Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/1029/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714206104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko, s.r.o.,
Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 36 797 332, zast. KŠD LEGAL advokátska kancelária s.r.o., Námestie
slobody 11, Bratislava, IČO: 35 978 741, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, občan
SR, o zaplatenie 881,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 17.09.2015 č.k. 7C/893/2014-72, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
881,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 770,51 Eur od 05.12.2013
do 20.02.2014, úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 720,51 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 160,78 Eur od 19.03.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v K. B.,
a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia v sume 142,78 Eur a náhradu
iných trov konania v sume 52,50 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 489, § 494 Občianskeho zákonníka, ust. § 36 ods. 2 písm.
a) až e), § 40 ods. 7 zák. č. 251/2012 Z.z., § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., v časti o náhrade trov konania § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151
ods. 8 OSP. Vecne argumentoval tým, že predmetom konania je zaplatenie sumy 881,29 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 770,51 Eur od 05.12.2013 do 20.02.2014, úrokom
z omeškania 8,25% ročne zo sumy 720,51 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

8,25% ročne zo sumy 160,78 Eur od 19.03.2014 do zaplatenia z titulu nedoplatku za dodanú elektrinu
za obdobie od 10.11.2012 do 31.01.2014.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa
16.06.2011 zmluvu o združenej dodávke elektriny zo sietí NN oprávnenému zákazníkovi, navrhovateľ
zaviazal dodávať odporcovi elektrinu a poskytovať s tým spojené služby za odplatu. V zmluve bolo
ako odberné miesto určené: V. Q.. XX, R.. Na uvedenej adrese odporca aj býva. Navrhovateľ dodal

elektrinu a s tým spojené služby a následne vystavil odporcovi faktúru č. 0000001001051516 zo dňa
20.11.2013 za obdobie 10.11.2012 - 08.11.2013 na sumu 820,51 Eur (splatná 04.12.2013) a faktúru
č. 0000001000196974 zo dňa 04.02.2013 za obdobie 09.11.2013 - 31.01.2014 (splatná 18.03.2014)
na sumu 160,78 Eur. Faktúra č. 0000001001051516 zo dňa 20.11.2013 bola vystavená za obdobieod 10.11.2012 do 08.11.2013, pritom z tejto faktúry odporca uhradil 50,-Eur dňa 28.11.2014 a sumu
50,- Eur dňa 20.02.2014. Faktúra č. 0000001000196974 bola vystavená za obdobie od 09.11.2013
do 31.01.2014 a doposiaľ nebola ani čiastočne uhradená. Ku každej faktúre bol vystavený zároveň

detailný rozpis vyúčtovania, z ktorého vyplýva, že vyúčtovanie sa týka elektromera číslo: 7162655.
Odporca predmetné faktúry u navrhovateľa reklamoval, písomne žiadal v zmysle § 40 ods. 7 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike zabezpečiť preskúšanie elektromera, ale až minimálne koncom roka 2013,
kedy mu bola vystavená faktúra na 820,51 Eur. Vtedy preukázateľne začal písomne komunikovať s
spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, že by on či jeho

brat ešte v roku 2011 žiadali o výmenu elektromeru. Odporca tvrdil, že v roku 2011 žiadal len telefonicky
o výmenu elektromeru a svedok tvrdil, že on žiadal telefonicky aj písomne, ale odporca nedoložil
žiadnu listinu na preukázanie písomnej žiadosti jeho brata na preskúšanie elektromera v roku 2011.
Súd logickým výkladom a berúc do úvahy výpoveď svedka (podľa jeho vyjadrenia so stredoškolským
vzdelaním odbor elektrina) dospel k záveru, že pokiaľ by bol v roku 2011 elektromer zlý - ako tvrdil
odporca a svedok, nečakali by minimálne do konca roku 2013, než písomne požiadali o preskúšanie

elektromera. Zhodným tvrdením odporcu i svedka, tiež listinnými dôkazmi súd zistil, že k výmene
elektromeru došlo dňa 08.07.2014.Odporca odmieta zaplatiť faktúry za dodanú elektrinu pre vadnosť
elektromeru, preto sa súd vyporiadal ako s predbežnou otázkou, či jeho pôvodný elektromer č. 7162655
bol daný na preskúšanie a aký bol výsledok skúšky. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečil v
zmysle § 40 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike po doručení mu písomnej žiadosti odporcu

preskúšanie určeného meradla. Z obsahu protokolu č. 1206/624/221/14 z 10.07.2014 vyhotoveného
Slovenským metrologickým ústavom mal súd preukázané, že ústav posúdil výsledky skúšky určeného
meradla (trojfázový indukčný elektromer) a dospel k záveru, že u elektromotora nenastáva chod
naprázdno, meradlo sa považuje za vyhovujúce. Predmetný protokol bol zaslaný aj odporcovi, ktorý
z výsledkami skúšok nesúhlasil a dožadoval sa dodatočne aj preverenia mechanickej časti zariadenia.

Spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. listom z 08.08.2014 odporcovi odporučila požiadať o
kontrolu mechanických častí elektromera č. 7162655 a poučila ho, že ak kontrola mechanických
častí elektromera vyhovie technickým a metrologickým požiadavkám, zašlú mu faktúru za kontrolu
mechanických častí v sume 111,76 Eur s DPH. Súd mal vyjadrením odporcu preukázané, že predmetnú
sumu neuhradil a neuhradil ani faktúru za náklady za prvé preskúšanie prístroja, síce neboli na meradle

zistené chyby (§ 40 ods. 7, veta piata zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike). Z obsahu listu spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. listom z 08.08.2014 súd logicky vyplýva, že odporcovi by bolo
vyúčtovaná suma 111,76 Eur za kontrolu mechanických častí len ak sa zistí, že aj po mechanickej
stránke prístroj vyhovuje. Z týchto skutočností súd dospel k záveru, že pokiaľ bol odporca presvedčený,
že mechanickým meraním by sa zistila vadnosť zariadenia, nič mu nebránilo požiadať o vykonanie

kontroly mechanickej časti kontroly. V zmysle § 40 ods. 7, veta štvrtá a piata zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike, náklady spojené s preskúšaním a výmenou uhradí prevádzkovateľ, ak sa zistí chyba
určeného meradla presahujúca chybu povolenú podľa osobitného predpisu a len ak nebudú na určenom
meradle zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o preskúšanie a
výmenu požiadal.

4. Z týchto všetkých skutočností si súd ustálil, že pôvodný elektromer č. 7162655 sa ako meradlo
považuje za vyhovujúce, nenastával u neho chod naprázdno a preto boli faktúra č. 0000001001051516
na sumu 820,51 Eur a faktúra č. 0000001000196974 na sumu 160,78 Eur správne vystavené podľa
spotrebovanej elektriny. Súd mal preukázané, že odporca doposiaľ faktúru na sumu 820,51 Eur uhradil

len čiastočne (2 x 50,- Eur), faktúru na 160,78 Eur neuhradil vôbec, preto súd vyhovel návrhu v celom
rozsahu. Čiže odporca si svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas nesplnil, t.j. úhrady za odber elektriny
aj napriek jeho spotrebe riadne neuhradil, vznikol mu nedoplatok za spotrebovanú elektrinu. Nakoľko
sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal navrhovateľovi aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne (0,25% ročne stanovené ECB + 8% nárok) od dňa

nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry. Odporca z faktúry č. 0000001001051516 uhradil 50,-
Eur dňa 28.11.2014 a ďalšiu sumu 50,- Eur dňa 20.02.2014, preto súd pri tejto faktúre rozdelil priznaný
úrok z omeškania na obdobia od 05.12.2013 do 20.02.2014 a následne od 21.02.2014 do zaplatenia.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu v celom rozsahu priznajúc sumu v cudzej mene v
zmysle § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p.

5. Odporca na prvom pojednávaní uviedol, že nie je schopný žalovanú sumu zaplatiť jednorázovo, na
druhompojednávaníodmietolzaplatiťžalovanúsumu,nežiadaložiadnesplátky,pretomusúdanižiadne
splátky nepovolil.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa §142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 OSP a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov za právne služby advokáta a za súdny poplatok za návrh.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a namietal, že v rozsudku je veľa nezrovnalostí,
nakoľko sa čísla faktúr opakujú, resp. zhodujú. Ďalej je uvedené, že z faktúr z nedoplatku bolo
uhradených 50,- Eur, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože nebolo uhradené nič. Ďalšia faktúra na 160,-
Eur na 160,78 Eur, nebola doručená a nevie za čo má byť. Je vidieť, že žalobca zle spracoval návrh

ohľadom pohľadávky a aj prvostupňový súd pochybil. Súd vychádzal z nedoplatku 981,29 Eur. Súd
sa zaoberal meradlom, kde distribučná a.s. toto všetko spôsobila. On pritom žiadal aj ČEZ Slovensko,
s.r.o. takisto o kontrolu alebo výmenu elektromera. Súd však zaujímalo hlavne nezaplatenie faktúry za
kontrolu elektromeru, aj keď nebola kompletná. Doteraz nevie prečo sa do sporu nedostavil aj právny
zástupca ČEZ Slovensko, s.r.o.

8. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie. Pokiaľ
sa týka tvrdení žalovaného ohľadne nezrovnalostí v rozsudku v súvislosti s faktúrami, súd v rozsudku
správne uvádza dve faktúry. Jednu na sumu 820,51 Eur a ďalšiu faktúru na sumu 160,78 Eur, ktoré boli
žalovanému vystavené za uskutočnenie dodávky elektriny a tým spojených služieb a boli žalovanému aj
doručené. Žalovaný z prvej faktúry uhradil 28.11.2014 sumu 50,- Eur a dňa 20.02.2014 sumu 50,- Eur.

Uvedené až do podania odvolania nespochybňoval ani žalovaný, práve naopak sám v odpore potvrdzuje
žalované sumy za nedoplatok za dodanú elektrinu v zmysle uvedených faktúr, ktorá bola pôvodne
vymáhaná spoločnosťou M.B.A. Financie s.r.o. Žalovaný teda mal vedomosť o obidvoch faktúrach a
tvrdenie, že neobdržal faktúru na sumu 160,78 Eur sa nezakladá na pravde. Jeho tvrdenia sú účelové
s tendenciou oddialiť právoplatnosť rozsudku vo veci samej. Ohľadne kontroly elektromera žalobca

poukázal na to, že listom zo dňa 10.04.2014 a listom zo dňa 23.06.2014 informoval žalovaného, že
žiadosť o preverenie úradnej skúšky meradla je potrebné adresovať formou listu na Západoslovenskú
distribučnú, a.s., nakoľko práve táto spoločnosť vykonáva úradné skúšky meradla v tejto distribučnej
sieti a žiadosti majú byť zasielané priamo tejto spoločnosti, pričom prílohou ich listu bol aj vzor žiadosti.
Žalobca taktiež opätovne zdôrazňuje, že sumu vo výške 111,76 Eur z titulu kontroly meradla nie je

predmetom súdneho sporu a žalobca predmetnú sumu žalovanému ani nikdy nefakturoval a ani ju od
žalovaného nežiadal. Žalovaný nepreukázal neoprávnenosť návrhu žalobcu. Zo skutkového i právneho
stavu, ktorý bol preukázaný relevantnými listinnými dôkazmi jednoznačne vyplýva, že návrh bol podaný
dôvodne a preto považuje rozsudok súdu za vecne správny. Žalovaného tvrdenia nepreukazujú žiadne
nové skutočnosti a nemajú vplyv na skutkový stav. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku

čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdiť.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

13. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vo
veci samej a odvolací súd sa a týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za
potrebné dodať iba nasledovné:

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2014 domáhal,
aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 881,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25% ročne zo sumy 770,51 Eur od 05.12.2013 do 20.02.2014, úrokom z omeškania 8,25%
ročne zo sumy 720,51 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo
sumy 160,78 Eur od 19.03.2014 do zaplatenia z dôvodu nezaplatenia faktúr za dodanú elektrinu

a zaplatiť mu trovy konania. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 16.06.2011 zmluvu o združenej
dodávke elektriny zo sietí NN oprávnenému zákazníkovi, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal dodávať
žalovanému elektrinu a poskytovať s tým spojené služby za odplatu. V zmluve bolo ako odberné miesto
určené: V. Q.. XX, R., ktoré je zároveň trvalým bydliskom žalovaného. Žalobca si povinnosť splnil
riadne a včas, dodal elektrinu a s tým spojené služby a následne vystavil žalovanému nasledovné

faktúry: faktúra č. 0000001001051516 zo dňa 20.11.2013 (splatná 04.12.2013) na sumu 820,51 Eur,
faktúra č. 0000001000196974 zo dňa 04.03.2014 (splatná 18.03.2014) na sumu 160,78 Eur. Faktúra č.
0000001001051516 zo dňa 20.11.2013 bola vystavená za obdobie od 10.11.2012 do 08.11.2013, pritom
z tejto faktúry žalovaný uhradil 50,- Eur dňa 28.11.2014 a sumu 50,- Eur dňa 20.02.2014. Faktúra č.
0000001000196974 bola vystavená za obdobie od 09.11.2013 do 31.01.2014 a doposiaľ nebola ani

čiastočne uhradená. Ku každej faktúre bol vystavený zároveň detailný rozpis vyúčtovania, z ktorého
vyplýva, že vyúčtovanie sa týka elektromera číslo: 7162655.

15. Žalovaný potvrdil, že dňa 16.06.2011 uzatvoril zmluvu so žalobcom na adrese odberného miesta
uvedeného v zmluve, kde aj doposiaľ býva. Podľa jeho vyjadrenia žiadal len telefonicky v roku 2011 o

výmenu elektromera, lebo mal spotrebu elektriny 21 kWh na deň. Ako ďalší dôvod žiadosti o výmenu
uviedol, že mu pán, ktorý chodí plombovať elektromery povedal, že elektromer je starý a treba si ho dať
vymeniť. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.05.2015 potvrdil, že písomne neposielal žiadnu žiadosť, v
roku 2011 mu nebol vymenený elektromer, ale až dňa 08.07.2014 došlo k jeho výmene. Podľa vyjadrenia
žalovaného reklamoval telefonicky (nie písomne) faktúru na sumu 820,51 Eur.

16. Žalovaný k svojmu odporu podanému proti platobnému rozkazu č.k. 5Ro/428/2014-21 zo dňa
26.09.2014 doplnil, že žalobca ho najprv písomne vyzval prostredníctvom firmy M.B.A. financie, s.r.o.
na zaplatenie nedoplatku (žalovanej sumy), ale žalovaný nič neuhradil. Žalovaný nezaplatil túto sumu z
dôvodu, že pôvodná skúška elektromeru nebola kompletná. Ako druhý dôvod nezaplatenia uviedol ten,

že ročne platí štátu za elektrické hodiny.

17. Z obsahu písomného vyjadrenia spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. z 14.07.2014 (ako
reakcia na žiadosť žalovaného z 03.07.2014 o skúšku meradla, číslo elektromera 7162655, odberné
miesto: V. Q. XX, R., miesto spotreby číslo 3102140222) mal súd preukázané, že elektromer vyhovel

úradnému preskúšaniu elektromera. Z obsahu protokolu č. 1206/624/221/14 z 10.07.2014 vyhotovený
Slovenským metrologickým ústavom mal súd preukázané, že predmetom protokolu je posúdenie
výsledkovskúškyurčenéhomeradla(trojfázovýindukčnýelektromer).Žiadateľombol:Západoslovenská
energetika, a.s. Ako metóda skúšania sa použila „metóda porovnania energie“ a pri vonkajšej obhliadke
nebolo zistené porušenie overovacích značiek M50 ani mechanické poškodenie puzdra a svorkovnice

elektromera. V čase kontroly bol stav počítadla VT: 27811 kWh. Z výsledkov kalibrácie súd zistil, že
u elektromotora nenastával chod naprázdno, stav počiatočný bol 27812,84 kWh a stav konečný bol
27816,85 kWh. V závere bolo konštatované, že určené meradlo sa považuje za vyhovujúce. Z obsahu
Oznámeniaovykonanejprácizodňa08.07.2014malsúdpreukázané,ževtentodeňdošloužalovanéhok výmene elektromera starého s číslom 7162655 za nový elektromer s číslom 681714. Z obsahu
správy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. pre odporu z 08.08.2014 mal súd preukázané,
že reaguje na vyjadrenie žalovaného z 01.08.2014 týkajúce sa skúšky elektromera č. 7162655 na

mieste spotreby: Veľká strana 41, Unín, číslo miesta spotreby: 3102140222. Spoločnosť oznámila
žalovanému, že trvá na výsledku preskúšania elektromera pod číslom protokolu 1206/624/221/14.
Preskúšanie vykonala nezávislá organizácia Slovenský metrologický ústav a nemá dôvod meniť jej
stanovisko. V závere Západoslovenská distribučná, a.s. odporučila požiadať o kontrolu mechanických
častí elektromera č. 7162655, pričom žalovanému poslala aj žiadosť. Nakoniec žalovaného poučila, že

ak kontrola mechanických častí elektromera vyhovie technickým a metrologickým požiadavkám, zašlú
mu faktúru za kontrolu mechanických častí v sume 111,76 Eur s DPH.

18. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ žalovaný všeobecne namietal nesprávny záver súdu tak odvolací súd
poukazuje na to, že v konaní súd prvej inštancie rešpektoval procesné práva účastníkov, navrhnuté
dôkazy vykonal a po ukončení dokazovania výsledky vyhodnotil každý samostatne i vo vzájomných
súvislostiach a rozhodnutia riadne odôvodnil.

19. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

20. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku s cit. ust. § 157 ods. 2 OSP účinný v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý má obsahový ekvivalent v § 220 ods. 2 CSP v spojení s jeho
vyššie uvedeným výkladom je zrejmé, že prvoinštančný súd sa ním dôsledne riadil. Z odôvodnenia
rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok v napadnutej časti
považovaťzaarbitrárnyčinepreskúmateľný.Zrozsudkusúduprvejinštanciejejednoznačnezrejmé,ako
dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný, keď poukázal na to, že žalovaný v danej veci neuniesol
dôkazné bremeno na to, že za odber elektriny nie je povinný zaplatiť a preto súd správne rozhodol, keď

žalobe vyhovel.

21. Ďalšie všeobecné zopakované tvrdenia žalovaného ako odvolacie argumenty tak odvolací súd
považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantnéargumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú všeobecnú odvolaciu argumentáciu
žalovaného odvolací súd nemohol a nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania účastníkov, podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti vo výroku potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).