Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Chamula

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115200727
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115200727.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: Mária Pitľaničová, nar. 4.1.1992, bytom Ružomberok,
M. Madačova 6/32, zastúpená JUDr. Antonom Tabačákom, Ph.D., advokátom so sídlom v Oravskom
Bielom Potoku, ul. Hlavná 82, proti žalovaným: 1) O.. O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom R., ul. C. č. XX,
zastúpený JUDr. Máriou Kostolnou, advokátkou so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, 2) Falck
Záchranná a.s., IČO: 35 900 130, so sídlom v Košiciach, ul. Bačíkova č. 7, v konaní o priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v rade 1/, ako aj žalovaný v rade 2/, m a j ú p r á v o na náhradu trov konania od žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.1.2015 v spojení s jej doplnením zo dňa 13.2.2015 sa žalobkyňa domáhala

pôvodne voči žalovanému v r. 1/ zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-- EUR. Žalobkyňa
odôvodnila žalobu tým, že dňa 23.07.2013 bola Michalovi Pitľaničovi, nar. 1952, poskytnutá posádkou
rýchlej zdravotnej služby Ružomberok, poskytovateľom zdravotnej služby Falck Záchranná a.s.,
poskytnutá zdravotná starostlivosť. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s právnymi
predpismi, diagnostickými a liečebnými postupmi, uvedenú skutočnosť dosvedčuje Lekársky posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou. Sporová strana žalobkyne poukazuje na význam právnej úpravy § 13 Občianskeho
zákonníka a na publikovanú rozhodovaciu činnosť súdov viažucu sa na následok smrti blízkej osoby.
Vzhľadom na to, že nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola smrť otca
žalobkyne, čím bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, domáhajú sa zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 10.000,-- EUR.

2. Žalovaný v r. 1/ sa k veci samej vyjadril písomne dňa 29.4.2015 tak, že žalobu v tejto veci navrhuje
zamietnuť, lebo namieta nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. Žalovaný v r. 1/ je zamestnancom
poskytovateľa zdravotnej služby Falck Záchranná a.s., preto nie je v právnom vzťahu s poškodeným.
Za škodu zodpovedá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a žalovaný v r. 1/ zodpovedá svojmu
zamestnávateľovi. Sporová strana žalovaného v r. 1/ poukazuje na publikovanú rozhodovaciu činnosť
súdov viažucu sa na zodpovednosť právnickej osoby, ktorá na svoju činnosť použila fyzickú osobu, a na

povinnosť súdu zamietnuť žalobu v prípade nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

3. Na základe podania zo dňa 5.10.2015 súd uznesením č.k. 8C/20/2015 - 53 pripustil vstup žalovaného
v r. 2/ do tohto konania.

4. Žalovaný v r. 2/ sa k veci samej vyjadril písomne dňa 1.12.2015 tak, že žalobu v tejto veci navrhuje

zamietnuť. Poukazuje na význam právnej úpravy nemajetkovej ujmy, rešpektuje jej satisfakčnú povahu.
Rozlišuje nemajetkovú ujmu podľa § 11, 13 Občianskeho zákonníka od práva na náhradu škodypodľa § 420 Občianskeho zákonníka a poukazuje na zákonné podmienky práva na náhradu škody,
osobitne podmienku zavinenia, ktorým treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Ustanovenia § 13 neriešia osobitosti konania právnickej osoby, ktorým dôjde

k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv jednotlivca, najbližšou právnou úpravou podľa §
853 Občianskeho zákonníka je právna úprava náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť právnickej osoby za konanie zamestnanca nie je daná bez výnimky, je nutné, aby
konanie fyzickej osoby za právnickú osobu napĺňalo vecnú, časovú a miestnu súvislosť. Žalovaný v
r. 2/ preto namieta nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, lebo nie je možné, aby za exces

zdravotníka zodpovedala právnická osoba, ktorá je jeho zamestnávateľom. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou v rámci svojej kompetencie konštatuje naplnenie alebo nenaplnenie legálnej
definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ale nevyhodnocuje ani neskúma príčinnú súvislosť medzi
konaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a následkom, záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou preto nemôže zakladať nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. Príčinná
súvislosť, že by ujma žalobkyne bola bezprostredne spôsobená konaním žalovaného v r. 2/, nebola

preukázaná.

5. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2016 sa sporové strany pridržiavali svojich podstatných
skutkových a právnych dôvodov v zmysle ich písomných podaní. Osobitne žalovaní v r. 1/ a 2/ jednotlivo
namietali nedostatok svojej vlastnej vecnej pasívnej legitimácie.

6. Súd vychádzal zo zhodných častí tvrdení, v podrobnostiach zo vzájomne nespochybnených tvrdení
sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi.

7. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 21.8.2016 osobne vypovedala tak, že ide o zásah

23.07.2013 o 0.43 hod., keď rýchlu zdravotnú službu volali k otcovi žalobkyne, jemu sa ťažko dýchalo,
„oni“ (členovia rodiny - pozn. súdu) mu aj namerali krvný tlak 202/122 a 108 pulzov. Dostavil sa MUDr.
Frátrik, ktorý otcovi urobil EKG a odmeral mu aj krvný tlak, ktorý už bol v poriadku. Oni sa mu snažili
ukázať nami namerané hodnoty, ale on ich neakceptoval. On sa ich opýtal, či vedia diagnózu ich otca, oni
s ním žili 3 roky v takom stave, že mal nádor na mozgu a do tej pľúcnej embólie bol dvakrát operovaný.

Lekár potom odišiel s tým, že nepodal ich otcovi ani kyslík, ani žiadnu liečbu, otcovi sa stále zle dýchalo.
Oni potom záchrannú službu volali ešte aj o 02.39 hod., lebo otec sa stále cítil zle, aj keď nerozprával, tak
vedel komunikovať. Chytal sa postele a dvíhal sa, aby mohol lepšie dýchať, lapal po dychu, bol bledý.
Tým, že sa chytal za hruď, oni si hovorili, či nemá infarkt. Znovu prišiel MUDr. Frátrik, od nich si nenechal
nič nadiktovať, iba otca sa opýtal, aké má ťažkosti, a inak nemal trpezlivosť. Znovu urobil otcovi EKG,

odmeral tlak, a odišiel s tým, že ráno má navštíviť lekára. Otcovi bolo stále zle, preto potom po siedmej
hodine oni znovu volali záchranku, otec bol chodiaci, sám prešiel na WC a vtedy na žalobkyňu mama
kričala, že otcovi je zase zle, ťažko dýchal, mal studený pot a bol bledý. Tam už aj odpadával, preto
museli priniesť stoličku, aby si sadol. Po celý čas až po túto tretiu návštevu záchranky otec ťažko dýchal,
bol celkovo oslabený a veľmi sa potil. V treťom prípade už bola posádka záchranky vymenená a ona ho

odviezla do nemocnice, kde mu zistili obojstrannú pľúcnu embóliu. Na otázku súdu, ťažiskovo k tomu,
prečo sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, čo sa ďalej dialo, odpovedá, že nejde ani o tú smrť, ale o
to, že oni mu dvakrát neposkytli riadne pomoc. Odvtedy sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav, vyžadoval
24 hodinovú starostlivosť, stal sa ležiacim a oni ho museli prebaľovať. Potom v októbri 2013 mu zaviedli
hadičku do žalúdka, ktorou prijímal tekutú stravu. K protokolárnej poznámke sudcu, že podľa písomného

obsahu žaloby a jej doplnenia po skutkovom opise dvoch namietaných návštev lekára a ďalšej návštevy
s odvozom pacienta sporová strana žalobkyne argumentuje úmrtím blízkej osoby, uvádza, že tá smrť
nie je primárny následok, ale sekundárny, keby bola jej otcovi zdravotná starostlivosť poskytnutá riadne,
tak on nemusel byť až v takom zlom stave, v akom bol.

8. Z listinných dôkazov súd zistil:

9. Podľa oznámenia o výsledku prešetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
9.4.2014 (č.l. 6 až 7 spisu), vo veci prešetrenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti O., nar. XXXX,
poskytnutej posádkou rýchlej lekárskej pomoci (RLP) Ružomberok, poskytovateľom zdravotnej služby

Falck Záchranná a.s., dňa 23.07.2013 o 0.52 hod. bola prvýkrát vyslaná RLP, dňa 23.07.2013 o 2.47
hod. bola druhýkrát vyslaná RLP, rozhodnutie lekára o ponechaní pacienta v domácej starostlivosti
nemožno vyhodnotiť sako správne. V prípade zásahu 23.07.2013 o 7.31 hod. lekár urobil všetko, čo
je jeho povinnosťou a na čo mal možnosti. Zdravotná starostlivosť Michalovi Pitľaničovi, nar. 1952, privýjazdoch dňa 23.07.2013 o 0.52 hod. a o 2.47 hod. nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zák. č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podanie (adresátkou vybavenia žalobkyňa - pozn. súdu) úrad
uzatvoril ako opodstatnené.

10. Dňa 26.5.2014 bol MUDr. Stanislavom Mlynárikom vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a
o sťažení spoločenského uplatnenia Michala Pitľaniča, nar. 1952, podľa obsahu ktorého k poškodeniu
zdraviadošlo23.7.2013,kpoškodeniuzdraviadošlonesprávneurčenoudiagnózouanáslednouliečbou.
Bodovo ohodnotenou diagnózou bolo č. 249 hodnotenie prirovnaním - poškodenie hlbokého žilného

systému pravej dolnej končatiny - uzáver žilným trombónom, s následnou masívnou embolizáciou do
pľúc - obojstranná embolizácia do arteria pulmonalis, s potrebou intenzívnej liečby.

11. Podľa § 11 zák. č. 99/14963 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) , fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížení dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Podľa § 853 ods. 1 OZ Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

16. Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

17. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
spoločenského uplatnenia.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe
č. 1 v I. a III. časti.

19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) Súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány.

20. Podľa § 127 ods. 1 písm. c) CSP Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní

sa uvedie, ... c) ktorej veci sa týka.

21. Podľa § 132 ods. 1 CSP V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

22. Súd zamietol žalobu, lebo v zmysle skutkového odôvodnenia žaloby nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia pri opisovanom skutkovom stave a medzi úmrtím otca
žalobkyne, čím malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. V podrobnostiach zo vzájomnenespochybnených tvrdení sporových strán už súd skutkovo vychádzal aj z toho, že pri výjazdoch dňa
23.07.2013 o 0.52 hod. a o 2.47 hod. podľa vyššie oboznámeného oznámenia o výsledku prešetrenia
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 9.4.2014 bol prítomným lekárom žalovaný v r.

1/, s tým, že tento bol zároveň zamestnancom žalovaného v r. 2/, súd tiež obdobne vychádzal aj z toho,
že žalobkyňa je dcérou zosnulého Michala Pitľaniča, nar. 1952.

23. Systematicky prednostne vzhľadom na právne otázky nastolené sporovými stranami súd zamietol
žalobu osobitne voči žalovanému v r. 1/ pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Súd síce

uznáva právnu argumentáciu žalovaného v r. 2/ podľa jeho písomného vyjadrenia v tom, že je namieste
jednoznačne určiť pasívne vecne legitimovaného účastníka, aj v tom, že keď ustanovenia § 13 neriešia
osobitosti konania právnickej osoby, ktorým dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
jednotlivca, najbližšou právnou úpravou podľa § 853 Občianskeho zákonníka je právna úprava náhrady
škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Lenže napriek tomu, že v konaní žalovaného v r. 1/ ako
lekára možno vidieť určitý exces, keď v jeho činnosti došlo k pochybeniu, ktoré konštatoval Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, predsa podľa názoru súdu aj v tomto prípade je pasívne
vecne legitimovaný žalovaný v r. 2/ ako subjekt, s ktorým pacient, resp. poškodený okruh osôb prišiel
do kontaktu, keďže poskytovateľom rýchlej lekárskej pomoci (RLP) bol práve žalovaný v r. 2/ ako
právnická osoba. Na uvedenom nič nemení ani povaha zavinenia ako subjektívneho vzťahu osoby k
svojmu vlastnému konaniu, lebo aj v tomto prípade konania zamestnanca právnickej osoby ide o prípad

zodpovednosti právnickej osoby podľa cit. ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto sa súd
stotožňuje so žalovaným v r. 1/, následne s tým, že odvodene by prichádzala zodpovednosť lekára ako
zamestnanca voči jeho zamestnávateľovi.

24. Napokon pri danom priebehu konania, keď žalobkyňa príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia

pri opisovanom skutkovom stave a medzi úmrtím otca žalobkyne nepreukázala ani do času rozhodnutia
súdu na pojednávaní, súd žalobu zamietol naraz voči obidvom žalovaným v r. 1/ a 2/. Voči návrhu
sporovej strany žalovaného v r. 1/ na iný procesný postup na pojednávaní na rozhodnutie o časti alebo
o základe sporu, za účelom ustálenia pasívnej vecnej legitimácie, by už tento postup nebol účelný. Je
vhodné dodať, že už samotné žalobné tvrdenie je teoretickou etapou uplatnenia alebo bránenia práva,

po ktorej systematicky nasleduje dôkaz. Procesná podstata tohto sporu podľa cit. ust. § 3, § 127 ods.
1 písm. c), § 132 ods. 1 CSP, vzhľadom na skutkové odôvodnenie žaloby, spočívala v preskúmaní
zásahu do osobnostných práv žalobkyne spôsobenej smrťou jej otca. V tomto zmysle bola žaloba o
zaplatenie 10.000,- Eur procesne úplná (obdobne podľa procesnej právnej úpravy účinnej do 30.6.2016,
aj od 1.7.2016 - pozn. súdu). Na uvedenom už nič nemenilo iné skutkové odôvodnenie žalobkyňou

osobne na pojednávaní, keď uvádzala ťažkosti s liečením a so starostlivosťou o jej otca, oproti čomu
jeho smrť mala byť až druhotný následok, lebo skúmanie tohto ďalšieho odôvodnenia by zneprehľadnilo
procesné postavenie opačnej sporovej strany vo vzťahu k tomu, ako skutkovo bol vlastne odôvodnený
procesný nárok na zaplatenie 10.000,- Eur. Prakticky povedané, keď žalovaný v r. 2/ primerane vo
svojom písomnom vyjadrení namietol nepreukázanie príčinnej súvislosti sporovou stranou žalobkyne,

táto túto príčinnú súvislosť nepreukázala napr. čo aj dodatočne navrhnutým návrhom na vyriešenie tejto
odbornej otázky, príznačne popri inej možnej príčine smrti otca žalobkyne, ktorý nezomrel priamo pri
opisovanomnesprávnomposkytnutí zdravotnejstarostlivosti,ažbezoboznámenia,kedyotecžalobkyne
zomrel.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) účinného od 1.7.2016, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, s tým, že podľa § 255 ods. 1 CSP
procesne úspešní boli žalovaní v r. 1/ a 2/ proti žalobkyni. Súd zároveň nezistil dôvod hodný osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by žalobkyňa nemala byť zaviazaná na náhradu trov konania, na

uvedenom nič nemení napr. ani vzťah žalobkyni k zosnulej osobe, lebo ani tento neodôvodňuje podať
žalobu voči vecne pasívne nelegitimovanému účastníkovi, resp. bez preukázania príčinnej súvislosti
vedúcej k úmrtiu osoby, ktorým malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. O výške trov
konania v prípade právoplatnosti rozsudku prislúcha rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016,

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.