Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/185/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010484

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514010484.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v trestnej veci
obžalovaného O. G., trestne stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 27. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

O. G., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom obec C., t.č. S. Ú. L.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 09.12.2013 v čase o 20.05 hod. v O. na čerpacej stanici Z., na ul. N. Č.. XXX/XX, po predchádzajúcej
telefonickej komunikácii pod falošným prísľubom predaja 360 litrov nafty vylákal od poškodeného L. G.
finančnú hotovosť vo výške 315,- Eur, ktorú mu L. G. odovzdal, pričom O. G. povedal, že si musí odskočiť

zobrať inú tankovaciu kartu a za päť minút sa vráti, následne z miesta odišiel na osobnom motorovom
vozidle zn. V. s evidenčnými číslami D.-XXX Y. a na miesto už sa nevrátil, čím poškodenému spôsobil
škodu vo výške 315,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 221 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36
písm. l), písm. n ), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/87/2014-97 zo dňa 14.11.2014, právoplatným dňa

02.12.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému L. G.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A., C. Č.. XXXX/XX, škodu vo výške 315,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 27. mája 2016 a zistil nasledovné:

Obžalovaný O. G. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv/36/14/3304 zo dňa
15.12.2014, doručenej súdu dňa 16.12.2014, právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii

skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd súčasne obžalovaného poučil v
intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v
zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a výroku o náhrade škody.

Z vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení

obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prí-pravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keďže ma súd za preukázané, že obžalovaný na
škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento

skutok. V rámci dokazovania tiež nebola pre-ukázaná existencia žiadnej z okolností, ktorá by vylučovala
protiprávnosť činu. U obžalova-ného išlo o konanie úmyselné, keďže chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel). Objektom prejednávaného
trestného činu je ochrana majetku pred podvodným konaním.Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, z to-ho z obdobia
pred spáchaním prejednávaného skutku bol 4-krát súdne trestaný. Z pripojených a oboznámených
spisov a rozhodnutí v iných jeho už skončených trestných veciach bolo zistené, že u neho prichádza

do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, sp. zn. 2T/87/2014 zo dňa 14.11.2014, právoplatným dňa 02.12.2014, ktorým mu za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu skutku a úprimne ho oľutoval) a vzhľadom na vyhlásenie o vine vykonané na hlavnom
pojednávaní aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie súdu pri

objasňovaní trestnej činnosti). Súd u obžalovaného identifikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona, keďže obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov (vzhľadom na
ukladaný súhrnný trest) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už v minulosti
odsúdený). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u neho vyrovnaný.

Pri úvahách o primeranej trestnej sankcii súd zohľadnil najmä to, že obžalovaný sa ku skutku na
hlavnom pojednávaní priznal, jeho spáchanie oľutoval. Súčasne vykonal vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Tento procesný úkon súd na prospech obžalovaného zohľadnil
ako významnú skutočnosť, umožňujúcu súdu skôr dospieť k rezultátu o vine a treste zredukovaním
predpokladaného časovo náročného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k dobe, ktorá

uplynula od spáchania skutku do rozhodnutia o vine a treste, k osobným pomerom obžalovaného, k
možnostiam jeho nápravy, k okolnostiam, za ktorých bol skutok spáchaný a k jeho následku, dospel súd
k záveru, že u obžalovaného je možné účel trestu dosiahnuť aj trestom ukladaným pri strede zákonnej
trestnej sadzby. Preto súd obžalovanému uložil podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 221 ods. 1 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n ), § 37 písm. h), písm. m) Trestného

zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu
odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Keďže trest bol ukladaný ako súhrnný, podľa § 42ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/87/2014-97 zo dňa 14.11.2014, právoplatným dňa 02.12.2014, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za
zákonný, dôvodný a primeraný. Uložený trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Poškodený L. G. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. Výška

spôsobenej škody v rozsahu uplatneného nároku sa stala súčasťou skutkovej vety obžaloby, ku ktorej po
prečítaní obžaloby urobil obžalovaný vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
ktorésúduznesenímprijal,čímsadokazovanieknárokunanáhraduškodyzredukovalonazistenie,čido
rozhodnutia o vine a treste došlo alebo nedošlo k dobrovoľnému naradeniu spôsobenej škody zo strany
obžalovaného.Bolozistené,žeobžalovanýdobrovoľneškoduvrozsahuuplatnenéhonárokunenahradil,
a to ani čiastočne, preto súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil v rozsudku obžalovanému

povinnosť nahradiť poškodenému L. G. škodu vo výške 315,- Eur.

Obžalovaný a obhajca po vyhlásení tohto rozsudku sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie. Nakoľko
v lehote na podanie odvolania sa prokurátor proti tomuto rozsudku neodvolal, nadobudol tento rozsudok
vo výroku o vine a treste právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.06.2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.