Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316207066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci maloletých detí X. E., nar.
XX.XX.XXXX, B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Z., za účasti rodičov P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zast. JUDr.
Martinou Řeřichovou PhD, Mierová 2529/87, Humenné a X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX o
zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.
10P/108/2016-61 zo dňa 27. 01. 2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k.
10P/70/2013 zo dňa 25.06.2013 v časti výšky výživného tak, že zvýšil výživné pre maloletého X. E.,
nar. XX.XX.XXXX zo sumy 27,13 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne a pre maloletého B. E., nar.
XX.XX.XXXXzosumy27,13Eurmesačnenasumu50Eurmesačne,ktoréjeotecpovinnýplatiť krukám
matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od podania návrhu od 01.08.2016. V prevyšujúcej
časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zaostalé výživné za obdobie od 01.08.2016 do

27.01.2017 pre maloletého X. E. vo výške 160,09 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
po 10 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej
zo splátok sa stáva zročným celý dlh. Zaostalé výživné za obdobie od 01.08.2016 do 27.01.2017 pre
maloletého B. E. vo výške 160,09 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu
s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva
zročným celý dlh. Náhradu trov konania súd účastníkov nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom k veku a nákladom mal. detí zvýšil výživné na sumu
50 Eur mesačne pre každé dieťa. Takúto sumu môže otec uhrádzať, pretože má pravidelný príjem a na
úhradu svojich nákladov je spôsobilý si nájsť prácu, či už na dohodu alebo obdobný pracovný pomer.
Zvýšenie výživného je v záujme mal. detí a otca tak motivuje nájsť si lepšie platenú prácu a neuspokojiť
sa so sumou 20 Eur mesačne. Rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré povolil otcovi splatiť v mesačných
splátkach.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26 a § 75 Zákona o rodine a výrok o trovách konania odôvodnil
ust. § 52 CMP.4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote sa odvolal otec. Poukázal na to, že došlo v čase
po rozvode k rozdeleniu majetku, pričom dom, v ktorom býva bývalá manželka s deťmi je podpivničený
a pritom bol ocenený len na 14 000 Eur. Podľa realitnej kancelárie však by mal hodnotu až 50 000

Eur. Tento posudok považoval za neobjektívny. Mimo stavebnej pôžičky, ktorú mali spoločnú, všetko
platili jeho rodičia. Hnuteľné veci takisto ostali vo vlastníctve bývalej manželky. Pôžičky sa splácali aj z
jeho príjmu. Za príjem, ktorý je hlboko pod životnou úrovňou, bol vyradený z evidencie úradu práce pre
nespoluprácu, pričom nahlásiť sa nebol na úrade práce len preto, že pracoval v E.. Dúfal, že získa prácu
na trvalý pracovný pomer, nakoniec z toho bola len dohoda. Pokiaľ prebiehali súdne konania, konkrétne

aj toto konanie o výživné, musel odcestovať domov, preto dohodu o vykonaní práce ukončil na vlastnú
žiadosť. Skúšal si nájsť inú prácu. Má dlh aj voči Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Upozornil na to, že
inkaso, ktoré tvrdila bývalá manželka, že platí sama, spláca spolu s prispením staršej dcéry so zaťom,
ktorí bývajú spolu v jednej domácnosti. Zateplila aj polovicu rodinného domu, čiže príjem zrejme má.
Dúfa, že po zlepšení počasia si nájde prácu.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Tá zdôraznila, že obaja rodičia majú povinnosť prispievať na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výživného
prihliada súd na oprávnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Ak dieťa žije s rodičom, jeho životná úroveň je odvodzujúca sa od tohto rodiča, ale zároveň
je tu povinnosť druhého, ktorý sa osobne nestará o deti prispieť na jeho potreby primeraným výživným.

Otcove konanie je zjavne špekulatívne ako sa vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti, o čom svedčí aj
skutočnosť, že po podaní návrhu na zvýšenie výživného zase prišiel o prácu. Z konania ani nevyplýva,
žeby sa snažil o to, aby si prácu našiel a získal tak stabilný príjem. Preto súd prvej inštancie správne
postupoval, ak zo strany otca zvýšil výživné, ktoré naposledy bolo určené len na 30 % zo sumy životného
minima.

6. Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného pre maloleté deti na
sumu 70 Eur mesačne na každé z nich od podania návrhu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Naposledy bolo o výške výživného pre maloleté
deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10P 70/2013 zo dňa 25.6.2013. V tom čase

maloletý X. navštevoval X. ročník základnej školy a maloletý B. X. ročník základnej školy. V súčasnosti
navštevuje maloletý X. I. ročník strednej školy a maloletý B. X. ročník stredne školy. Prechodom na
strednú školu došlo u oboch maloletých detí k zmene pomerov, pretože sa nepochybne zvýšili náklady
na štúdium. U maloletého X. sú ako ďalšie výdavky, výdavky na autoškolu, maloletý B. by mal ísť na
lyžiarsky. Vzhľadom na vek maloletých detí sú ich výdavky porovnateľné s výdavkami dospelých, najmä

náklady na stravu, obuv, ošatenie. Matka maloletých detí pracuje na polovičný úväzok s príjmom 200
Eur mesačne. Uhrádza otcovi maloletých detí 100 Eur mesačne titulom vyporiadania BSM, pôžičku vo
výške 6 300 Eur za prerábku rodinného domu a hradí náklady na bývanie vo výške 160 Eur mesačne.
Poberá aj rodinné prídavky na dve deti a výživné v minimálnom rozsahu. Otec maloletých detí bol v
čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur,

preto súd určil výživné v minimálnom rozsahu. Otec maloletých detí v súčasnosti je nezamestnaný,
nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Z evidencie bol naposledy vyradený
dňa 5.10.2016 z dôvodu nespolupráce s úradom práce. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá, pretože
nepredložil požadované doklady. Od podania návrhu na zvýšenie výživného pracoval otec maloletých
detí na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti N.., Z.. Otec mal dohodu uzavretú na dobu určitú od

20.9.2016 do 31.12.2016. Dohoda bola ukončená výpoveďou ku dňu 17.10.2016, pričom dôvodom
skončenia tejto dohody podľa vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 5.11.2016 bola žiadosť otca detí z
dôvodu vyriešenia si súkromných záležitosti. Jeho príjem za september 2016 bol vo výške 1 878,40
Kč a za mesiac október vo výške 1878,40 Kč (68,40 Eur). Podľa dohody o vykonaní práce pracoval v
spoločnosti O.-F. s.r.o. X. od 2010.2016, pričom dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2016.

Podľa potvrdenia o výške príjmu bol jeho príjem v mesiaci 10/2016 vo výške 8,08 Eur, za mesiac
november 2016 vo výške 20,18 Eur. Ďalší príjem otca je vo výške 100 Eur mesačne od matky detí
titulom vyporiadania BSM, ktoré finančné prostriedky ako sám uviedol využíva na platenie výživného.
Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. Náklady na bývanie otec detí neuviedol žiadne. Súd má za
to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec maloletých

detí je zdravý, vie si nájsť prácu, ale jeho prístup k plateniu výživného a starostlivosti o maloleté deti je
nezodpovedný. Otec maloletých detí si mohol svoju finančnú situáciu zlepšiť dávkou v hmotnej núdzi,
nepredložil však požadované doklady. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu
nespolupráce a dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou N. ukončil bez vážnych dôvodov, pričom jehopríjem bol vo výške okolo 70 Eur mesačne. Príjem z nasledujúcej dohody je vo výške 20 Eur mesačne.
Sám bez vážnych dôvodov ukončil výhodnejšie zamestnanie. Vzhľadom na vek a náklady maloletých
detí súd zvýšil výživné na sumu 50 Eur mesačne pre každé dieťa s tým, že takúto sumu môže uhrádzať

otec detí z pravidelného príjmu od matky a na úhradu svojich nákladov je spôsobilý nájsť si prácu na
dohodu alebo obdobný pracovný pomer. Zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí a otca tak
motivuje nájsť si lepšie platenú prácu a neuspokojiť sa so sumou 20 Eur mesačne. Z predchádzajúcej
dohody o vykonaní práce bol príjem otca minimálne 70 Eur mesačne, čo postačuje na uspokojenie jeho
základných potrieb. Výživné vo výške 70 Eur by už bolo nad rámec terajších možností otca, preto súd

návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

7. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

8. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 378 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 112 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie mal dostatočne zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto
skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

11. Odvolacie námietky otca považoval odvolací súd za absolútne nedôvodné vzhľadom na genézu
zárobkových možností a schopností otca. Ako vyplýva z konania, kde rozhodoval súd o návrhu matky na

zvýšenie výživného, ale aj z predchádzajúceho konania, kde sa naposledy určovalo výživné v roku 2013,
otec bez relevantných dôvodov dlhodobo nepracuje tak, aby mal stabilný príjem, ktorý by zabezpečil
riadnu starostlivosť a výživu detí.

12. Je potrebné súhlasiť s argumentom a vyjadrením matky, že otec ako povinná osoba je povinný zo

zákona zabezpečiť starostlivosť a výživu pre deti primerané ich veku a potrebám. Vo vzťahu k obom
synom je nutné konštatovať, že ide o takmer dospelých mužov, ktorých nároky sa odvíjajú aj od ich
fyzického veku, ale aj od ich potrieb ako študentov na strednej škole.

13. Z týchto dôvodov absolútne neobstojí tvrdenie otca, že nemohol pracovať v E., pretože má súdne

spory, musel skončiť dohodou pracovný pomer. Naopak, odvolací súd sa domnieva, že v súčasnej dobe,
kedy trh práce aj na Slovensku sa zmenil v prospech požiadaviek nezamestnaných, je možné aj z
webovej stránky úradu práce zistiť, že sú voľné pracovné miesta aj v robotníckom povolaní, ktoré otec
môže bez akýchkoľvek problémov vykonávať. Preto nemožno, aby súdy schvaľovali alebo rozhodovali v
súlade s nezodpovedným rodičom, v danom prípade otcom, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči deťom

pochádzajúcim z manželstva napriek tomu za obdobie minimálne posledných štyroch rokov riadne
nepracuje a túto okolnosť nemožno pripísať v prospech otca, ale práve naopak v jeho neprospech.
Určené výživné 50 Eur mesačne je absolútne v súlade so Zákonom o rodine.

14. Preto odvolací súd rozhodol v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 1 a 2

CSP rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

15.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§52CMP.Vzhľadomktomu,žeišlookonanie,
ktoré je možné začať aj bez návrhu v súlade s ust. § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).