Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230876
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114230876.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore strán žalobcu: Bytový podnik

mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti
žalovaným: 1/ E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, Č. X/X, 2/ G. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Č.
X/X, 3/ S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Č. X/X, v konaní o zaplatenie 1.451,34 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.451,34 EUR s 5,5%
úrokom z omeškania od 23.9.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.451,34 EUR spolu s úrokom z omeškania. Zároveň sa
domáhal aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní od roku 2013 užívajú byt č. 5 na
Č. ulici č. 4 v Košiciach, ktorého je žalobca správcom, bez právneho titulu, pričom nezaplatili úhradu za
užívanie bytu vo výške mesačného zálohového predpisu platieb za obdobie od januára do decembra

2013 vo výške 630,48 EUR ako aj nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za
rok 2013 vo výške 820,86 EUR.

2. Žalovaní v 1. až 3.rade sa k žalobe nevyjadrili.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe
týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

4. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, bytového odboru Košice I Č.j. O. zo dňa 9.8.1985 súd
zistil, že pôvodnému manželovi odporkyne, Q. W., bol pridelený do užívania byt č. 5, na u. Q..W. (teraz
Č.) ulici č. 4 v Košiciach na 1.poschodí, pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva.

5. Z Evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu súd zistil, že pôvodný nájomca Q. W. sa
z bytu odsťahoval a v byte bola evidovaná ako užívateľka odporkyňa v 1. rade, ktorá dňa 21.4.1990

uzavrela manželstvo s odporcom v 2. rade.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom
č.k. 40C/85/2008-50 zo dňa 23.3.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade a jeho manželkyvypratať predmetný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/397/2011-83 zo dňa 24.7.2012, ktorým
bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Z odôvodnenia citovaného rozsudku súd zistil, že právo

spoločného užívania, ktoré žalovaným vzniklo uzavretím manželstva dňa 21.4.1990, sa účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka č.509/1991 Zb., v súlade s ust. § 871 ods. 1, transformovalo na právo
spoločného nájmu. Nájom bytu odporcom v 1. a 2. rade zanikol výpoveďou, danou prenajímateľom
dňa 9.8.2006, z dôvodu neplatenia nájomného ako aj úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2006. Uvedeného dňa teda zanikol nájomný vzťah. Súd mal

za preukázané, že žalovaný v 1.rade, manželka žalovaného a žalovaného v 2. a 3.rade aj v čase
rozhodovania súdu (23.3.2011) v predmetnom byte bývali, bez právneho titulu, preto rozhodol o ich
povinnosti byt vypratať.

7. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2013,
adresovaného manželke žalovaného v 1. rade súd zistil, že základné nájomné bolo predpísané vo výške

52,54 EUR. Spolu so zálohovými platbami za ostatné služby - vykurovanie, ohrev vody, teplá voda,
studená voda, zrážková voda, energia spoločných priestorov, meracia a regulačná technika a iné služby,
bola mesačná úhrada za užívanie predpísaná vo výške 162,43 EUR.

8. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním pre predmetný byt za rozúčtovacie obdobie od

1.1.2013 do 31.12.2013 zo dňa 2.6.2014 súd zistil nedoplatok vo výške 630,48 EUR titulom nájomného
a 820,86 EUR titulom služieb, spolu 1.234,08 EUR.

9.Zdoručenkypredloženejžalobcomsúdzistil,žepredmetnévyúčtovanienebolodoručenéžalovanému
v 1.rade, zásielka sa vrátila nedoručená.

10. Zo zápisu zo šetrenia zo dňa 5.5.2016 súd zistil, že podľa telefonického rozhovoru s vlastníčkou
bytu na ulici Č. X sa p. Q. vyjadrila k nájomníčke, p. Q. Y., že nájomníčka koncom roka 2012 opustila
spoločnú domácnosť hneď po požiari, ktorý vznikol pravdepodobne asi pred koncom roka 2012. Odišla
do zahraničia a v byte ostal bývať p. Y. aj s dvoma dcérami, asi 1,5 roka je byt opustený, nakoľko p.

Y. odišiel bývať za jednou dcérou do zahraničia a do bytu nik nechodí ani nepočuť žiadny pohyb v
uvedenom byte.

11. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že
mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli

zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom
o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene
vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy
(špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení
Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka

uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi,
uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať
ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných
konaniach.

12.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

14. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.16. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho
práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému
na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Ak osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je
oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník

v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je. Pokiaľ teda iná
osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné
obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od
počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

18. Žalobca sa od žalovaných domáhal vydania - zaplatenia bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
odporcom vzniknúť tým, že v období od januára do decembra 2013, bez právneho titulu a bez platenia
zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, požívali služby, ktoré im navrhovateľ
zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb za

rok 2013.

19. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že žalovaní
v 1. až 3.rade byt vo vlastníctve resp. v správe žalobcu skutočne užívali bez právneho titulu, ako

aj, že v žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu. Z vykonaného
dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom predmetného bytu.
Uvedená skutočnosť vyplynula zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa
1.12.2008, v znení jeho dodatkov. Žalobca prebral do svojej správy nehnuteľný majetok vo vlastníctve
mesta Košice, špecifikovaný v prílohách č. 1 až 5 tejto zmluvy, vrátane domu, v ktorom sa nachádza aj

spornýbytč.5.ZčlánkuVIpredmetnejzmluvyvyplývaoprávnenienavrhovateľaakosprávcusamostatne
vo vlastnom mene (na účet mesta Košice) uplatňovať a vymáhať pohľadávky z neplateného nájomného
za užívanie bytov, ako aj ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku mesta Košice a teda,
uplatňovať aj nárok, ktorý bol predmetom tohto konania.

20. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež nesporne preukázané, že žalovaní v 1. až 3.rade predmetný
byt užívali bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý
by ich oprávňoval na užívanie bytu v žalovanom období 2013. Bolo nesporne preukázané, že nájomný
vzťah žalovaného v 1.rade (spoločný nájom bytu) zanikol výpoveďou danou zo strany prenajímateľa,
uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 31.12.2006, ako aj to, že žalovaní - bývalý nájomca a 2 deti

predmetný byt naďalej užívali bez právneho titulu aj v čase rozhodovania súdu o vyprataní bytu (2011).
Uvedená skutočnosť vyplynula z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/85/2008-50
zo dňa 23.3.2011, ktorým boli žalovaný v 1.rade a manželka žalovaného v 1.rade zaviazaní predmetný
byt vypratať, zo zápisu zo šetrenia, z ktorého vyplýva, že žalovaní v 1. až 3.rade užívali byt v roku 2013
a z vyúčtovania služieb, z ktorého vyplýva spotreba studenej vody a nákladov na ohrev teplej vody.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalovaní v 1. až 3. rade užívali
predmetný byt aj v rozhodnom období, t.j. v roku 2013, bez právneho titulu.

22. Plnenie, ktoré žalobca žalovaným poskytoval, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť,

zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom
prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské
oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí sa
vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o
prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali

z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Z hľadiska
hmotnoprávneho sú teda žalovaní v 1. až 3.rade v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi
povinností, o uloženie ktorých žalobca žiadal a preto sú v predmetnej veci pasívne legitimovaní.23. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
určujesúdpeňažnousumou,ktorázodpovedásumámvynakladanýmvdanommiesteačasezaužívanie
obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný

plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

24. Žalobca sa nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za
užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných
zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová

hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov
alebo správcov bytových domov.

25. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaní v 1. až 3. rade nezaplatili úhradu za užívanie bytu
za celý rok 2013. Ako to vyplynulo z mesačného zálohového predpisu platného pre uvedené obdobie,
nájomné v období od januára do decembra 2013 bolo predpísané vo výške 12x 52,54 EUR. Celková

výška úhrady za užívanie za uvedené obdobie teda predstavuje sumu 630,48 EUR.

26. Predmetom vyúčtovania boli náklady, ktoré vynaložil žalobca vo vzťahu k dodávateľom služieb
a ktoré zabezpečil vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu. Keďže žalovaní v 1. až 3.rade v konaní
nepreukázali, že by boli zaplatili zálohové platby na službách spojených s užívaním bytu alebo, že

by boli zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania
nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok žalobcu je aj v tejto časti v celom rozsahu dôvodný.

27. S poukazom na zistený skutkový stav a cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade na
zaplatenie sumy 1.451,34 EUR pozostávajúcej z náhrady za užívanie bytu 630,48 EUR a vyúčtovania

služieb 820,86 EUR.

28. Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úroky z omeškania.

29. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky

z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Súd má za to, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní v 1. až 3.rade ako dlžníci svoj dlh riadne a včas
nesplnili a preto sa dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu.
Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený

čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že
žalovaní v 1. až 3.rade boli povinní splniť dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie.
Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňomzročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nie je deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale až deň
po doručení žaloby žalovaným.

36. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vyúčtovanie bolo doručené manželke
žalovaného v 1.rade, zásielka sa vrátila ako nedoručená, preto súd považoval za doručenie výzvy -
doručenie žaloby všetkým žalovaným dňa 21.9.2015. Nasledujúci deň 22.9.2015 bol deň splatnosti.
Nezaplatením dlhu v deň splatnosti sa žalovaní dostali do omeškania dňa 23.9.2015.

37. Preto súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade zaplatiť úrok z omeškania od 23.9.2015 do zaplatenia.

38. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
bola vo výške 1%. Po zvýšení o osem percentuálnych bodov činí 9% ročne. Žalobca si uplatnil iba úrok z
omeškania vo výške 5,5%, preto súd vyhovel žalobe v časti úroku z omeškania čo do uplatnenej výšky.

39. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 6.7.2014, keďže žalovaní v 1. až 3.rade sa dostali do
omeškania až dňa 23.9.2015, súd v časti úroku z omeškania do 22.9.2015 žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať lendo uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.