Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010269
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714010269.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a členov

senátuJUDr.ZuzanyIvanovejaMgr.KatarínyPoloncovej-Uhrínovej,nahlavnompojednávaníkonanom
dňa 19.04.2017, v trestnej veci obžalovaného Ľ. H., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona
účinného do 01.01.2006, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do
01.01.2006, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd

Obžalovaného Ľ. H. nar. XX.XX.XXXX v Senohrade, trvale bytom A.,
Y., Y.. F.Q. X,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 545/09 zo dňa 16.04.2014,
pre skutok 1/ podanej obžaloby, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do
01.01.2006, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006,

na tom skutkovom základe, že

dňa 16.08.2002 v čase okolo 16.00 hod. vo Zvolene, okres Zvolen na sídlisku Sekier na križovatke medzi
ulicami R. Jašíka, Ľ. Fullu a Alexyho v blízkosti predajne „Ovocie - zelenina“ a predajne sudového vína
fyzicky napadli R. J., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho najskôr Y. H. kopol do ľavého kolena, zhodil
ho na zem, Ľ. H. ho zdržal na zemi, pričom Y. H. ho kopal do oblasti tváre, hlavy, nosa a celého tela
a následne mu odcudzil z pravého vrecka montérkových nohavíc peňaženku čiernej farby s finančnou
hotovosťou cca 199,16 € až 232,36 € 6.000,- Sk až 7.000,- Sk ) a z miesta činu ušli, čím spôsobili R. J.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okres W. zranenia a to pomliaždenie a odreniny hlavy a čela s
opuchom nosa a s krvácaním, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia
v trvaní 5 dní, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 199,16 € až 232,26 € ( 6.000,- Sk až
7.000,- Sk ), odcudzením peňaženky škodu vo výške 5,- € a poškodením trička škodu vo výške 5,- €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 83 ods. 1 pím. a), písm. b) Tr. zákona, súd u k l a d á zhabanie veci a to finančnej hotovosti
v sume 33,19 €, zloženej na účet Okresného súdu Zvolen, pod VS:6791510114, pod D16 Úschovy.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona, vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/545/09 dňa 16.04.2014
obžalobu na obvinených 1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok uvedený v

bode 1/ podanej obžaloby pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Prokurátor podal obžalobu aj pre skutok
2/ ale len vo vzťahu ku obvinenému 1/ Y. H. a to pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.

Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 1T/54/2014-823 zo dňa 16.12.2005 postupom podľa § 290 ods. 1

Tr. poriadku, § 281 ods. 1 Tr. poriadku a § 9 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku vo vzťahu ku obžalovanému
1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, zastavil trestné stíhanie, lebo obžalovaný 1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrel
dňa 13.09.2015, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2016.

Súd z uvedeného dôvodu vykonal dokazovanie vo vzťahu ku žalovanému skutku 1/ podanej obžaloby
a vo vzťahu ku obžalovanému 2/ Ľ.C. H..

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. H.,

poškodeného R. J., svedkov a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný spáchanie skutku od začiatku popieral a tvrdil, že je nevinný. Obhajoval sa tým, že v deň
skutku vykonával stavebné práce na N. s R. J., K. M. a Y. L.. Odtiaľ išli domov okolo 15.50 hod., zastavili
sa v krčme na N. na pivo, tu sa zdržali len pár minút a potom ho domov odviezol R. J.. V čase okolo 17.45

hod. po tom, čo sa doma najedol , išiel do RENA - stávkovej kancelárie, kde ho čakal K. M.. Tu sedeli
asi hodinu, prišiel k nim aj jeho brat Y. H.. Vzhliadol blonďáka - robotníka, tento hral automaty, ktorý
potom odišiel, pričom za ním odišiel aj jeho brat Y. H.. Poprel, že by sa on bol s blonďákom rozprával. U
blonďáka si všimol, že bol zranený na tvári a bol značne pod vplyvom alkoholických nápojov. Ďalej takto
v C. sedeli. Okolo 19.00 hod. spolu s K. M. E. K. M. išli do drevenej koliby na ul. C.. R. kúpiť domácu

pálenku. Z tejto vypili pol litra, následne išli domov. Nevedel si vzhľadom na odstup času už spomenúť,
či sa rozprával s blonďákom a sľuboval mu vrátenie peňazí, ktoré mu mal jeho brat Y. H. zobrať. Pokiaľ
ide o jeho príjem v tomto čase, celé leto brigádoval na N., R. J. ho po každej práci vyplácal na ruku.
Takto každý deň dostal 300,- až 500,- Sk. Podotkol, že v tento deň 16.08.2002 ešte aj vyhral na tikete v
RENE 800,- Sk. Poprel, že by bol on niekoho olúpil, ani nebol prítomný pri nejakej lúpeži. K osobe brata

Y. H. uviedol, že nevie, či tento v čase skutku disponoval určitými finančnými prostriedkami, nikde však
nepracoval. Podotkol, že v C. mu zaplatil on, zvyčajne jeho brat peniaze nemal.

Svedok-poškodenýR.J.nahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanéhoĽ.H.poználenzvidenia
z herne C.. Rovnako poznal aj jeho brata Y. H.. Na hlavnom pojednávaní si už na podrobnosti skutku

s poukazom na odstup času nespomenul. Pamätal si len na to, že páchatelia boli dvaja, že ho kopli,
nevedel uviesť, ktorý z nich, že mu z vrecka vzali peňaženku, opäť nevedel uviesť, ktorý z nich. On zostal
na zemi a páchatelia odišli. Dodal, že ho aj kopli do hlavy, nevedel uviesť, ktorý z nich. Na hlavnom
pojednávaní už nevedel ani uviesť, aké zranenia mu boli spôsobené, len si pamätá, že krvácal z nosa.
Poprel, že by pred skutkom bol mal nejaké zranenie na tele. Jednoznačne však na hlavnom pojednávaní

označil obžalovaného Ľ. H. za jedného z tých dvoch osôb, ktoré ho dňa 16.08.2002 napadli. Dodal, že
v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Na návrh prokurátora z dôvodu, že svedok - poškodený R. J. si nespomenul na okolnosti spáchania
skutku, bola prečítaná zápisnica o jeho skoršej výpovedi z čl. 111 - 124.
Z nich vyplýva, že svedok - poškodený R. J. dňa 08.11.2002 vypovedal, že dňa 16.08.2002 bol vo

Zvolene na L., ul. r. R.Š. prepadnutý dvomi cigáňmi. Asi od apríla 2002 sa pracovne nachádzal vo
Zvolene, vykonával tu stavebnú činnosť a počas voľna navštevoval pohostinstvá na Sekiery. V deň
skutku už okolo obeda bol v predmetnej stávkovej kancelárii C., kde hral automaty a to po dobu asi
dvoch hodín, do cca 16.00 hod.. Vtedy prišli ku nemu dvaja cigáni, značne pod vplyvom alkoholu a
radili mu, ako má hrať. Povedali mu aj to, že sú bratia. Keďže na hru potreboval mince, niekoľko krát si

rozmieňal bankovky. Títo cigáni videli u neho, že peniaze má. V tento deň, resp. deň dozadu obdržal odPozemných stavieb Zvolen hotovosť v sume okolo 20.000,- Sk, ktoré mu dlhovali. V čase skutku mal
pri sebe hotovosť okolo 7.000,- až 8.000,- Sk. V stávkovej kancelárii za tie dve hodiny mohol minúť asi
1.000,- Sk. Potom išiel smerom Na hôrku a títo dvaja cigáni išli po ulici C.. R. s ním. Hovorili mu, že idú

do krčmy N.. V tom bez akýchkoľvek rečí v mieste pred predajňou ovocie-zelenina a predaj sudového
vína ho ten starší podkopol, zhodil na zem do trávy, kde ho kopal do tváre. Mladší ho pridržiaval, či ho aj
udrel, uviesť nevedel. Ten starší mu následne vzal z pravého vrecka montérkových nohavíc peňaženku
čiernej farby s finančnou hotovosťou cca 6.500,- až 7.000,- Sk. Potom tomu mladšiemu povedal: „už ho
nechaj“ a ten, čo mu peňaženku vzal, t.j. ten starší, utekal do domova mládeže. Mladší išiel do krčmy

N.. Svedok bežal za starším páchateľom do domova mládeže, odkiaľ vyšiel nejaký cigáň a povedal mu,
že tam nikto nie je, aby svedok odišiel. Dnu ho vpustiť nechcel. Preto išiel do krčmy LOM za mladším
páchateľom, ktorý tam už požíval nejakú domácu pálenku. Dohováral mu, aby mu peniaze vrátili, že to
polícii nenahlási. Tento mladší cigáň svedkovi sľúbil, že bratovi dohovorí a že peniaze mu vrátia. Obaja
preto išli do domova mládeže, kde stále bol ten cigáň, ktorý ich dnu nevpustil. Preto sa vrátili do N..
Po ceste stretli hliadku polície, ktorá ho dotazovala, či on volal na políciu, avšak ten mladší cigáň mu

hovoril, aby bol ticho, preto polícii uviedol, že sa nič nestalo, lebo veril, že mu peniaze budú vrátené.
Políciu neprivolal svedok. V N. mladšiemu cigáňovi ešte dohováral, aby mu peniaze vrátili, avšak tento
už bol výrazne pod vplyvom alkoholu, nedalo sa s ním už diskutovať. Následne z N. odišiel a sám privolal
políciu. Potvrdil, že pred týmto incidentom mal staršie zranenie a to škrabanec na ľavom spánku ťahajúci
sa až nad obočie. Útokom mu boli spôsobené zranenia na tvári, krvácal z nosa, mal bolesti hlavy a tváre.

Pracovne neschopný však nebol, chodil do práce. Neskôr v práci mu kolegovia cigáni zo L. T.ovedali, že
videli zo zastávky MHD, ako bol napadnutý bratmi H.. Títo cigáni mu tiež povedali, že ten starší cigáň,
ktorý svedka napadol, bol v tú noc v krčme N., ukazoval hrču zakrvavených peňazí a ostatným cigáňom
objednával a platil.
Vo výpovedi zo dňa 31.07.2009 okrem vyššie uvedeného svedok doplnil, že v C. rozmieňal 5.000,- Sk

bankovku, čo videl jeden z páchateľov, keď mu bankovku barmanka rozmieňala.
Napokon vo výpovedi zo dňa 28.01.2010 svedok opäť zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach
a dodal, že v tom čase vypité mal, vypil asi dve alebo tri pollitrové 12 stupňové pivá, uvedomoval si,
čo robí, čo sa s ním deje. Na automate prehral asi 500,- Sk. Nebol a ani nie je vášnivým hráčom. V
rámci tejto výpovede si svedok už nevedel spomenúť na to, či boli útočníci dvaja alebo len jeden. Pokiaľ

opoznal páchateľov, udialo sa to tak, že policajti predviedli dvoch cigáňov, opýtali sa ho, či to boli oni,
on uviedol, že áno a vtedy sa dozvedel, že sa jedná o bratov H..
Po prečítaní výpovedí svedka z prípravného konania tento potvrdil, že takto vypovedal a vypovedal
pravdu.
V tomto trestnom konaní si poškodený na hlavnom pojednávaní už žiadnu náhradu škody neuplatnil.

Poškodený zdravotná poisťovňa Dôvera, a.s. si v tomto trestnom konaní žiadnu náhradu škody
neuplatnila z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa R. N., ktorá dokazovala, že v čase skutku

pracovala v pohostinstve N.. Obžalovaného pozná z videnia, poškodeného nepozná, nespomenula
si na neho. Ohľadom skutku na hlavnom pojednávaní nevedela žiadne skutočnosti uviesť, vôbec si
naň nespomenula. Vysvetlila, že v tomto pohostinstve sú časté konflikty, aj bitky, z dôvodu ktorých sú
privolávaní policajti, preto si konkrétne na daný skutok nespomína. Potvrdila však, že v prípravnom
konaní vypovedala a vypovedala pravdu, čo však vypovedala v prípravnom konaní, si už na hlavnom

pojednávaní nespomenula.
Aj u svedkyni na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej skoršej
výpovedi z čl. 137 a čl. 703.
Dňa 15.11.2002 svedkyňa vypovedala, že niekedy po 16.00 h dňa 16.08.2002 prišiel do pohostinstva
zranený muž. Tento bol celý zakrvavený, tvár mal poudieranú. Jednalo sa o muža odetého v pracovnom

oblečení. Povedal jej, že ho prepadli nejaký bratia Rómovia, s ktorými bol najskôr v stávkovej kancelárii
C., potom ho zbili a odcudzili mu celú výplatu. Ona na jeho požiadanie políciu neprivolala, keďže
sa skutok nestal v danom pohostinstve, ani poškodený nevedel uviesť, kto ho napadol. Následne
poškodený odišiel. Neskôr sa v pohostinstve objavil Y. H., tento bol značne pod vplyvom alkoholu. Po
krčme sa už hovorilo, že H. opäť niečo vyviedli, hovorilo sa o nejakej bitke. Medzitým Y. H. z krčmy

odišiel a vrátil sa poškodený, ktorý plakal, že prišiel o peniaze. Po nejakom čase do pohostinstva prišiel
Ľ. H., ktorý bol veľmi opitý a svedkyňa videla, ako sa s ním poškodený rozpráva. Počula, ako od neho
poškodený pýtal vrátenie peňazí. Nevšimla si, kedy odišli. Nevidela, že by v tento deň niektorí z H. bolmíňal väčšiu sumu peňazí, alebo že by niekomu inému objednával. Na záver požiadala, aby nebola
predvolávaná na súd, pretože z bratov H. má strach o seba i svoju rodinu.
Z ďalšej zápisnice o výsluchu svedkyne zo dňa 26.03.2014 vyplýva, že s poukazom na odstup času

od spáchania skutku si už vôbec nespomenula na daný prípad. Doplnila, že v tom čase H. chodili do
pohostinstva, hrávali na automatoch, či peniaze mali a v akej výške, uviesť nevedela, spomenula si
však na to, že Ľ. H. v tom čase pracoval.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá i svedkyňa X. Y.. Vypovedala, že v čase skutku pracovala v

pohostinstve C. a z videnia pozná obžalovaného a takto poznala aj Y. H.. Ako hosťa evidovala aj
poškodeného. Potvrdila, že poškodený si u nej rozmieňal 5.000,- Sk bankovku a prosil ju, aby mu ju
rozmenila tak, aby to H. nevideli. Potvrdila, že najskôr odišiel poškodený a za ním obaja H. Y. K. Ľ.. Na
druhý deň poškodený prišiel dobitý, mal zranenia na tvári, mal tvár podliatu krvou a svedkyni sa pýtal,
kto boli tie osoby, ktoré boli deň predtým v C.. Tiež svedkyni uviedol, že ho dobili a okradli. Svedkyňa
videla ako H. poškodenému, ktorý hral na stroji, niečo hovorili. V čase, keď si poškodený u nej bankovku

rozmieňal, nevšimla si u neho žiadne zranenia. Dokazovala, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu.
Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedkyne
z prípravného konania z čl. 139 a čl. 551.
Zo zápisnice zo dňa 16.11.2002 vyplýva, že v čase skutku pracovala v stávkovej kancelárii C.. Niekedy
v auguste 2002 prišiel do C. blonďavý robotník a to už okolo obeda a dlho niekoľko hodín hral na

automatoch. Neskôr prišli Rómovia zo L., stáli pri ňom, pozerali naňho, ako hrá. Doslova boli na ňom
prilepení. Boli dvaja a veľmi sa na seba podobali. Tento blonďák už pri príchode bol dobitý a v C. požíval
pivo. Tí Rómovia si doniesli so sebou nejakú liehovinu. Na tohto blonďáka si svedkyňa pamätala preto,
že prišiel k pultu, podal jej peňaženku a požiadal ju o rozmenenie bankovky na drobné a to tak, aby to tí
Rómovia nevideli. Takto mu rozmenila 5.000,- Sk bankovku. Pamätala si, že v C. minul asi 1.000,- Sk. Na

automatoch nevyhral nič. Svedkyni pripadalo, ako keby tí Rómovia na neho čakali, kedy z pohostinstva
odíde. Potom blonďák odišiel a odišli aj obaja Rómovia. V tomto čase blonďák nemal krvavé zranenie
na tele, mal len nejaké modriny. Na jej otázku, čo sa mu stalo, len kývol rukou a povedal, že radšej o tom
pomlčí. Minimálne po hodine, bolo to určite po 17.00 hod. opäť do C. prišiel tento pán a znovu hral na
automate. Samostatne prišli aj obaja Rómovia, ktorí sa opakovane postavili k tomuto pánovi. Svedkyňa

si nespomenula, či tento pán mal v tomto čase už nejaké krvavé zranenie, ale skôr nie. Nič zvláštne
svedkyni nehovoril, zdržal sa krátko a odišiel. Odišli aj Rómovia. Keď mu rozmieňala peniaze, vtedy jej
hovoril, že sa týchto Rómov bojí, nechcel, aby videli, koľko má peňazí. Po preložení fotoalbumu č. 1
pod osobami, ktoré boli v C. s blonďákom svedkyňa označila osobu na č. 3 a druhého Róma osobu pod
č. 5 alebo 6. Rovnaké osoby označila aj vo fotoalbume č. 2 a to osobu č. 4 a druhú pod č. 1 alebo 6.

Ohľadom lúpežného prepadnutia poškodeného uviesť nevedela žiadne skutočnosti.
Z výpovede svedkyne učinenej dňa 27.05.2013 vyplývajú totožné skutočnosti, ako o nich vypovedala
vyššie.
Po oboznámení sa so svojimi skoršími výpoveďami z prípravného konania, svedkyňa na hlavnom
pojednávaní uviedla, že je pravdou, čo vypovedala. Ešte na hlavnom pojednávaní uviedla, že si

nepamätá na to, že obžalovaný Ľ. H. mal v ten deň vyhrať tiket. Na skutočnosti uvedené vyššie si
spomenula z dôvodu, že nestáva sa často, aby niekto rozmieňal 5.000,- Sk bankovku, že na druhý deň
táto osoba príde a je riadne dobitá.

Ďalej na hlavnom pojednávaní ako svedok bol vypočutý aj K. Z., ktorý uviedol, že v čase skutku poznal

najmä Y. H. a cez neho i jeho brata Ľ.. Nejaký bližší vzťah však medzi sebou nemajú. Poškodeného si
pamätá z dôvodu, že tento mal deň pred skutkom incident v krčme M. a na druhý deň sa udial predmetný
skutok. V tento deň bol s Y. J. v N., čo je zhruba 20 metrov od miesta činu. Počul, ako na druhej strane
cesty sa hádali Y. H. s poškodeným. Hádali sa pre nejaké karty. Potom sa aj váľali po zemi. Potvrdil, že
jeden z H. na tomto mieste bol, či to bol práve obžalovaný Ľ. alebo ich ďalší brat, to si už nespomenul.

S určitosťou však vypovedal, že poškodeného nebili dve osoby, ale len jedna. Y. H. nebolo potrebné
pomáhať a do bitky nejako zasahovať. Obaja tak poškodený ako aj Y. H. boli pod vplyvom alkoholických
nápojov. Do konca však celý konflikt nevidel, potreboval ísť na toaletu, preto odišiel. Svedok aj Y. J.
rovnako požili alkohol, tento na Y. H. vykrikoval, aby buzeranta ( poškodeného ) nechal tak. Určite však
Y. J. ich od seba neodťahoval. Pokiaľ sa svedok vyjadroval ku zraneniam na bitke zúčastnených osôb,

uviedol, že krv nevidel. S poukazom na odstup času si na hlavnom pojednávaní už na podrobnosti
nespomenul, vo svojich skorších výpovediach vypovedal pravdu.
Pokiaľ v prípravnom konaní ( čl. 549, štvrtý odsek ) vypovedal, že dôvodom konfliktu boli peniaze, ktoré
si poškodený s Y. H. vykrikovali a dnes na hlavnom pojednávaní vypovedal o kartách, svedok vysvetlil,že podľa neho karty i peniaze sú jedno, hovorili o kartách a o nejakej výhre z tých kariet. Nespomenul
si už, kto z nich mal vyhrať, ale toto bol dôvod ich konfliktu.

Svedok Y. J. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že obžalovaného pozná od malička, sú kamaráti.
Poškodeného nepozná. Vypovedal, že v čase skutku bol s K. Z., išli z pohostinstva N.. Videl, ako Y. H.
sa s niekým klbčí, váľali sa, Y. H. toho muža držal ho za plecia a tlačil ho k zemi. Poukázal na to, že
v tomto čase i on bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný Ľ. H. pri nich nebol, tento však stál obďaleč
tak 7-8 metrov a nič nerobil, len sa pozeral. Potom svedok išiel domov, do tohto konfliktu sa nestaral a

to preto, aby aj on nedostal „na papuľu“. Y. H. však vravel, aby prestal, na to čo ho Y. H. poslal „materi
do ...“. S obžalovaným Ľ. sa nerozprával. Na hlavnom pojednávaní si nespomenul na to, či videl, ako Y.
H. vzal poškodenému peňaženku. Potvrdil však, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Aj v tomto prípade na návrh prokurátora bola prečítaná na hlavnom pojednávaní zápisnica o skoršej
výpovedi svedka z čl. 543-546.
Z tejto zápisnice zo dňa 03.07.2013 vyplýva, že v čase skutku bratia H. často požívali alkoholické nápoje,

bývali preto agresívny a dostávali sa do rôznych konfliktov s ľuďmi. Svedok vypovedal totožne ako je
vyššie uvedené a ďalej dodal, že v prípade osoby poškodeného sa jednalo o belocha s blond vlasmi,
ktorý bol odetý v montérkach. Tento sa dosť aktívne bránil útoku Y. H.. Dôvodom konfliktu bolo, že Y. H.
mal niečo poškodenému vziať. Ohľadom samotného konfliktu svedok v prípravnom konaní vypovedal,
že videl, ako poškodeného Y. H. tlačil rukou a kolenami k zemi a druhou rukou mu šmátral po vreckách,

ešte ho aj kopol. Poškodený robil krik, kričal niečo o peniazoch. Svedok potvrdil svoju predchádzajúcu
výpoveď v tom, že videl, ako Y. H. vzal poškodenému z nohavíc peňaženku čiernej farby a túto si zasunul
do zadného vrecka svojich nohavíc. Videl, ako potom Y. H. odišiel smerom k domovu mládeže a ako Ľ.
H. nešiel spolu s ním, tento išiel iným smerom. Tiež na poškodenom videl, že mal zakrvavenú tvár.

Postupom v zmysle ustanovenia § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní bola
prečítaná výpoveď svedka R. Q.Č. z prípravného konania ( čl. 141-142). Z tejto výpovede učinenej dňa
10.02. 2003 vyplýva, že v čase skutku bol živnostník a prevádzkoval na ul. R. Jašíka vo Zvolene na
sídliskuSekierpredajňuOvocie-zeleninaapredajsudovéhovína.Vdeňskutkumedzi16.00hod.a17.00
h na mieste činu bol pred týmto obchodom krik, čo bol dôvod, že sa išiel z predajne von pozrieť. Videl

lomiť sa dvoch mužov, jedného z bratov H. a to Y., ktorého opísal tak, že je nízky, zavalitý, má rapavú
tvár a tento sa lomil s mužom s blond vlasmi, ktorý bol oblečený v montérkach. Niečo si vykrikovali, že
jeden druhému dlhuje nejaké peniaze za karty. Poškodený bol veľmi pod vplyvom alkoholu, Y. H. menej.
Svedok videl, ako Y. H. udrel tri krát päsťou do tváre poškodeného, títo sa obaja navzájom držali, nevil
ich váľať sa po zemi. Aj ich upozornil, aby prestali, že zavolá políciu, nereagovali a asi po 5 minútach

svedok odišiel do vnútra predajne. Keď po 15 minútach vyšiel von, videl, že sa bijú ešte pri kultúrnom
dome pod škôlkou, neskôr videl už policajtov. Jednoznačne vypovedal, že videl v konflikte len Y. H. s
poškodeným. Ľ. H. na tomto mieste nevidel. Či pri tomto konflikte Y. H. niečo poškodenému vzal, svedok
uviesť nevedel, toto nevidel. Aj tento svedok na záver svojej výpovede uviedol, že konfrontovať sa s H.
nebude, nechcel mať s nimi problémy, nechcel mať rozbité okná, uviedol, že sa bojí aj o svoje zdravie,

v podstate s nimi vychádzal dobre, chodili do jeho predajni kupovať víno.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní aj dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to zápisníc o
konfrontáciách ( čl. 143-145, čl. 146-149, čl. 447-449, čl. 454-457 ), odborného vyjadrenia ( čl. 151-153 )
ohľadom krvných stôp na odeve poškodeného, z ktorého bolo zistené, že sa jedná o ľudskú krv s krvnou

skupinou „O“ RH pozitív, akú má i poškodený ( Y. H. vykazoval krvné skupinové vlastnosti „A“ RH
pozitív ), odborného vyjadrenia MUDr. Pavla Cikatricisa ohľadom spôsobených zranení u poškodeného
( čl. 154-164 ), keď z tohto vyjadrenia vyplýva, že poškodený dňa 16.08.2002 utrpel zranenia a to
zmlaždenie na viacerých miestach tváre s krvnými podliatinami a laceráciou kože, zmliaždenie v oblasti
vlasatej časti hlavy na viacerých miestach s krvnými podliatinami, zmliaždenie oblasti nosa s krvácaním,

jednalo sa o poranenia ľahké s dobou liečby 5-6 dní, s vyčísleným bolestným v sume 79,66 €, lekárskej
správy ( čl. 166 ), z ktorej vyplýva, že poškodený bol ošetrený dňa 16.08.2002 v Nemocnici Zvolen,
na chirurgickom oddelení, kde ošetrujúcemu lekárovi popísal skutok tak, že o 16.00 hodine ho napadol
cigáň, sotil ho na zem, udieral a kopal do hlavy, že v bezvedomí nebol, potvrdenia F. A., a.s. zo dňa
14.11.2002 o tom, že U. H. bol dňa 16.08.2002 v čase od 14.00 do 22.00 hod. na riadnej pracovnej

zmene, zápisnice o ohliadke miesta činu ( čl. 173 vrátane fotodokumentácie ), fotodokumentácie z
prehliadky vecí Y. H., u ktorého v teniske bola nájdená 1.000,- Sk bankovka, úradných záznamov ( čl.
183, 185, 185 p.v. ), z ktorých správ vyplýva aj to, že u Y. H. dňa 16.08.2002 v čase o 21.20 bolo
nameraných 2,77 promile alkoholu v krvi, odborného vyjadrenia k výške škody poškodených vecí R.J. ( čl. 568 ), priestupkových spisov Y. H. čl. 581-632, správy o priestupkoch Ľ. H., z ktorej vyplýva
priestupok na úseku proti majetku spáchaného v roku 2011, proti verejnému poriadku z roku 2013,
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/164/2005 ( čl. 591 ), úradného záznamu ( čl.

676 ), oznámenia o prevode zaistených finančných prostriedkov ( čl. 677 ), odpisu z RT ( č.l. 880 ) a
zápisnice o trestnom oznámení čl. 1, z ktorého vyplýva, že poškodený R. J. podal trestné oznámenie
dňa 16.08.2002 o 21.30 hod. a skutok popísal nasledovne:
Bol U. C. stávkovej kancelárii v tento deň asi od 14.00 hodine, kde k nemu prišiel jeden Róm a začal
mu radiť, ako má hrať. Takto boli spolu asi dve hodiny. Potom odišiel, chcel si niečo kúpiť na jedenie a

tento Róm išiel s ním. Keď bol v blízkosti obchodu so zeleninou, tento Róm ho kopol do ľavého kolena,
on spadol na zem a ako bol na zemi, tak ho ešte kopol do hlavy v oblasti nosa, začala mu z nosa
tiecť krv a následne mu tento Róm vybral z pravého vrecka nohavíc peňaženku čiernej farby, v ktorej
mal občiansky preukaz, 6 ks 1000,- Sk bankoviek a 800,- Sk v rôznych bankovkách, niekoľko vizitiek.
Róm utekal do domova mládeže a poškodený bežal za ním. Z domova mládeže vyšli dvaja Rómovia
a povedali mu aby „ťahal do piči“, nadávali mu, na čo odišiel. Išiel do pohostinstva N., kde ku nemu

prišiel ďalší Róm a povedal mu, že je bratom toho Róma, čo mu vzal peňaženku a že on to vybaví,
peňaženku mu vrátia. Následne si bol pýtať na jednej stavbe kľúč od domu, kde býval a potom z jeho
mobilného telefónu privolal políciu. Keď sa s políciou stretol pri obchode, vysvetlil im, čo sa mu stalo,
išiel na ošetrenie do NsP Zvolen. Ďalej v trestnom oznámení uviedol, že vypil 4 fľaše 10 stupňového piva
a vznikla mu škoda celkovo vo výške 7.500,- Sk ( odcudzená hotovosť 7.000,- Sk, peňaženka 200,- Sk,

poškodené oblečenie 300,- Sk ) a oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu lúpeže sa dopustí ten, kto proti
inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Za to sa
potrestá odňatím slobody na dva roky až desať rokov.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po týchto
úvahách dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, najmä
výsluchu svedkov, obžalovaného, tiež poškodeného v spojitosti s listinnými dôkazmi obsiahnutými v

spise v danom prípade je potrebné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného Ľ. H. podaná
obžaloba, spáchal v spolupáchateľstve toho času s už nebohým obvineným 1/ Y. H. aj obžalovaný Ľ. H..

K takémuto záveru súd dospel na základe výpovedí svedkov a to Y. J., ktorý videl konflikt fyzický i slovný,

videl, že poškodený bol šacovaný po vreckách, videl, že mu bola odcudzená peňaženka, ale uvedené
videl udiať sa len medzi poškodeným a už nebohým obvineným Y. H.. Naopak tento svedok vypovedal,
že obžalovaný Ľ. H. nevidel do tohto konfliktu sa zapojiť. Svedok K. Z. obdobne usvedčoval z bitky
s poškodeným len osobu toho času už nebohého obvineného Y. H.. Dokazoval, že obžalovaný Ľ. H.
ten stál vedľa nich, nič nerobil. Ďalší svedok R. Q. videl konflikt len medzi dvomi osobami a to medzi

poškodeným a toho času už nebohým obvineným Y. H.. Usvedčoval len Y. H. z fyzického i slovného
incidentu s poškodeným, nevidel však celý konflikt, lebo odišiel. Obžalovaný Ľ.G. H. od počiatku popieral
svojuvinunalúpežnomprepadnutípoškodenéhoajehoobhajobanebolaokremvýpovedepoškodeného
žiadnym iným dôkazom vyvrátená. Naopak bola potvrdená jeho neúčasť na žalovanom skutku svedkami
Y. J., K. Z. a R. Q..

Súd poukazuje na výpoveď poškodeného, ktorý jediný zo spáchania žalovaného trestného činu
usvedčuje aj obžalovaného Ľ.C. H.. Je potrebné poukázať na hladinu požitého alkoholu u poškodeného,
na trestné oznámenie učinené poškodeným v čase skutku o 21.30 h ( t.j. pár hodín po skutku ), v ktorom
žiadne skutočnosti ohľadom obžalovaného Ľ. H. neuvádzal, uvádzal len osobu Y. H., že tento ho zbil a
olúpil a v tomto smere je potrebné poukázať aj na lekársku správu z ošetrenia poškodeného, z ktorej

vyplýva, že ho napadol len jeden cigáň, ďalej z trestného oznámenia vyplýva i to, že po tom, čo sa vrátil
do pohostinstva N. až vtedy sa mu mal prihovoriť druhý Róm a to brat páchateľa Ľ.G. H., ktorý mu mal
povedať, že je bratom útočníka a že vybaví, aby mu peňaženku vrátil a až potom poškodený privolal
políciu, t.j. v rámci podania trestného oznámenia, čo bolo najbližšie z časového hľadiska ku skutku, v
ňom vypovedal úplne rozdielne od svojich ďalších svedeckých výpovedí, ktorými už usvedčuje oboch

bratov H. Y. K. Ľ..

Nebolo teda bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že žalovaný skutok skutočne
spáchal v spolupáchateľstve aj obžalovaný Ľ. H.. Je nevyhnutné v danej veci aplikovať jednu zozákladných zásad trestného konania a to zásadu „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, keď existuje len jedna výpoveď poškodeného, ktorá obžalovaného zo spáchania skutku
v spolupáchateľstve usvedčuje, navyše sa jedná o výpoveď poškodeného rozpornú, neviery hodnú s

poukazom na jej viaceré verzie rozvedené vyššie.

Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad jedine vtedy, ak je po vykonaní dôkazov dosiahnutý
najvyšší možný stupeň istoty vo vzťahu k skutku či osobe páchateľa, a to aspoň na úrovni všeobecného
pravidla „preukázania nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť“. Použitie princípu in dubio pro reo prichádza

preto do úvahy vždy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

Jenutnékonštatovať,žeprodukovanédôkazyvosvojomsúhrnenetvoriasúvislúaucelenúreťaz,zktorej
by bolo možné vytvoriť jednoznačný záver o tom, že žalovaný skutok skutočne spáchal obžalovaný, keď
tohto usvedčuje len výpoveď poškodeného a práve naopak verziu poškodeného nepotvrdili vypočutí
svedkovia na mieste činu prítomní ( Y. J., K. Z. E. R. Q. ), preto bolo potrebné postupovať podľa § 285
písm. c/ Tr. poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. S poukazom na všetko uvedené rozhodol

súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že si poškodení svoj prípadný nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní
neuplatnili, súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Odvolaniemáodkladnýúčinok.Oznámenímrozsudku
je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.