Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Veľký Krtíš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Petrusová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPrávo duševného vlastníctva

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/115/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6215201312.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu Sociálna poisťovňa
Bratislava - pobočka Veľký Krtíš, so sídlom Veľký Krtíš, SNP 28, IČO: 30 807 484, proti žalovanému
O. S., E.. XX. XX. XXXX, I. Z.. F.. G. XX, K. D., zastúpeného JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom
Veľký Krtíš, Mierová 1, za účasti intervenienta na strane žalovaného ČSOB Poisťovňa, a. s. so sídlom
Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 313 25 416, o zaplatenie sumy 3 848,42 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 693,89 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici číslo
S. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D.: XXXX, K.: XXXXX, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3
848,42 Eur a to z titulu regresného nároku. V žalobe uviedol, že pozostalej A. F. za obdobie od 01. 01.
2013 do 31. 12. 2014 vyplatil dávky dôchodkového poistenia vo forme vdovského dôchodku vo výške 3
848,42 Eur, pričom tieto dávky sú jej vyplácané z dôvodu poškodenia zdravia s následkom smrti, ktoré
utrpel U. F. Z. dopravnej nehode, v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného zo dňa 19.
01. 2010. Ďalej v žalobe uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8T/77/2010 zo dňa 08.
12. 2010, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/43/2011 zo dňa 30. 03. 2011
bol žalovaný uznaným vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona.
Svoj nárok si uplatňuje v zmysle § 238 ods. 1 Zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom
znení. Písomnou výzvou číslo 1/2014 zo dňa 04. 02. 2014 ako aj výzvou číslo 1/2015 zo dňa 30. 01.
2015 vyzval žalobcu na dobrovoľnú úhradu sumy vyplatenej poškodenému, avšak zo strany žalovaného
nedošlo k dobrovoľnej úhrade žalovanej sumy. K žalobe žalobca pripojil potvrdenia o výške vyplatených
dávok dôchodkového poistenia a to zo dňa 20. 01. 2014 z ktorého vyplýva, že A. F. bol za obdobie od
01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 vyplatený vdovský dôchodok vo výške 1 909,21 Eur a z potvrdenia z 22.
01. 2015 vyplýva, že A. F. bol za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 vyplatený vdovský dôchodok
vo výške 1 939,21 Eur. Žalobca k žalobe pripojil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08. 12.
2010 č. k. 8T/77/2010-255 ,ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 03. 2011 sp.
zn. 3To/43/2011. Zároveň žalobca k žalobe pripojil aj výzvy a to výzvu číslo 1/2014 zo dňa 04. 02. 2014
a výzvu č. 1/2015 zo dňa 30. 01. 2015, ktorými vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti
nahradiť škodu, ktorá mu vznikla výplatou dávok.

2. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 16. 03. 2015 pod č. k. 2C/115/2015-14 vydal platobný rozkaz, ktorým
uložil žalovanému aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 3
848,42 Eur alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podal voči vydanému platobnému rozkazu dňa 25. 03. 2015 odpor, v ktorom uviedol,
že nesúhlasí s tým, aby bol povinný dávky platiť, pričom on poistnú udalosť nahlásil ČSOB poisťovni, a.
s. , táto zaujala stanovisko, že sociálnej poisťovni nevznikla žiadna škoda, pretože dôchodkové dávky
nie sú jej majetkom a v majetku verených prostriedkov určených na dôchodkové dávky nevznikla žiadna
škoda, pretože nenastalo v sume týchto dávok žiadne zmenšenie majetku.

3. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že on bol účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo 19. 01. 2010
v súvislosti s ktorou bol odsúdený v trestnom konaní a to rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
08. 12. 2010 č. k. 8T/77/2010-255 ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 03.
2011 sp. zn. 3To/43/2011. Potvrdil tú skutočnosť, že prekročil stanovenú rýchlosť, avšak aj poškodený
prechádzal cez cestu mimo prechodu pre chodcov, bol v tmavom oblečení a ako sa neskôr ukázalo
bol pod vplyvom alkoholu. Poukázal na to, že škodovú udalosť oznámil ČSOB poisťovni ,s ktorou má
uzavreté povinné zmluvné poistenie, pričom má takú vedomosť, že poisťovňa plnila sociálnej poisťovni
za neho náhradu škody v súvislosti s vyplácaním vdovského dôchodku asi za prvé dva roky. Zdôraznil tú
skutočnosť, že následne ho usmernila poisťovňa, aby neplatil s tým, že ani poisťovňa ďalej plniť nebude.
Uviedol, že on sa stotožňuje s názorom intervenienta a súd by sa mal vysporiadať aj s otázkou spolu
zavinenia zo strany poškodeného.

5. Poverený pracovník intervenienta na súdnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa v ustanovení §
238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení používa termín škoda, je potrebné vychádzať z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Zdôraznil tú skutočnosť, že v predmetnej veci
nedošlo k žiadnemu úbytku majetkov fondov na strane žalobcu, pričom U. F. poberal starobný dôchodok
s tým, že v dôsledku toho, že umrel jej jeho manželke vyplácaný vdovský dôchodok a paradoxne
možno uviesť, že smrťou poškodeného došlo k ušetreniu verejných prostriedkov, ktoré spravuje sociálna
poisťovňa, pretože vdovský dôchodok sa vypláca v nižšej výške než v akej výške by sa vyplácal
poškodenému F. starobný dôchodok. Potvrdil tú skutočnosť, že z ich strany došlo k plneniu žalobcovi,
avšak omylom, pričom na strane žalobcu v dôsledku toho došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a
tento bol vyzvaný na jeho vydanie. Týchto nárokov v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia sa
bude domáhať podľa toho, aký bude výsledok tohto sporu. Poukázal ďalej na ustanovenie § 238 ods.
8 Zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, s tým, že v prípade analogického výkladu tohto
ustanovenia vlastne ani zmenou starobného dôchodku na vdovský nemohlo dôjsť k škode, pričom sa
jedná v tejto veci o obdobný prípad.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 19. 01. 2010 o 19.15 hodine ako
vodič osobného motorového vozidla značky Ford Escort EVČ K. XXX AT, v smere od Q. Ľ.. Š. na rovnom
úseku cesty v dôsledku neprimeranej rýchlosti 66,1 km/hod. a nevenovaniu sa sledovaniu situácie
cestnej premávky pri predchádzaním pred ním idúceho motorového vozidla značky Škoda Felícia
zachytil pravou prednou časťou vozidla cez cestu prechádzajúceho chodca U. F., E.. XX. XX. XXXX,
ktorý bol pod vplyvom alkoholu, mal v krvi 2,81 mg/L alkoholu, pri náraze utrpel poškodený závažné
poranenia, roztrhnutie väzov hlavovo-krčného spojenia, roztrhnutie predĺženej miechy, zlomeninu krčnej
chrbtice, zlomeninu rebier hornej tretiny hrudného koša, na následky zranení na mieste nehody zomrel,
žalovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, e/, § 15 ods. 5 písm. c/, § 16 ods.
1, 4 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím
spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Z pripojeného trestného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/77/2010 vyplýva, že za tento skutok bol žalovaný odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08. 12. 2010, č. k. 8T/77/2010-255 podľa § 49 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2
(dvoch) rokov nepodmienečne a bol mu uložený trest zákazu činnosti - riadiť všetky motorové vozidlá
na dobu 5 rokov. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vyhodnotenia
vykonaných dôkazov dospel k záveru o zavinení obžalovaného na vzniknutej dopravnej nehode, pričom
je zrejmé, že žalovaný v tomto konaní ako obžalovaný nesprávne vyhodnotil celú situáciu na vozovke
tým, že nevenoval dostatočnú pozornosť situácii cestnej premávke, po dobehnutí vozidla Škoda Felícia
nezisťoval z akého dôvodu sa toto vozidlo pohybuje nižšou rýchlosťou a bez ďalšieho vozidlo začal

obiehať a navyše sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako bola povolená. V čase keď poškodený začal
prechádzať cez cestu, tak sa žalovaný nachádzal so svojim vozidlom vo vzdialenosti 66,0 m od koridoru
jeho pochybu, pričom poškodeného mohol zaregistrovať ešte v čase, keď sa nachádzal na chodníku.
Okresný súd ďalej uviedol, že pre posúdenie zavinenia je bezvýznamná skutočnosť, že poškodený bol
v stave podnapilosti, nakoľko na vozovke v podstate nastala situácia, ako keby akákoľvek iná osoba
aj triezva prechádzala cez cestu z pravej strany z pohľadu obžalovaného. Žalovaný svojim konaním
porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. a to konkrétne v § 4 ods. 1 písm. c/, e/ podľa ktorého je vodič
povinný sa venovať plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú
opatrnosť okrem iného voči chodcom, ďalej v § 15 ods. 5 písm. c/, kde je uvedené, že vodič nesmie
predchádzať, ak by ohrozil, alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka
cestnej premávky a v § 16 ods. 1, 4 uvedeného zákona, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a ďalej vodič smie v
obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/hod. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 30. 03. 2011
sp. zn. 3To/43/2011 rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
zrušil, žalovaného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s tým, že trest odňatia slobody sa
mu podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd
uviedol, že v danom prípade vzhľadom na správanie sa poškodeného, ktorý v čase nehody bol v ťažkom
stupni opilosti a nesprával sa štandardne, teda v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 Zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene o doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pred vstupom na
vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku,
nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.
Ďalej krajský súd uviedol, že aj keď poškodený svojim konaním vznik kolíznej situácie nevyvolal, vodiča
motorového vozidla určitým spôsobom obmedzil. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/8/2013
vyplýva, že manželka a deti poškodeného U. F. sa v tomto konaní domáhali zaplatenia nemajetkovej
ujmy v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a to manželka vo výške 15.000,-Eur a deti po
10.000,-Eur. Okresný súd rozsudkom zo dňa 12.septembra 2013 č. k. 2C/8/2013-102 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ -manželke poškodeného sumu 10.000,- Eur a žalobcom 2/, 3/ - sumu po
5.000.- Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu
vyplýva, že tento zohľadnil pri rozhodovaní aj spoluzavinenie zo strany poškodeného. Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 14.06.2016 č. k. 2C/8/2013 - 243 rozsudok okresného súdu vo veci
samej potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

8. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

9. Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 238 ods. 1
zákona číslo 461/2003 Z. z., priznáva Sociálnej poisťovni špecifické právo požadovať od tretích osôb
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Preto
uvedený nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho
zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z citovaného
ustanovenia zákona majúceho z dôvodu, že upravuje občiansko-právny nárok, povahu špeciálneho
ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer špeciality
tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené
ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o náhrade škody. Keďže ustanovenie § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. neupravuje dôsledky

vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, treba pri posudzovaní tejto
otázky vychádzať z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka upravujúceho zavinenie poškodeného
na spôsobení škody, ktoré by mohlo mať za následok obmedzenie zodpovednosti žalovaného so
zreteľom na to, že žalovaný, ako tretia osoba má povinnosť nahradiť škodu žalobcovi len v takom
rozsahu, v akom je jeho zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s vyplatenými dávkami.
V rozsahu akom by bolo prípadné zavinenie (spoluzavinenie) poškodeného príčinou vzniku nároku
na poskytnutie dávok, nemá žalovaný povinnosť žalobcovi nahradiť ako škodu vzniknutú výplatou
týchto dávok. Podľa názoru súdu, aj keď predmetom konania je samostatný nárok žalobcu na náhradu
škody vyplývajúci z ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. musí súd skúmať, či existujú
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu s ohľadom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka,
ktorými sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinené konania zodpovedného subjektu.

11. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej
zomrel poškodený U. F.. Svojim konaním žalovaný porušil ustanovenia a to § 4 ods. 1 písm. c/, e/, § 15
ods. 5 písm. c/ ako aj § 16 ods. 1, 4 zákona číslo 8/2009 Z. z. . o cestnej premávke a o zmene o doplnení
niektorých zákonov V dôsledku smrti poškodeného U. F. žalobca za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12.
2014 vyplatil dávky dôchodkového poistenia manželke poškodeného A. F. v celkovej výške 3 848,42
Eur. Žalovaný teda v dôsledku porušenia svojej povinnosti spôsobil škodu, čím je daná príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Škodu žalovaný spôsobil zavineným
konaním, pretože ním spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona,
za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08. 12. 2010 číslo
konania 8T/77/2010-255 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 03.
2011 sp. zn. 3To/43/2011. Ďalej mal súd za to, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, na ktorú
vznikol žalobcovi nárok v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Na námietku žalovaného že je potrebné sa vysporiadať aj so spoluzavinením poškodeného, súd
vykonal dokazovanie aj s ohľadom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Súd pri posudzovaní
predmetného nároku žalobcu preto súd skúmal aj prípadné spoluzavinenie poškodeného U. F., ktorý
zomrel pri dopravnej nehode dňa 19. 01. 2010, zavinenej žalovaným. Z pripojeného trestného spisu
súd zistil, že poškodený U. F. bol pri dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu, mal v krvi 2,81 mg/L
alkoholu, bol teda v ťažkom stupni opilosti, pričom aj Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že poškodený sa nesprával štandardne v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 Zákona
č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pred vstupom
na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na
vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo
neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku
uviedol, že aj keď poškodený svojim konaním vznik situácie nevyvolal, vodiča motorového vozidla
určitým spôsobom obmedzil. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že škoda
bola spôsobená aj zavinením poškodeného U. F.. Súd preto určil pomer zavinenia žalovaného vo výške
70 % a poškodeného U. F. vo výške 30 %. Na základe uvedeného potom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2 693,89 Eur, ktorá predstavuje mieru zavinenia žalovaného vo výške 70 %
uplatneného nároku a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o argumentáciu
intervenienta, ku ktorej sa pripojil aj žalovaný s tým, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pretože
smrťou poškodeného v podstate došlo k ušetreniu verejných prostriedkov, pretože poškodenému by sa
vyplácal starobný dôchodok vo vyššej výške, než ako sa vypláca vdovský dôchodok jeho manželke, súd
ju neakceptoval, pretože takýto výklad by bol v rozpore so zmyslom, účelom Občianskeho zákonníka,
keďže poškodený umrel práve v dôsledku protiprávneho konania žalobcu a aby súd konštatoval a v
podstate „odobril“, že takýmto protiprávnym úkonom žalovaného boli ušetrené finančné prostriedky.

12. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnej veci mal
žalobca úspech vo výške 70 %, žalovaný vo výške 30 %, preto potom súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 40 % (70 - 30) s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o
ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.