Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316207029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6316207029.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa R. S., narodený XX. augusta XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky K.. N. S., narodenej X. E. XXXX, bytom Q. N. XXX,
právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, so sídlom Brezno, Nám.M.R.Štefánika
29/36, a otca C. S., narodeného XX. E. XXXX, bytom Q. N. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, za účasti prokuratúra Okresnej prokuratúry
Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý R. S., nar. XX.XX.XXXX sa od 14. 10.2016 na čas do rozvodu manželstva z v e r u j e do

osobnej starostlivosti matky.

II. Otec C. S. j e p o v i n n ý prispievať od 14.10.2016 na výživu maloletého R. S. sumou 110
(jednostodesať) Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, až
na čas do rozvodu manželstva.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

IV. Dlh na výživnom za obdobie od 14.10.2016 do 30.01.2017 vo výške 385 Eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým R. takto:

Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať každý nepárny kalendárny víkend od piatku 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod.

Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať cez letné prázdniny od 16.07. od 08.00 hod. do 31. 07. do
18.00 hod. a od 15.08. od 13.00 hod. do 30. 08. do 13.00 hod.

OtecjeoprávnenýsmaloletýmsastýkaťpočasjarnýchprázdninvyhlásenýchMinisterstvomškolstvaSR
pre Banskobystrický kraj každý párny kalendárny rok od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať cez Vianočné prázdniny od 23.12. od 17.00 hod. do 28.12. do
17.00 hod. počas každého párneho kalendárneho roka.

Otec je oprávnený s maloletým sa stýkať cez Silvester a Nový rok od 28.12. od 17.00 hod. do 06.01.
do 17.00 hod. počas každého nepárneho kalendárneho roka.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým.VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. októbra 2016 žiadala, aby súd zveril

maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 150
Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený v manželstve, avšak od júna 2016 s
otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere.

2. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhuje maloletého zveriť do striedavej
starostlivosti rodičov. Poukázal na svoje majetkové a bytové pomery.

3. Kolízny opatrovník sa písomne nevyjadril, no poukázal na svoju správu zo sociálneho zisťovania v
konaní o rozvode manželstva.

4. Na pojednávaní dňa 21. septembra 2016 vo veci tunajšieho súdu pod sp.zn. 1P 20/2016, kde súd

pojednával o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode manželstva, otec samostatným návrhom žiadal upraviť styk s maloletým. Súd uznesením 1P
20/2016-59 zo dňa 21. septembra 2016 vylúčil tento návrh na samostatné konanie. Uvedená vec bola
dňa 18. októbra 2016 zapísaná do registra pod sp.zn. 8P 215/2016. Súd uznesením 8P 215/2016-19 zo
dňa 16. januára 2017 obe uvedené veci spojil do jedného konania, ktoré sa bude viesť pod sp.zn. 1P

72/2016. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. januára 2017.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. januára 2017, vec prejednal v prítomnosti
rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Vyživovaciu povinnosť má k trom deťom, avšak
L. je už plnoletá a tejto dcére platí jej otec výživné vo výške 82 Eur mesačne už priamo k rukám
plnoletej dcéry. Matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej V. R. vo výške 27,13 Eur mesačne. Do

konca apríla 2017 matka s maloletým R. býva v prenajatom byte v Podbrezovej, pričom poplatky spojené
s bývaním uhrádza otec maloletého a teda ona sama výdavky spojené s bývaním nemá. Matka nemá
žiadny príjem a žije len z úspor. Poberá len príspevky na maloletého R. vo výške 23, 52 Eur mesačne a
taký istý príspevok na plnoletú L.. Čo sa týka plnoletej L., tak s ňou má matka náklady vo výške 220 Eur
mesačne. Maloletý R. navštevuje predškolské zariadenie, kde má matka od novembra 2016 dotáciu a

platí poplatok za stravu maloletému len vo výške 1,30 Eur mesačne, ďalej uhrádza poplatok ZRPŠ vo
výške 15 Eur ročne a na školské pomôcky minie manželka okolo 7 Eur ročne. Vzhľadom na skutočnosť,
že z miesta jej prechodného pobytu do škôlky, do ktorej chodí maloletý je zlé autobusové spojenie a
boli by dlhé prestoje, tak matka vozí maloletého do a zo škôlky autom na čo minie mesačne okolo 100
Eur. Náklady na ošatenie, stravu a hygienu maloletého matka vyčíslila na sumu 100 Eur, taktiež matka

uviedla, že mesačne minie asi 50 Eur na voľno časové aktivity pre maloletého v čom sú napr. návšteva
kúpaliska, kina, kúpa hračiek alebo kníh. Uviedla, že od mesiaca jún 2016 do dňa pojednávania otec
maloletého zaplatil na výživnom sumu 120 Eur. Nesúhlasila s tvrdením otca o jeho príjme a poukázala na
skutočnosť,žeotecmaloletéhomápríjemajzdomácichzabíjačiek,zpredajajatočnýchoviec.Čosatýka
majetkových pomerov otca, matka má vedomosť, že otec pravidelne mesačne chodí na voľnočasové

seansy čo ho mesačne vyjde na 200 eur. Matka uviedla, že návrh na úpravu práv a povinností k
maloletému podávala neskôr, nakoľko čakala že s otcom maloletého sa na tejto úprave budú vedieť
dohodnúť.

7. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletému R. už

nemá. Otec je samostatne hospodáriaci roľník s príjmom cca 11.000 Eur ročne pričom prevažným
zdrojom príjmu sú poľnohospodárske dotácie. Ročné výdavky otec vyčíslil na sumu cca 5.000 Eur a
jedná sa o výdavky ako sú krmivá pre zvieratá, poplatky za veterinárne prípravky, výdavky na udržanie
nehnuteľností atď. Otec má teda čistý príjem pred zdanením 6.000 Eur ročne. Doteraz dane neplatil,
nakoľko mal daňový bonus, ale tohto roku už daň z príjmu platiť bude. Otec si hradí sociálne a zdravotné

poistenie vo výške 200 Eur mesačne. Ďalšie výdavky, ktoré otec má sú výdavky na internet a telefón vovýške 35 Eur mesačne, výdavky na auto (cestovné, opravy, PHM) vo výške 130 Eur mesačne, náklady
na stravu 70 Eur mesačne, výdavky na kultúru a voľno časové aktivity 25 Eur mesačne, výdavky na dieťa
mimopotravy45Eurmesačne.Otecplatídaňznehnuteľnostíapoplatokzaodvozkomunálnehoodpadu

vo výške 40 Eur ročne, za drevo platí 30 Eur ročne a do konca apríla 2017 platí matke a maloletému R.
náklady spojené s ich prechodným bývaním vo výške 280 Eur mesačne. Otec súhlasil s tvrdením matky,
že tejto uhradil len sumu 120 Eur a uviedol, že pokiaľ by matke uhrádzal výživné, nič by ju nemotivovalo
súhlasiť s rozvodom. Vzhľadom na zhoršujúcu sa rodinnú situáciu zohnal matke a maloletému nájomné
bývanie, za ktoré od novembra 2016 otec mesačne platí sumu 280 Eur. Otec vysvetlil, že pokiaľ aj

zabije nejaký kus dobytka tak príjem z tejto činnosti nie je taký ako uvádza matka. Vzhľadom na to, že
otec dospel k záveru, že osobnostne vyhorel, navštevuje kurz osobnostného rozvoja raz do mesiaca s
nákladmi 100 Eur mesačne.

8. Matka maloletého má mesačný príjem - prídavok na dieťa vo výške 47,04 Eur (maloletý R. a plnoletá
L.).

9. Otec maloletého je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom za posledné zdaňovacie obdobie
mal príjem vo výške 11.000 Eur ročne a výdavky vo výške 5.000 Eur ročne.

10. Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia

maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ako to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.13. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 121 C.s.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z manželského
vzťahu,avšakrodičiadieťaťanežijúvspoločnejdomácnostiaspoločnenezabezpečujúvýchovuavýživu

maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej
starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie
podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v
domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho
zisťovania, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a kolízny opatrovník

sa pripojil k dohode rodičov v tejto časti, súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti
matky s účinnosťou od 14. októbra 2016, t.j. odo dňa podania návrhu matkou na súd.25. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z
možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,

pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletého R. výživné vo výške 150 Eur mesačne. Otec
dieťaťa má príjem, ktorý sa ťažko stanovuje vzhľadom na špecifiká jeho podnikania. Súd akceptoval
výdavky matky na maloletého R. mesačne 100 Eur oblečenie, hygiena a strava, poplatky spojené s
návštevou predškolského zariadenia vo výške 3 Eur mesačne (vzhľadom na nízku položku stravy v

škôlke), voľnočasové aktivity v približne rovnakej výške ako uvádzal svoje náklady otec t.j. 30 Eur (o
päť Eur viac ako u otca vzhľadom nato, že okruh jeho záujmov je už ustálený a maloletý pre rozvoj
svojej osobnosti vyžaduje v tomto ohľade väčší záber aktivít pomáhajúcich rozvoju jeho osobnosti) a
súd akceptoval aj výdavky matky na cestovanie maloletého vo výške 80 eur t.j. zhruba 60% nákladov
otca na cestovanie, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 213 Eur. Súd má
zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj

primerané rozvoju jeho osobnosti. Súd vychádzal z príjmu otca medzi 500 až 700 Eur a zohľadnil mu
výdavky na bývanie vo výške 40 Eur mesačne (drevo, prenájom pozemkov, daň z nehnuteľností plus
odvoz odpadu), a tiež náklady na mobilný telefón vo výške 35 Eur, náklady na stravu 70 Eur, výdavky na
svoju potrebu vo výške 25 Eur. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd neprihliadol na poplatky spojené
s používaním motorového vozidla, lebo túto položku si otec uplatňuje ako nákladovú položku v daňovom

priznaní, avšak v konečnom dôsledku by tento výdavok nemal vplyv na určenie výživného. Z takto
približneurčenéhopríjmuaprizohľadnenívýdavkovsúdvzmysle§62ods.2vetadruházákonaorodine
stanovil výživné v celkovej sume 110 Eur mesačne. Súd sa síce zaoberal námietkami matky ohľadne
nezdaneného príjmu otca z predaja dobytka, resp. jeho využitia na predaj mäsových výrobkov, ale súd
musí zohľadniť aj skutočnosť, že otec matke a maloletému uhrádza bývanie vo výške 280 Eur a navyše

otec sa stále stará o matkin majetok, ktorý tvorí 13 ks koní, ktoré môžu byť zárobkovo činné v prospech
matky, čo matka nevyužíva pre svoj ekonomický rozvoj, ale náklady na tieto zvieratá má stále otec a
teda v konečnom dôsledku aj potenciálny príjem otca z takejto matkou naznačenej činnosti neprevýši
tieto jeho výdavky. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako
aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určovaní výšky výživného súd vzal

do úvahy mesačné výdavky otca, spojené aj so zabezpečovaním bývania pre maloletého a s nákladmi
na domácnosť a jeho ďalšie výdavky. Zároveň však súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má
prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak

vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej
spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere
ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška
takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že otec maloletého nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona

o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto
výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast
životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na
súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

26. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zaviazanie otca platením vyššieho výživného zamietol
a tiež priznal výživné na maloleté dieťa až odo dňa podania návrhu matkou na súd a nie spätne, pretože v
tomto konaní nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka vedela, že otec podal návrh na rozvod,
rodičia maloletého od začiatku mesiaca jún 2016 nežili v spoločnej domácnosti a jej osobne nič nebránilo
podať návrh na súd skôr ako 14. októbra 2016.

27. Súd dlh na výživnom za obdobie od 14. októbra 2016 do 30. januára 2017 ustálil na výške 385
Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do troch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku, k rukám matky maloletého, vzhľadom na skutočnosť, že takáto suma otca v tejto lehote
neprimerane nezaťaží.

28. Táto úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bude v platnosti až do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu o rozvode rodičov maloletého, ktorý upraví
výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.29.Voveciúpravystykuotcasmaloletýmsúdprihliadolnadohodurodičovohľadnevýkonurodičovských
práv a povinností k maloletému, ktorá dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a

súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu v tomto bode neschválil. Súd schválil rodičovskú
dohodu čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, táto dohoda napomôže zachovaniu doterajších
vzťahov otca s maloletým. Bude na rodičoch, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobili
tak, aby sa doterajšie ich vzťahy s maloletým prehĺbili a tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný
kontakt s otcom. Súd dodáva nepárnym kalendárnym víkendom sa rozumie nepárny kalendárny týždeň

(t.j. 1,3,5,7,9 resp. týždne končiace týmito číslicami). Párnym kalendárnym rokom sa myslí rok, ktorý sa
končínačíslice2,4,6,8,0. Nepárnymkalendárnymrokomsamyslírok,ktorýsakončínačíslice1,3,5,7,9.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým počas Silvestra a Nového roka, tak tu nepárny kalendárny rok
sa vzťahuje k dátumu 28. decembra. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým počas jarných prázdnin,
tak tento styk v uvedenom roku začne v piatok od 17.00 hod. t.j. v posledný deň školského vyučovania
a skončí sa v nedeľu nasledujúceho týždňa o 17.00 hod., t.j. v posledný deň predchádzajúci začiatku

školskej dochádzky po týchto prázdninách.

30. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení.