Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Halkociová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010019
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315010019.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2017 v
Prešove, v trestnej veci obž. S. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/5/2015 zo dňa 28.11.2016,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému S. H., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX I.,
u k l a d á:
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný peňažný
trest vo výške 200 (dvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. S. H. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 07.08.2014 v čase okolo 22.30 hod. počas Rock festu v areáli amfiteátra na Sninských rybníkoch v
Snine s viacerými doposiaľ nestotožnenými osobami zvalil na zem S. N. do stánku s koženými vecami,
kde ho spoločne udierali päsťami do oblasti tváre, kopali do celého tela, v dôsledku čoho S. N. utrpel
zranenia otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy, krku a brušnej steny s dobou liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 11 dní.
Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na
§ 36 písm. d), j) Tr. zákona na § 37 písm. h) Tr. zákona v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest
odňatia slobody na šesť mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na jeden rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť náhradu škody poškodenému S. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX I. vo výške 906,40 eur.
Proti tomuto rozsudku podal písomne dňa 12.12.2016 odvolanie obžalovaný, v ktorom po stručnej
rekapitulácii doterajšieho konania vytkol okresnému súdu, že v konaní náležite nevyhodnotil zistené
skutočnosti, že jeho závery nijako nevyplývajú z vykonaného dokazovania, a že napriek rozporom vo
výpovediach svedkov, ktorí mali svedčiť v jeho neprospech mal za preukázané, že sa skutok stal a že
ho spáchal obžalovaný. Rozpory videl obžalovaný v tom, že keď svedkyňa Z. uvádzala, že skutok sa
mal stať v čase okolo 21.00 hod a že keď prišla k stánku, kde sa odohral incident, videla už len ako
príslušníci súkromnej bezpečnostnej služby/ ďalej len SBS/ odvádzali poškodeného a že videla, že SBS
drží obžalovaného, tak svedkyňa R. uviedla, že skutok sa mal stať po 23.00 hod a neuvádzala, že by
videla, ako SBS drží obžalovaného a aj obžalovaný uvádzal, že ho napadli a bili viacerí útočníci, medzi
nimi aj obžalovaný, že svedkyňa R. išla pre pomoc a po nejakej chvíli prišla svedkyňa Z. a členovia SBS
a až po ich príchode ho obžalovaný s kamarátmi prestali biť a do neho kopať.
Rozpor videl obžalovaný aj vo výpovediach svedkyne Z. v tom, že keď vypovedala o príslušníkovi SBS,
ktorý vyvádzal poškodeného, tak raz uvádzala, že bol holohlavý a mal tetovanie až po ucho, a raz
uvádzala, že mal tetovanie na zadnej strane krku. Svedkyňa R. k príslušníkovi SBS zasahujúcemu
pri incidente uviedla, že mal žlté vlasy a neuvádzala, že by bol tetovaný, a že uvádzala, že osoba,
ktorá poškodeného napadla, nemala obviazanú ruku, pričom poukázal aj na to, že keď táto svedkyňa
uvádzala, že v očiach obžalovaného videla agresivitu, tak to odvolateľ považoval za pochybné, lebo
skutok sa mal odohrať v čase o 22.30 hod. a obžalovaný od nej mal stáť vo vzdialenosti 5 až 10 metrov.
Obžalovaný poukázal na to, že oproti uvedeným svedkom, v jeho prospech vypovedalo 8 svedkov, a
to U. H., J. H., K. N., I. I., E. H., C. N., X. Q. a A. K., v ktorých výpovediach nevidel žiadne rozpory
a vytkol okresnému súdu, že na ich výpovede vôbec neprihliadal, pričom neprihliadal ani na výpoveď
znalca z odboru zdravotníctva, ktorý sa vyjadril, že k spôsobeniu zranení poškodeného mohlo dôjsť aj
iným spôsobom, ako zavinením iných osôb, a to napr. pádom na zem. Odvolateľ považoval za malú
pravdepodobnosť, že by poškodeného so svojou zranenou a na hrubo obviazanou rukou mohol biť a
vytkol okresnému súdu, že na túto skutočnosť neprihliadal, a že neprihliadal ani na výpoveď svedkyne
W., ktorá potvrdila, že pri jej stánku s koženým tovarom nejaký konflikt bol, ale bola tam len strkanica
a nikoho pri jej stánku neskopali.
V ďalšej časti svojho odvolania obžalovaný spochybňoval uplatnenie výšky škody poškodeným v sume
900,- eur a poukazoval na to, že na pojednávaní na Okresnom súde Humenné sp. zn. 10P/255/2014
o rozvod manželstva poškodený predložil doklady, že jeho mesačná mzda v Českej republike činí cca
350,- eur a tak, podľa odvolateľa, mal poškodený záujem svojimi výpoveďami mu poškodiť. Určenie
dĺžky trvania práceneschopnosti považoval odvolateľ za neobjasnenú a dôvodil tým, že keď poškodený
vo svojej výpovedi uvádzal, že bol umiestnený v nemocnici do 11.08.2014, tak jeho obvodnou lekárkou
mu bolo vystavené potvrdenie, že od 18.08.2014 je schopný práce a následne odcestoval do Českej
republiky a svoju práceneschopnosť si u svojej obvodnej lekárky ukončiť nebol. Odvolateľ namietal aj
to, že neobjasnenou zostala skutočnosť, že niektorí svedkovia pri prvých vyšetrovacích úkonoch tvrdili,
že poškodený mal počas pobytu v nemocnici rozprávať, resp. vykrikovať, že ho napadol jeho syn K. N. a
podľa odvolateľa sa okresný súd nevysporiadal s pokynom krajského súdu, že pokiaľ vyvstane potreba
vykonať ďalšie dôkazy za účelom odstránenia skutkových nejasností, bude potrebné ich vykonať.
Záverom podaného odvolania odvolateľ uviedol, že jemu vina nebola nijakým spôsobom preukázaná, a
tak navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a spod podanej obžaloby ho oslobodil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že výrok o vine obžalovaného S. H. okresný súd založil
na výpovedi poškodeného S. N., jeho sestry S. Z., jeho priateľky A. R. ako aj na odbornom vyjadrení
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia a za motív konania
obžalovaného považoval pravdepodobne rodinné nezhody.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.
Po tom, čo okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8To/2/2016 zo dňa 26.04.2016, a po doplnení dokazovania krajským súdom na verejnom zasadnutí
dňa 22.06.2017 možno uzavrieť, že v posudzovanej trestnej veci bolo vykonané dokazovanie v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu
nevyhnutné.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v prejednávanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Obžalovaný S. H. potvrdil, že bol na Sninských rybníkoch spolu s priateľkou I. I. a so svojimi sestrami J.
a U. H. a spolu s nimi aj odchádzal domov, v priebehu dňa videl poškodeného pri výčapoch s priateľkou,
no viac sa o neho nezaujímal a obhajoval sa tým, že poškodeného nenapadol, a že v kritickom čase
už nebol na mieste činu ale bol na ceste domov. Dodal, že sám bol dňa 07.08.2014 porezaný na ruke,
nebol schopný žiadneho pohybu s rukou, lebo ju mal obviazanú.
Zo spáchania skutku však obžalovaného priamo usvedčujú svedkovia S. N. a A. R.. Svedkyňa S. Z.
navyše potvrdzovala, že sa obžalovaný S. H. na mieste činu zdržiaval bezprostredne po incidente.
Svedok poškodený S. N. uviedol, že v uvedený deň bol na Sninských rybníkoch na akcii Rock fest
so svojou priateľkou A. R.. Obžalovaný mu vtedy päsťou naznačoval, že dostane bitku a nakoniec vo
večerných hodinách, za tmy ho obžalovaný so svojimi kamarátmi napadli a zbili ho. Priebeh svojho
bezprostredného napadnutia popísal tak, že najprv ho udrel obžalovaný päsťou a potom dobehli jeho
kamaráti, vtlačili ho do stánku s koženými vecami a bili ho. Príslušníci SBS zasiahli, až keď sa zišli ľudia,
pričom jeho vyviedli von, no obžalovaného nevyviedli. V čase útoku bola pri ňom iba jeho priateľka A.
R., ktorá napadnutie videla, no keď ho začali biť, táto svedkyňa išla za jeho sestrou S. Z., ktorá následne
tiež prišla na miesto bitky, no vtedy ho už príslušník SBS držal takým spôsobom, akoby bol útočníkom.
Svedkyňa A. R. potvrdila, že kritického dňa bola s poškodeným na Sninských rybníkoch na akcii Rock
fest, pričom jej poškodený povedal, že obžalovaný sa mu vyhrážal päsťou. Samotný útok začali dvaja
chlapci, pričom jedným z nich bol určite obžalovaný S. H.. Neskôr sa k nim pridal aj tretí a útočili päsťami,
kopancami až poškodeného zatlačili ku stánku s koženými vecami. Videla obžalovaného ako udiera
poškodeného päsťami a označila ho i za hlavného aktéra bitky. Sama utekala za svedkyňou S. Z., ktorá
na akcii čapovala nápoje vo vedľajšom stánku a povedala jej, čo sa stalo. Spolu pribehli k poškodenému,
no vtedy poškodeného držali príslušníci SBS, ktorých ihneď upozornila, že on nie je útočník, ale on bol
napadnutý. Potom ako poškodeného SBS-kári vyviedli von, odišli do nemocnice, kde poškodeného po
prehliadke hospitalizovali. Poškodený mal opuchnuté ucho, rozbité ústa a viacero modrín po celom tele.
Z výpovede svedkyne S. Z. vyplynulo, že síce priebeh napadnutia nevidela, no pribehla za ňou svedkyňa
A. R. s tým, že poškodeného napadli a že ho bijú. Išlo o susedný stánok s predajom kožených výrobkov,
a po presune k nemu videla, že jeden príslušník SBS držal poškodeného a druhý príslušník SBS držal
obžalovaného. Von vyviedli ale len poškodeného. Všímala si príslušníka SBS, ktorý držal poškodeného
a potvrdila, že tento mal na krku výrazné tetovanie. Tak pri konfrontácii so svedkom C. N. ako aj
pri konfrontácii so svedkom X. Q., ako aj pri svojej výpovedi pred odvolacím súdom vylúčila, že by
príslušníkom SBS, ktorý vtedy držal poškodeného bol svedok C. N. alebo svedok X. Q.. Obžalovaného
S. H. osobne poznala, pretože matka obžalovaného a bývalá manželka poškodeného sú sestry. Keď sa
opýtala SBS-kára, ktorý vyvádzal poškodeného, prečo ho vyvádza von, odpovedal jej, že si len plní svoju
povinnosť. Potom sa vrátila k svojmu stánku a neskôr jej poškodený telefonoval, že je hospitalizovaný
v nemocnici.
Je treba dodať, že svedok X. Q. potvrdil, že na uvedenom festivale zasahoval ako usporiadateľ spolu
so svedkom C. N., pričom pri zásahu vyviedli dvoch účastníkov akcie každého inou bránou a strhli im
z rúk pásky označujúce zaplatenie vstupného, pričom poznal jedného z vyvádzaných účastníkov, ktorýbol rovnako vysoký ako obžalovaný, ale nemal vlasy a bol mohutnejšej postavy, vylúčil, že by zasahoval
konkrétne proti obžalovanému alebo proti poškodenému. To, že svedok C. N. naproti tomu tvrdil, že
jednou z osôb, proti ktorým zasahovali bol poškodený a vylučoval, že by druhou osobou bol obžalovaný,
nepovažoval krajský súd za hodnoverné, pretože aj svedkyne A. R. a S. Z. vylúčili, že usporiadateľmi
resp. z ich pohľadu príslušníkmi SBS, ktorí vtedy zasahovali proti obžalovanému a poškodenému boli
práve svedkovia X. Q. a C. N.. Nebolo teda potvrdené, že by sa svedectvo X. Q. či C. N. týkalo práve
prejednávaného skutku, a tak nebolo možné prisvedčiť obžalovanému, že títo svedkovia vypovedali v
jeho prospech. Výpoveď svedka C. N. je nedôveryhodná aj z toho hľadiska, že tento svedok na hlavnom
pojednávaní dňa 24.08.2015 vypovedal podrobne ako usporiadateľ, ktorý mal poškodeného vyvádzať,
pričom keď bol vypočúvaný na hlavnom pojednávaní formou konfrontácie so svedkyňou S. Z. dňa
17.10.2016 už uvádzal, že si nepamätal, že by svedkyňa S. Z. /ktorá s vtedy zasahujúcim príslušníkom
SBSrozprávala/bolavtedynamiestečinusvysvetlením,žetobolodávno,aokremtohonemaltetovanie
na krku, ako to popísala táto svedkyňa, ale mal ho na prednej časti svojho hrudníka.
Skutočnosť, že osobami, ktoré v čase skutku na mieste činu zasahovali neboli svedkovia X. Q. a C. N.,
nepriamo potvrdzovala aj výpoveď svedka K.. I. H., ktorý potvrdil, že žiaden z menovaných svedkov
nebol členom SBS Stasek security, s. r. o. so sídlom Prešov, ktorá zabezpečovala ochranu poriadku na
Rock feste na Sninských rybníkoch, a že ani usporiadatelia, ani členovia SBS mu ako splnomocnenému
konateľovi tejto obchodnej spoločnosti zásah pri predmetnom incidente nehlásili.
Z výpovede svedkyne S. W., ktorá prevádzkovala stánok s koženými výrobkami, vyplynulo, že nevidela,
aby v jej stánku niekoho skopali, no potvrdila že pri incidente stôl, ktorý sa v stánku nachádzal, spadol
ako následok konfliktu dvoch osôb, ktoré tam do seba sácali. Svedkyňa pritom neuviedla bližší popis
tohto sácania, ani to čo bolo konkrétne príčinou prevrátenia stola, jej výpoveď je teda do značnej miery
nejasná, pričom aj skutočnosť, že podľa nej bezpečnostná služba vyviedla oboch účastníkov incidentu,
nemožno hodnotiť ako dôveryhodnú, pretože je v rozpore s výpoveďami troch svedkov, ktorí potvrdili,
že vyvedený z akcie bol len poškodený S. N..
Svedkyne U. H. a J. H. sú sestrami obžalovaného, svedkyňa I. I. je jeho priateľka a hoci tieto svedkyne
potvrdzovali, že počas toho, ako boli na akcii Rock fest od 16.00 do 22.00 hod. boli v prítomnosti
obžalovaného a nevideli žiadnu bitku a spolu odchádzali o 22.00 hod. domov. Krajský súd nepovažoval
ich výpoveď za dôveryhodnú v porovnaní s usvedčujúcimi dôkazmi, o ktorých nemal ani krajský súd
dôvod pochybovať. Svedok K. N. sám potvrdil, že nebol na uvedenej akcii s obžalovaným nepretržite.
Z výpovede svedka A. K. nevyplynula žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by objasňovala niektorú zo
skutočnostídôležitýchpretototrestnékonanie.Títosvedkovia,rovnakoakosvedkyňaE.H.pritomneboli
priamymi svedkami predmetného skutku, ktorého účastníkom obžalovaný bol.
Vo výpovediach poškodeného a svedkýň S. Z. a A. R., ktoré vnímali incident medzi poškodeným a
obžalovaným, krajský súd nezistil také závažné rozpory, ktoré by zásadne spochybnili záver o vine
obžalovaného. Samotná svedkyňa R. ako priateľka poškodeného sa evidentne sústredila na to, ako
sa zasahujúci príslušník SBS správal k poškodenému a nemusela vnímať, ako sa SBS správala k
obžalovanému. Skutok sa pritom stal počas konania festivalu, kde prítomnosť množstva ľudí, rýchlosť
a povaha predmetného útoku nevylučovali, že svedkovia si niektoré detaily zapamätali a iné nie. V
podstatných skutočnostiach, ktoré identifikovali účastníkov incidentu a ich konanie, či v spôsobe a
okolnostiach ukončenia incidentu sú však ich výpovede v podstate zhodné. Nočná doba, kedy ku skutku
došlo nevylučovala, že by svedkyňa A. R. vnímala agresivitu obžalovaného, keď potvrdzovala, že videla,
ako sa obžalovaný približuje a útočí na poškodeného.
Pokiaľ by aj bolo preukázané, že poškodený mal počas pobytu v nemocnici rozprávať, resp. vykrikovať,
že ho napadol jeho syn K. N., ani z výpovede poškodeného ani z výpovede iných vo veci vykonaných
dôkazov taká skutočnosť nevyplynula, a teda nevyvstala potreba vykonať v tomto smere ďalšie dôkazy.
Jedna zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ neznamená,
že by akákoľvek aj malá, nepodstatná pochybnosť o vine obžalovaného mala mať za následok jeho
oslobodenie spod obžaloby prokurátora. Takýto účinok má len pochybnosť závažná, podstatná, popri
ktorej už zistený skutkový stav neobstojí. Inak povedané vina obžalovaného musí byť zistená spoľahlivo
tak, aby o nej neexistovali dôvodné a rozumné pochybnosti.Tvrdenia poškodeného a svedkýň S. Z. a A. R. sú podporované ďalšími dôkazmi, a to odborným
vyjadrením a výpoveďou znalca z odboru zdravotníctva a farmácie a lekárskymi správami, pritom znalec
a ošetrujúci lekári sú osobami objektívnymi, nestrannými, nemajúcimi žiaden dôvod poškodenému
napomáhať a obžalovanému naopak škodiť, respektíve aspoň opak z obsahu spisu nijakým spôsobom
nevyplýva.
Aj krajský súd považoval výsledky znaleckého skúmania vzniknutých poranení poškodeného znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia K.. K. I. za dôležitý a objektívny
dôkaz, ktorý v spojení s priamymi svedectvami poškodeného a svedkyne A. R. a aj svedectvom S. Z.
opodstatňoval záver, že obžalovaný skutok spáchal. Odborné vyjadrenie podané znalcom s príslušnou
kvalifikáciou nebolo spojené so žiadnymi pochybnosťami ani pokiaľ šlo o počet, povahu zranení,
vymedzenie doby práceneschpnosti poškodeného, ani pokiaľ išlo o mechanizmus vzniku poranení či
určenie výšky bolestného. Aj v tomto smere vznesené námietky odvolateľa boli neopodstatnené.
Doba práceneschopnosti poškodeného od 07.08.2014 do 18.08.2014 z odborného lekárskeho hľadiska
zodpovedala závažnosti a charakteru vzniknutých poranení, ktoré v súhrne boli hodnotené ako ľahký
úraz, pri ktorom poškodený neutrpel závažné poranenia, ktoré by mu nedovolili cestovať.
Na tele poškodeného v oblasti hlavy, krku, prednej brušnej steny boli prítomné nezávažné poranenia,
ktorých vznik je daný účinkom vonkajšieho násilia tupého charakteru vedené tupým predmetom širšej
kontaktnej plochy a s najväčšou pravdepodobnosťou boli spôsobené opakovanými údermi päsťou,
otvorenou rukou, opakovanými kopancami do rôznych častí tela poškodeného. Preto, aj keď znalec
pripustil, že zranenia mohli vzniknúť aj bez zapríčinenia inej osoby, napr. pádom, tento mechanizmus
bol v porovnaní s mechanizmom uvádzaným poškodeným, málo pravdepodobný.
Navyše nezostalo nepreskúmané ani to, či v čase skutku existujúce poranenie v oblasti tretieho prsta
ľavej ruky obžalovaného vylučovalo možnosť, že by obžalovaný mohol poškodeného napadnúť tak, ako
poškodený uvádzal. Práve výpoveďou znalca ako objektívnym dôkazom, o ktorého hodnovernosti nemal
ani krajský súd pochybnosť bolo potvrdené, že toto zranenie, pri ktorom bol poranený prst obžalovaného
imobilizovaný priložením drevenej dlážky nebránilo podľa vyjadrenia znalca obžalovanému spôsobiť
poškodenému zistené zranenia pravou rukou alebo nohami.
Neuveril preto ani krajský súd výpovedi obžalovaného a svedkov U. H., J. H., K. N., I. I., E. H., C. N., X. Q.
a A. K.. Obhajobu obžalovaného pre jej rozpornosť s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, považoval
za nevierohodnú, účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Súd prvého stupňa teda skutkový stav ustálil v zásade správne a dospel aj k správnemu právnemu
záveru, že obžalovaný sa spáchaním žalovaného skutku dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona, lebo sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti tým, že fyzicky
napadol poškodeného S. N. a zároveň tomuto poškodenému úmyselne spôsobil ujmu na zdraví, čím
spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska
ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadal na poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. d), j) Tr. zákona, to je, že trestných činov sa dopustil vo veku blízkom veku
mladistvých a pred ich spáchaním viedol riadny život a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.
h) Tr. zákona, to je že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi prvostupňový súd použil ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona. Po aplikácii zásad pre ukladanie
úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona a s ohľadom na závažnosť skutku, okolnosti, za akých
bol spáchaný a osobu páchateľa okresný súd za dostatočný a primeraný pre splnenie represívnej
a preventívnej funkcie pokladal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého
podmienečne doložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.Takto uložený trest však krajský súd považoval za neprimerane prísny a pre dosiahnutie účelu trestu
v prejednávanom prípade nepovažoval za nevyhnutné nateraz ukladať obžalovanému trest odňatia
slobody.
V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, je slobodný, bezdetný, je externým
študentom právnickej fakulty, býva so svojimi rodičmi, privyrába si brigádnicky. Z ústrednej evidencie
priestupkov vyplýva, že v minulosti sa dopustil aj keď početných ale predsa len priestupkov na úseku
dopravy, teda na úseku, ktorý nesúvisí s povahou prejednávaných prečinov. Len v jednom prípade
bol obžalovaný postihnutý za priestupok, ktorého podstata spočívala v tom, že dňa 19.04.2015 porušil
nočný kľud a neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, no miernej povahe tohto
priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nasvedčovalo to,
že bol postihnutý pokutou vo výške 10,- eur. Aj krajský súd zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. d), j) Tr. zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, a to najmä jeho doterajší život a z toho vyplývajúcu priaznivú
prognózu jeho nápravy, vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku skutku došlo spočívajúcich v tom, že
obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou konal pod vplyvom predstavy, že poškodený spôsobil
rodinné problémy jeho tete, s ohľadom na spôsobený následok, teda, že aj keď k poškodeniu zdravia
poškodeného došlo, to si nevyžiadalo náročnú, komplikovanú liečbu a ani nezanechalo na poškodenom
po ukončení liečby následky podstatného významu a po zohľadnení spôsobu spáchania predmetných
prečinov, krajský súd, na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že na nápravu
obžalovaného a ochranu spoločnosti postačí aj peňažný trest pri dolnej hranici vo výmere 200,- eur, ktorý
považoval za trest primeraný, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, a pre prípad, že
by výkon tohto trestu bol zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, uložil mu aj náhradný trest odňatia
slobody vo výmere dvoch mesiacov.
Krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, ani v konaní, ktoré tomuto výroku
predchádzalo. Priznaná suma uplatneného nároku poškodeného zodpovedala zákonnému vyčísleniu
bolestného, ktoré bolo znalcom podávajúcim odborné vyjadrenie správne bodovo ohodnotené. Nakoľko
išlo o nárok na bolestné, ktorý nijako nesúvisí s príjmom poškodeného v zamestnaní, neboli námietky
odvolateľa ani v tomto smere opodstatnené.
Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3
Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. zrušil a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, teda uložil obžalovanému namiesto podmienečného trestu odňatia slobody trest peňažný.
Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia vrátane výroku o náhrade škody zostali týmto rozsudkom
nedotknuté.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.