Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200984
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715200984.11

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V.. U. T., O.. XX. XX.
XXXX, V. M. V. XXXX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom
v Martine, Červenej armády 1, IČO: 36 862 819 proti žalovanému Stredná odborná škola obchodu a
služieb, Stavbárska 11, Martin, IČO: 00 158 551, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
Danielom Vankom, advokátom so sídlom v Martine, A. Kmeťa 13/413, v konaní o náhradu mzdy pri

neplatnom skončení pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 9 097,50 € titulom náhrady mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru za obdobie od 15. 12. 2014 do 15. 03. 2016 do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 28. 01. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu žalovaný dal listom z 03. 12. 2014, je neplatné, a
súčasne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 15. 12. 2014

do dňa právoplatnosti rozsudku o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V pôvodnej žalobe
žalobca uviedol, že v čase neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru poberal od žalobcu
funkčný plat vo výške 606,50 € mesačne, na dôkaz čoho predložil oznámenie zamestnávateľa o výške
a zložení funkčného platu (č. l. 12 spisu). Na pojednávaní 25. 06. 2015 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že nárok na náhradu mzdy uplatňuje vo výške svojho hrubého funkčného
plátu vo výške 606,50 € mesačne za obdobie od 15. 12. 2014, kedy žalobca žalovanej strane doručil

list, ktorým oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na svojom
ďalšom zamestnávaní až do právoplatnosti rozhodnutia súdu.

2. Súd v prvej fáze konania sa zaoberal skutočnosťou, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k
neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaným so žalobcom na základe vyššie
uvedeného právneho úkonu.

3. Po vykonanom dokazovaní zameranom na okolnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobcu, ktorý uskutočnil žalovaný listom zo dňa 03. 12. 2014, súd čiastočným rozsudkom vyhláseným
na pojednávaní dňa 25. 06. 2015 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktoré
bolo dané listom žalovaného zo dňa 03. 12. 2014 a doručeným žalobcovi 03. 12. 2014, je neplatné.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žalovanému svojim listom z 10. 12. 2014, ktorý bol žalovanému
doručený 15. 12. 2014, oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, je nutné vyvodiť v zmysle ust. § 79
ods. 1 Zákonníka práce, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.

5. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

6. Po tom, čo čiastočný rozsudok súdu dňa 21. 06. 2016 nadobudol právoplatnosť, súd pokračoval v

konaní o nárokoch žalobcu na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

7. V ďalšom konaní potom súd zameral svoje dokazovanie na skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre
určenie výšky nároku žalobcu na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, keďže
žalobca už v pôvodnej žalobe vymedzil svoj nárok tak, že žiadal poskytnúť náhradu mzdy odo dňa

15. 12. 2014, keď sa do poznávacej sféry jeho zamestnávateľa dostal listom o tom, že trvá na ďalšom
zamestnávaní (č. l. 7 - 9 súdneho spisu) do dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým súd
určil neplatné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa žalobcu, teda do 21. 06. 2016.

8. Na prvom pojednávaní po právoplatnosti čiastočného rozsudku dňa 18. 01. 2017 podal žalobca návrh

nazmenužalobyatotak,žežiadalposkytnúťnáhradumzdyvovýškefunkčnéhoplatu,ktorýbyžalobcovi
patril v prípade, že by podľa názoru žalobcu bol žalobca svojim zamestnávateľom, teda žalovaným
zaradený do správnej platovej triedy (žalobca podľa oznámenia o funkčnom plate bol zaradený do
8.platovej triedy), čo znamenalo priznanie tarifného platu vo výške 445,50 €, avšak pri zaradení do
9.platovej triedy by jeho tarifný plat predstavoval sumu 486,50 € a spolu s priznanými príplatkami by

potomjehofunkčnýplatdosiaholsumu646,50€mesačne.Žalobcapretožiadalpriznaťnáhradumzdyvo
výške predpokladaného funkčného platu vo výške 646,50 € za obdobie od 15. 12. 2014 do 20. 07. 2016,
kedy na základe vykonaného dokazovania žalobcovi bolo umožnené zamestnávateľom znova nastúpiť
do zamestnania, v takom prípade, by potom suma, ktorú žalobca požadoval, predstavovala 12 283,50 €.

9. Svoje tvrdenia o výške funkčného platu, ktorý mu mal byť správne priznaný, žalobca preukazoval
listom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 16. 11. 2016 (č. l. 126).
V tomto liste Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky konštatovalo, že na
základe žalobcom predloženej pracovnej náplne zastáva názor, že činnosti, ktoré ako správca siete na
škole vykonáva, sú charakterizované v príklade pracovnej činnosti 07.09.02 prílohy č. 1 Nariadenia vlády

SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom
záujme a o ich zmenách a doplnení v znení neskorších predpisov. Žalobca je pritom odmeňovaný podľa
zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a
o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10. Súčasne sa žalobca bránil návrhom žalovanej strany predkladaním dôkazov preukazujúcich, že v
danom období jeho príjmom bol len príjem, ktorý dosahoval na základe dohody o pracovnej činnosti
č. 9/2015, ktorú uzavrel so Súkromnou spojenou školou J. Lettricha 3 Martin dňa 25. 08. 2015 a,
podľa ktorej vyučoval predmet informatika 3 hodiny týždenne za dohodnutú odmenu 7 € na hodinu.
Na dôkaz výšky mzdy predložil výplatné pásky za obdobie septembra 2015 do 30. 06. 2016, teda

za obdobie, na ktorú bola uzavretá jeho dohoda o pracovnej činnosti. Súčasne predložil potvrdenie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, podľa ktorého poberal dávku v hmotnej núdzi v roku
2016 v období januára až júla 2016, pričom za predpokladu, že mu bude priznaná náhrada mzdy, za
príslušné časové obdobie bude túto dávku v hmotnej núdzi musieť vrátiť. V súvislosti s navrhovanou
zmenou žaloby, žalobca pripojil do spisu ďalšie dôkazy, a to svoju pracovnú náplň vystavenú žalovaným

zamestnávateľom dňa 19. 08. 2014 a analytické listy, ktoré obsahovali pracovné činnosti, ktoré mal
žalobca na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným vykonávať.11. Na pojednávaní dňa 22. 06. 2017, ktoré bolo posledným meritórnym pojednávaním pred vyhlásením
rozsudku vo veci samej, žalobca precizoval, že navrhuje pripustiť zmenu žaloby, podľa ktorej žiada aby
za obdobie od 15. 12. 2014 do 15. 07. 2016 mu bola priznaná náhrada mzdy v celkovej výške 12 283,50

€, pričom by sa vychádzalo z faktu, že funkčný plat žalobcu pri správnom zaradení do platovej triedy
by mal dosahovať sumu 646,50 €.

12. Zaradenie žalobcu do platovej triedy 9 bolo pre žalovanú stranu sporné, nakoľko tá sa bránila
tvrdením, že vzhľadom na potreby práce pri obhospodarovaní počítačovej siete školy, vždy žalovaný

zamestnával stredoškolákov, nevyžadoval vysokoškolské zamestnanie a túto 9 platovú triedu namietal.
Súčasne žalovaný uviedol, že žalobca síce až 22. 07. 2016 požiadal o zaradenie do správnej platovej
triedy, teda po tom, čo opäť k svojmu zamestnávateľovi po právoplatnosti čiastočného rozsudku nastúpil,
avšak zamestnávateľ mu nevyhovel. Naviac súd zo súhlasných vyjadrení strán na pojednávaní zistil, že
žalobcazatiaľvočisvojmuzamestnávateľovinevyvolalsporozaplateniemzdy,resp.rozdielumzdy,ktorá
by sa odvíjala od ním tvrdeného platového zaradenia. Žalovaná strana s navrhovanou zmenou žaloby

nesúhlasila. Táto skutočnosť však nebola pre súd relevantná do tej miery ako skutočnosť, že vzhľadom
na to, že žalovaná strana tvrdenie žalobcu o zaradení do 9.platovej triedy pre určenie funkčného platu v
rozhodnom období rozporovala, by vyžadovala ďalšie dokazovanie prípadne aj znalecké a teda výsledky
doterajšieho konania neboli postačujúce pre rozhodnutie o zmenenej žalobe.

13. Súd preto uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch strán na pojednávaní dňa 22. 06. 2017
navrhovanú zmenu žaloby nepripustil v súlade s ust. § 143 ods. 1 C. s. p..

14. Súd následne rozhodoval o nárokoch žalobcu, ktoré vymedzil na základe pôvodne podanej žaloby,
ktorou vyvolal spor a teda zaoberal sa nárokmi žalobcu na náhradu mzdy vo výške určeného funkčného

platu vo výške 606,50 € v období od 15. 12. 2014 do 21. 06. 2016, keď nadobudol právoplatnosť
čiastočný rozsudok okresného súdu.

15. Súd vychádzal nielen z vyššie citovaného ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce ale vzhľadom na návrh
žalovanej strany aj z ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce.

16. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36

mesiacov.

17. Po nadobudnutí právoplatnosti čiastočného rozsudku súdu, žalovaný listom z 03. 10. 2016, ktorý
na súd došiel 04. 10. 2016 (č. l. 106), žiadal, aby nárok žalobcu na náhradu mzdy bol skrátený,
nakoľko v čase od 01. 09. 2015 do 30. 06. 2016 mal žalobca uzavretú dohodu o pracovnej činnosti

so Súkromnou spojenou školou v Martine, na dôkaz čoho žalovaný pripojil potvrdenie zo Sociálnej
poisťovne. Ďalej žalovaný tvrdil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia nenastúpil okamžite
do pracovného pomeru, pričom v písomnostiach zaslaných na Radu školy zo dňa 22. 09. 2016
uvádza, že bol na verejnom čítaní rozsudku a už v polovici marca vedel ako súd rozhodol. Škola, teda
žalovanýzamestnávateľsaorozsudkusúdudruhejinštanciedozvedela29.06.2016odsvojhobývalého

právneho zástupcu a riaditeľka školy dala okamžitý príkaz zamestnancom vrátnice, že majú žalobcu
pustiť do zamestnania, na dôkaz čoho žalovaná škola predložila príkaz riaditeľky školy z 29. 06. 2016
(č. l. 108). Nakoľko žalobca neprišiel do zamestnania, riaditeľka školy ho vyzvala listom zo dňa 04.
07. 2016 na stretnutie, avšak jeho právny zástupca termín posunul. Nakoniec sa strany stretli 19. 07.
2016, žalovaný zamestnávateľ prostredníctvom riaditeľky navrhoval finančné vyrovnanie so žalobcom,

s ktorým ale žalobca nesúhlasil, vyjadril sa, že chce naďalej pracovať u žalovaného a preto bol na tomto
stretnutí žalobca písomne vyzvaný na nástup do práce, žalobca nastúpil do práce 20. 07. 2016.

18. Svoj postup potom žalovaná strana vysvetlila na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, kde k spomínanej výzve na stretnutie zo dňa 04. 07. 2016 (č. l. 109) právny zástupca žalovanej

strany vysvetlil, že zamestnávateľ mal dojem aj vzhľadom na pôvodný žalobný petit, kde sa žalobca
domáhal nároku na náhradu mzdy len do právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, že žalobca nemá skutočne záujem u žalovaného pracovať. Preto práve
v liste zo dňa 04. 07. 2016 zamestnávateľ žalobcovi oznámil, že má za to, že chce pracovný pomerukončiť dohodou s vyporiadaním finančných nárokov vyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného
pomeru, keďže napriek právoplatnosti čiastočného rozsudku ešte do zamestnania nenastúpil, preto
zamestnávateľpozývažalobcunapracovnéstretnutiena14.07.2016zaúčelomvysporiadaniavšetkých

náležitostí vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru a dohody o pracovnej činnosti ako aj nárokov,
ktoré žalobcovi prináležia z daných súdnych rozhodnutí. Vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť
právneho zástupcu žalobcu sa strany stretli však až 19. 07. 2016 a 20. 07. 2016 žalobca skutočne do
práce nastúpil.

19. Žalovaná strana však v konaní neprodukovala dôkaz, že by bola ona sama pred 19. 07. 2016 žalobcu
vyzvala na nástup do zamestnania, žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci, že by pred touto výzvou
školy, teda svojho zamestnávateľa, sa aktívne dožadoval zamestnávania, najmä po tom, čo žalobca
priznal, že v marci a to konkrétne 10. 03. 2016 bol skutočne na vyhlásení rozsudku Krajského súdu
v Žiline, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že čiastočný
rozsudok Okresného súdu Martin bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 04. 04. 2016

telefonicky oznámil zamestnávateľovi prostredníctvom p. M.. Žalovaná strana však nevyvíjala aktivity
vo vzťahu k žalobcovi, aby ho vyzvala na nástup do práce. Žalovaná strana sa naopak bránila tým, že
tvrdila, že ona nevyužila možnosť byť na vyhlásení rozsudku súdu druhej inštancie, naopak dozvedela
sa o tom, až po tom čo jej bol doručený bývalým právnym zástupcom.

20. Súd z vykonaného dokazovania mal nepochybne preukázané, že žalobca u žalovaného pracoval
na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31. 08. 2006 a následne dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 30. 06. 2007, ako správca počítačovej siete a naposledy mu bol určený funkčný plat
zamestnávateľom listom zo dňa 01. 11. 2014, teda tesne pred okamžitým skončením pracovného
pomeruvovýške606,50€(č.l.12).Vobdobí,keďžalobcanazákladeneplatnéhookamžitéhoskončenia

pracovného pomeru nemohol u žalovaného pracovať, bol žalobca zamestnaný na základe dohody o
pracovnej činnosti č. 9/2015 zo dňa 25. 08. 2015 v Súkromnej spojenej škole so sídlom J. Lettricha 3
Martin (č. l. 127) a to v období od 01. 09. 2015 do 30. 06. 2016, teda prakticky v priebehu školského
roku 2015/2016. Podľa výplatných pások v tomto období - v septembri 2015 dosiahol čistý príjem 58,93
€, rovnaký príjem dosiahol aj v októbri 2015 a v novembri 2015, v decembri 2015 dosiahol čistý príjem

39,29 €, v januári 2016 dosiahol čistý príjem 44,20 €, vo februári 2016 dosiahol čistý príjem 54,02 €, v
marci 2016 dosiahol príjem 24,56 €, v apríli 2016 dosiahol príjem 58,93 €, v máji 2016 dosiahol príjem
49,11 € a v júni 2016 dosiahol príjem 44,20 €. Je zrejmé, že mzda, ktorú dosahoval žalobca u tohto
svojho zamestnávateľa nemohla postačovať v žiadnom prípade na jeho výživu. V období roku 2016
žalobca poberal aj dávky v hmotnej núdzi a to v januári a februári 2016 v sume 136,30 €, v marci v sume

162,20 €, v apríli 2016 v sume 140 €, v máji 2016 v sume 162,10 €, v júni 2016 v sume 136,30 € a v júli
2016 v sume 143,70 €. Iné príjmy žalovaného v rozhodnom období preukázané neboli.

21. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný pracoval ako zamestnanec pri výkone práce vo
verejnom záujme a odmeňovanie týchto zamestnancov upravuje zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

22. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu,
zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1
písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný

podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

23. Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a
zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde,
je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods.

3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

24. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobcovi bol k 01. 11. 2014 priznaný funkčný plat vo výške
606,50 € a tento plat je nutné považovať v zmysle vyššie citovaných ustanovení zák. č. 553/2003
Z. z. za priemerný zárobok žalobcu a je nutné z neho vychádzať pri určení náhrady mzdy, ktorá

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Teda priemerným zárobkom žalobcu, z ktorého súd vychádzal pri určení náhrady mzdy pri neplatnom
okamžitom skončení pracovného pomeru v rozhodnom období, je funkčný plat žalobcu, ktorý mu bolnaposledy priznaný vo výške 606,50 €. Táto skutočnosť, až do zmeny žaloby žalobcu, medzi stranami
sporná nebola a podľa presvedčenia súdu je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

25. Spornou bola otázka, či a ak áno, ako, krátiť žalobcovi poskytnutú náhradu mzdy, na základe
návrhu jeho zamestávateľa tak, ako to umožňuje ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, keďže je zrejmé,
že žalobca od doručenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru až do 20. 07. 2016 u
svojho zamestnávateľa nepracoval, avšak náhradu mzdy požadoval od 15. 12. 2014 do 21. 06. 2016,
čo je obdobie viac ako 12 mesiacov.

26. Vyhodnotiac zistené skutočnosti v záujme spravodlivého riešenia pre obe procesné strany súd
dospel k presvedčeniu, že je na mieste žalovanému poskytnutú náhradu mzdy krátiť s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalobca už 10. 03. 2016, vzhľadom na prítomnosť pri vyhlásení rozsudku súdu
druhej inštancie mal vedomosť o svojom úspechu v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Je síce pravdou, že aj žalovaná strana mohla využiť príležitosť byť na vyhlásení rozsudku

súdu druhej inštancie, avšak bol to žalobca, ktorý sa domáhal svojho ďalšieho zamestnávania a preto
je súd toho názoru, že bol to žalobca, ktorý mohol využiť svoju vedomosť a okamžite o svojej výhre v
spore informovať riaditeľku žalovanej strednej školy, resp. vyvíjať aktivity k tomu, aby sa zamestnal čo
najskôr, aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom období jeho jediným príjmom bol zanedbateľný príjem
z vyučovania informatiky na základe dohody o pracovnej činnosti a z dávky v hmotnej núdzi. Je možné

dôvodne predpokladať, že aj žalovaný zamestnávateľ za predpokladu, že by žalobca bol informoval
zamestnávateľa o svojej výhre v spore, by sa bol na výsledok sporu na súde druhej inštancie informoval
a mal by možnosť zmeniť svoj postoj k žalobcovi.

27. Preto súd dospel k presvedčeniu, že vo vzťahu k žalovanému zamestnávateľovi je spravodlivé, aby

mu nebola uložená povinnosť poskytnúť náhradu mzdy za celé obdobie od 15. 12. 2014 do 21. 06. 2016.

28. V prípade skutočného záujmu žalobcu o zamestnávanie u žalovaného, mohol žalobca v najbližších
dňoch po 10. 03. 2016 školu informovať a tým jej poskytnúť možnosť na zmenu postoja voči nemu.
Skutočnosť, že žalobca zaujal vyčkávaciu taktiku a čakal na výzvu zamestnávateľa súd potom vyhodnotil

v jeho neprospech, a rozhodol, že žalobcovi prizná náhradu mzdy len za obdobie od 15. 12. 2014 do 15.
03. 2016, čo je obdobie, kedy žalobca po tom, čo sa dozvedel obsah rozhodnutia súdu druhej inštancie,
mohol v najbližších 5-tich dňoch zaujať aktívny postoj vo vzťahu k zamestnávateľovi, u ktorého ako tvrdil
sa ďalej zamestnávať chce.

29. Súd preto žalobcovi priznal náhradu mzdy len za uvedené obdobie, čo predstavuje spolu za 15
mesiacov a vo zvyšku uplatneného nároku, využijúc ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce na návrh
zamestnávateľa žalobcovi za obdobie od 15. 03. 2016 do 21. 06. 2016, náhradu mzdy nepriznal a žalobu
zamietol. Za 15 mesiacov potom náhrada mzdy žalobcu vo výške mesačného funkčného platu vo výške
606,50 € predstavuje celkovo sumu 9 097,50 €, túto sumu súd žalobcovi vo výrokovej časti rozsudku

priznal a vo zvyšku jeho žalobu zamietol.

30. O trovách konania a to celkových trovách konania, či už konania pred súdom prvej inštancie alebo
pred súdom druhej inštancie, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s čl. 4 ods. 1 C. s. p..

31. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa článku 4 ods. 1 C. s. p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

33.Civilnýsporovýporiadoknepamätalvosvojichustanoveniachonáhradetrovkonanianasituáciu,keď
rozhodovanie súdu závisí niekedy od úvahy súdu, resp. ak strana mala v spore neúspech nepatrný tak,
ako na to pamätali predchádzajúce právne predpisy účinné do 30. 06. 2016. Súd zohľadnil skutočnosť,
že žalobca bol plne úspešný v prvej fáze konania, keď vyhral spor o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru na súde prvej aj druhej inštancie a bol prevažne úspešný v spore o výšku
náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, kde len súd na základe návrhu žalovanej
strany sa mohol zaoberať úvahami o prípadnom znížení nároku žalobcu na náhradu mzdy, prípadnom
nepriznaní nároku na náhradu mzdy za určité časové obdobie tak, ako to súd nakoniec urobil. Súd pretozohľadnil skutočnosť, že rozhodovanie o nepriznaní náhrady mzdy žalobcovi za určité časové obdobie
do 21. 06. 2016, záviselo aj od úvahy súdu o tom, ako vyhodnotí preukázané skutočnosti a, že neúspech
žalobcu v tejto fáze konanie nebol tak výrazný, že by si zaslúžil pomerné krátenie náhrady trov konania.

Preto súd na základe splnomocnenia daného článkom 4 ods. 1 C. s. p. aj v tejto situácii využil ust. § 255
ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorého čiastočný neúspech, vzhľadom k uplatneným nárokom, považoval
za nepatrný, priznal proti prevažne neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.