § 118
ods. 2 O.s.p., je potrebné uviesť, že neusmernenie podľa cit. ust. nie je vadou konania podľa § 205 ods.
2 písm. b) O. s. p., lebo vo svojom dôsledku nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je

nepochybne zrejmé z obsahu spisu, pričom žalovaná neuvádza, ktoré ňou navrhnuté dôkazy nevykonal.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkovézistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-

§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť,
záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav
záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre
dlžníka, záväzok nezaniká.

Podľa § 575 ods. 2 O. z. plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Vprejednávanejveciužalovanejnejdeoplnenienemožné,neuskutočniteľné,aleoplneniezasťažených

podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v
dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna
kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii poisťovne - žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vo
vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi
poisťovňou - žalovanou a poistencom - žalobkyňou, bez súhlasu poisteného a v konečnom dôsledku

zánikom poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nemožno nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká
bola dohodnutá oboma účastníčkami konania v čase uzavretia zmluvy , len pre chybu pri jej výpočte,
ktoráexistovalaužvčaseuzavretiapoistnéhovzťahu.Odhliadnucoduvedeného jepotrebnévziaťzreteľ
na to, že žalovaná má podľa § 23 ods. 1 zák.č.8/08 Z. z. vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom
podnikania technické rezervy ( uvedené pod písm. a)-h), ktoré sa podľa ods. 2 cit. ust. vytvárajú vo výške

dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky
svojezáväzky,vyplývajúcezpoistnýchzmlúvazáväzkyvznikajúcezčinnosti podľaosobitnéhopredpisu
a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 34 ods. 2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne
a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je povinná vytvoriť a
nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.

Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák. č. 95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi
účastníčkami konania a to zák. č. 186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený
§ 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného
na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosťvšetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33
ods. 1 zák. č. 8/08 Z. z.) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku
nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na

zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo
zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške
požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že
predmetná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou,
podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom a , že podľa § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa,žespotrebiteľsanajmänemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte
výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného

ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných
podmienok. Žalobkyňu - spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou
by si v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.